BRATISLAVA – Slovenský daviscupový výber vo francúzskom Le Porteli výraznejšie nesklamal, ale ani nejak výrazne pozitívne neprekvapil.
Diplomaticky môžeme konštatovať, že so vztýčenou hlavou napokon iba potvrdil svoju pozíciu papierového outsidera, ktorý vzhľadom k svojim možnostiam pomerne dlho favorizovanému súperovi odolával. Pre lepšie porovnanie dodávame, že Francúzsko má v prvej stovke rebríčka ATP dvanásť hráčov a najlepším Slovákom je Lukáš Klein na 150. priečke. Ale o tom až neskôr.
Slovenský kapitán Tibor Tóth prekvapil už pred samotným stretnutím, keď sa v prvý hrací deň rozhodol dať v druhej dvojhre prednosť Norbertovi Gombosovi (298. v rebríčku ATP) pred našou singlovou jednotkou Lukášom Kleinom. Dôvodom bolo, že tridsaťpäťročný slovenský veterán sa javil na tréningoch o niečo lepšie a predovšetkým, že stredne rýchly hard sedí jeho hre viac, než Kleinovi. Dodáme, že nie je to prvý raz, čo sa reprezentačný tréner pri pokuse o zázrak s nádejou spoliehal práve na tohto osvedčeného matadora.
Gombos si opäť zastal svoje miesto
Gombos tak, ako sme uňho zvyknutí, vydal na kurte zo seba maximum. Napriek tomu, že na challengerovom okruhu je v tomto roku striedavo úspešný, v reprezentácii dokáže podať o level lepší výkon, než na turnajoch. A inak tomu nebolo ani v zápase s vysoko favorizovaným lídrom domácich Arthurom Rinderknechom (28.).
Slovenský veterán drel, hádzal sa za loptami, držal sa v dlhších výmenách, mal solídne čísla na podaní. V tajbrejkoch však smolne neuspel. Ani nie preto, že by hral slabšie. Jeho favorizovaný protivník však v kritických okamihoch skrátenej hry „vyčaroval z klobúka“ chirurgicky presné údery. Loptičky po jeho forhendoch chytali čiary z vonkajšej strany, čo by v danom okamihu dokázalo vyvolať hlbokú frustráciu zrejme aj u tých najväčších flegmatikov na okruhu. Gombos určite nesklamal, ale okrem nehrajúceho kapitána zrejme nikto súdny na Slovensku nemohol veriť tomu, že by z tohto mráčika aj zapršalo.
Molčan príjemne prekvapil
Príjemne prekvapila za iných okolností tímová dvojka Tóthovho výberu, Alex Molčan (200.). V súboji s domácou dvojkou Alexandrom Müllerom (48.) predviedol až prekvapujúco výborný výkon bez akéhokoľvek výraznejšieho zaváhania. Ako typologický antukár v súboji hráčov s podobným herným prejavom mal navrch tak na podaní, ako aj v medzihre. Prešovský rodák sa výborne pohyboval, disponoval podstatne väčšou úderovou istotou a svojho favorizovaného súpera prevýšil okrem iného aj dôrazom pri sieti.
Možno ešte k lepšiemu výkonu sa musel dvadsaťosemročný slovenský reprezentant vybičovať v druhej dvojhre s domácou jednotkou Arthurom Rinderknechom. O dva roky starší Francúz vynikal prvým servisom a nadmieru rýchlym forhendom, ktorým získal absolútnu väčšinu svojich fiftínov. Rinderknech mal však navrch v jednej, za to však o to podstatnejšej štatistike. Bol neporovnateľne efektívnejší pri brejkových situáciách a predovšetkým sa nebál ísť na absolútne riziko v kritických momentoch. Tak, ako aj v prvom súboji s Gombosom, si to najlepšie nechal až na samotný záver. V skrátenej hre druhého setu otočil stav z 2:5, pričom dokázal čiary „nalajnovať“ aj pri mečbale. A práve sebadôvera a ochota ísť na hranu rizika urobila ten rozhodujúci rozdiel v konečnom výsledku.
