Nový Zéland v súčasnosti medzi tenisové veľmoci nepatrí. Aj tento ostrovný štát však zažil svoju zlatú éru, ktorá sa datuje do začiatku 20. storočia. Najväčšou hviezdou bol vtedy Anthony Wilding.
Detstvo a tenisové začiatky vďaka Ralphovi Slazengerovi
Anthony Frederick Wilding sa narodil 31. októbra 1883 na novozélandskom Južnom ostrove v meste Christchurch do rodiny anglických prisťahovalcov. K tenisu ho priviedol otec Frederick, povolaním právnik, ktorý vyhral niekoľko národných tenisových šampionátov Nového Zélandu vo štvorhre.
Tony, ako ho blízki volali, mal šesť rokov, keď mu slávny výrobca Ralph Slazenger daroval prvú raketu. Rodina bola dobre situovaná. Na svojom statku neďaleko Christchurchu mala dva tenisové kurty – jeden s trávnatým povrchom a druhý asfaltový. V detstve trénoval budúci šampión práve tam. Popri tom sa venoval aj futbalu, kriketu a ragby.
Anthony Wilding vo veku 4 rokov
Tenis dostal prednosť až začiatkom 20. storočia, keď Wilding študoval na Cambridgeskej univerzite. V ďalších rokoch si spestroval tenisový život závodmi na motocykloch. Tento dopravný prostriedok využíval často aj na presuny z turnaja na turnaj naprieč Európu. Prvý titul získal v roku 1901. V sezóne 1904 už debutoval na Wimbledone, kde ho v 2. kole zdolal jeho vzor Brit Harold Mahony.
Anthony Wilding na svojom pretekárskom motocykli (1908)
Cesta na vrchol
Wilding bol vyhlásený pracant a v ďalšom obdoví svedomito pracoval na zlepšení svojho bekhendu, ktorý bol spočiatku jeho najväčšou slabinou. V júli 1905 debutoval v Davisovom pohári vo výbere Australázie. V semifinále proti Rakúsku vyhral obe dvojhry, vo finále však „protinožci“ nenašli recept na Spojené štáty americké. K prehre 0:5 negatívne prispel aj Novozélanďan, keď podľahol Williamovi Larnedovi i Bealsovi Wrightovi.
Následne sa vydal na svoje prvé turné po kontinentálnej Európe, na ktorom sa lepšie zoznámil s antukovým podkladom. Za svojimi súpermi vôbec nezaostával. V roku 1906 si už zahral v semifinále Wimbledonu a v decembri ovládol dvojhru i štvorhru na Australian Open (vtedy Australasian Championships, pozn. red.). V singlovom finále povolil svojmu krajanovi Francisovi Fisherovi iba osem gemov.
Pôsobenie na našom území a najväčšie úspechy
V roku 1907 získal Wilding wimbledonský deblový titul, ktorý o 12 mesiacov obhájil. Počas zimy zavítal aj na územie Rakúsko-Uhorska. Pôsobil tu ako tenisový tréner a lektor angličtiny pre bohatých aristokratov. V sezónach 1907 – 1909 bol oporou víťazného výberu Australázie v Davisovom pohári. Štvrtý titul pridal so svojimi krajanmi v roku 1914. Hoci získal Nový Zéland nezávislosť už v septembri 1907, na športovom poli pôsobil stále s austrálskou pevninou pod spoločnou vlajkou.
V roku 1909 získal rodák z Christchurchu druhý singlový grandslamový titul, keď znova nenašiel premožiteľa na Australasian Championships. Tentoraz nepovolil vo finále ani set Austrálčanovi Erniemu Parkerovi. V ďalších rokoch zažiaril Tony najmä na Wimbledone. Vo dvojhre sa radoval z triumfu v rokoch 1910, 1911, 1912, 1913. Vo štvorhre sa stal víťazom edícií 1910 a 1914. Dvakrát porazil vo finále Brita Arthura Gora (1910, 1912), raz jeho krajana Herberta Ropera Barretta (1911) a posledný titul vybojoval po skalpe Američana Maurica McLoughlina (1913).
v dobovom tenisovom oblečení (1912)
V rokoch 1913 a 1914 získal singlové tituly na World Hard Court Championships. Bola to obdoba French Championships (dnes Roland Garros, pozn. red.), Grand Slamu, ktorý bol vtedy otvorený iba pre domácich tenistov. V sezóne 1913 ovládol aj World Covered Court Championships, čo bol ďalší zo série najprestížnejších turnajov organizovaných Medzinárodnou tenisovou federáciou.
Pre úplnosť – na štokholmskej olympiáde v roku 1912 získal pre Australáziu bronzovú medailu. O štyri roky skôr ho z londýnskej olympiády vyradila nepochopiteľná administratívna chyba, keď národný olympijský výbor zabudol prihlásiť tenistov.
Prvá svetová vojna a smrť
Rok 1914 bol posledný, počas ktorého sa vo svete konali veľké tenisové turnaje. V júli prišla vojna, ktorá zastavila Wildingovu kariéru práve keď bol na vrchole. Viacerí žurnalisti ho označovali v tom období za svetovú jednotku (oficiálny rebríček neexistoval, pozn. red.). Práve pre vypuknutie bojov musel novozélandský velikán v auguste 1914 odstúpiť z U.S. Championships a hlásiť sa vo Veľkej Británii.
Na radu Winstona Churchilla sa pripojil ku Kráľovskému námorníctvu. O pár dní neskôr bol prevelený k pozemnému vojsku. Vo vojne našiel smrť. Deviateho mája 1915 ho zabila pri severofrancúzskej dedinke Neuve-Chapelle explózia šrapnelu.
vojak Wilding vo svojom obrnenom vozidle (1915)
Napriek tomu, že zomrel už ako 31-ročný, dodnes patria tomuto slávnemu Novozélanďanovi viaceré prvenstvá. Vyhral 75 turnajov na antuke, 114 v hale a 23 v jednej sezóne (1906). V roku 1978 ho uviedli post mortem do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Tenisové centrum v jeho rodnom Christchurchi nesie názov Wilding Park. Dostupné zdroje však hovoria, že je to na počesť jeho otca Fredericka.
Pridajte komentár