Deblové sklamanie
O čo viac pozitívnych momentov ponúkli Slováci vo dvojhre, o to väčšie sklamanie priniesla štvorhra. Lukáš Klein (150.) s Milošom Karolom (451.) predviedli bez preháňania doposiaľ svoj najslabší výkon v reprezentačnom drese. Obaja Slováci doplácali na tie isté nedostatky. V prvom rade to boli nízke čísla pri prvom podaní – iba sotva priemerných 58 percent (Francúzi 86), čo by nebolo až tak určujúce, ak by štatistiky úspešnosti po tom druhom nevykazovali skutočne biednych 48 percent, (Francúzi 89!).
Do úvahy by sme mali vziať aj množstvo nevynútených chýb oboch našich hráčov v hre pri sieti, ako aj katastrofálne prevedenie v hre od základnej čiary, v ktorej domáci Slovákov doslova prevalcovali. Nakoniec ešte jedna výstižná štatistika. Domácim hráčom ponúkli Slováci až trinásť brejkbalov. Tomu, kto zápas sledoval, netreba radšej ani pripomínať, koľko brejkbalov si za celý zápas vypracovali zverenci Tibora Tótha.
Kde hľadať príčiny?
Je ich viacero. Do určitej miery sa môžeme baviť o menšej zápasovej praxi. Zatiaľ, čo Miloš Karol nastúpil v tomto roku na štvorhru na dvoch challengerových turnajoch, pričom to v Nottinghame dotiahol až do finále, jeho reprezentačný kolega nehral štvorhru ani raz. To sa ukázalo vo Francúzsku ako nie veľmi šťastné rozhodnutie a na kurte sa to aj prejavilo. Druhou príčinou boli skúsenosti, ktorých mal predovšetkým tridsaťštyriročný Pierre-Hugues Herbert na rozdávanie.
Druhý najlepší svetový deblista zo sezóny 2016 mal dianie na kurte absolútne pod kontrolou. Na jeho loby z returnu naši hráči až do konca zápasu nedokázali nájsť účinný recept. No a napokon ponúkame na zváženie tretiu príčinu neúspechu. Na rozdiel od Francúzov sú Karol s Kleinom typologicky svojim herným prejavom takmer identickí hráči, ktorí navyše riešia rôzne situácie na kurte skôr ako singlisti a takmer úplne rovnako. A to do značnej miery pomohlo súperom v čitateľnosti a predvídateľnosti ich taktiky.
Čo dodať na záver?
Slováci sa v blízkej budúcnosti môžu teoreticky postarať o prekvapenie, alebo o pekný výsledok, ale iba v tom prípade, ak všetci nominovaní hráči nastúpia na kurt v optimálnej forme a podajú svoj životný výkon. A v tom je ten problém. Príliš úzka základňa a minimálny počet použiteľných hráčov pre reprezentačné účely neposkytuje Tóthovi ani zďaleka taký manévrovací priestor pri tvorbe tímu, ako by bolo žiadúce. Nominácia 35–ročného Gombosa na úvodnú dvojhru je toho jasným dôkazom. Rovnako tak, ako štart nepripraveného Kleina na štvorhru.
Na Slovensku už jednoducho nie je z čoho vyberať. To, že nám za tie tri dekády „nevykoľajenej“ politiky STZ utiekol vlak ďaleko za horizont, nikomu súdnemu vysvetľovať netreba. Ďaleko pesimistickejší je pohľad do budúcnosti. Dvadsaťsedemročný Klein s o rok starším Molčanom sa pri všetkej úcte už z výkonnostného priemeru vyššie nevyhrabú. Gombos možno ešte niekoľkokrát reputáciu reprezentácie zachráni. Jediný ešte ako tak perspektívny, 23-ročný Karol zatiaľ zachraňuje perspektívu iba vo štvorhre. A kde je aspoň náznak alternatívy? Optimizmu vám pohľad na mužský svetový rebríček určite nepridá a čo je horšie, na ten juniorský tiež nie.
Zdroj: ts – Igor Uher
