5 tipov ako pomôcť tenisu

Tohtoročný Wimbledon prináša od prvého dňa strhujúce divadlo. Divadlo, ktoré pripomína, prečo je tenis taký nádherný šport. Zároveň však odhaľuje aj to, čo tenisu stále chýba. Tu je 5 tipov, ako dnešnej tour ešte viac pomôcť.

Viac trávy a rýchlych povrchov

Za prvé dve kolá Wimbledonu sme videli viac slajsov či nábehov na sieť ako počas celej antukovej sezóny. A takisto veľkých prekvapení. Pred tretím kolom vypadlo až osem hráčok top 10 a rovná polovica nasadených mužov. Nech už obľubujete akýkoľvek štýl, je málo ľudí, ktorí nefandia prekvapeniam a žiadny iný povrch ich neponúka toľko ako tráva.

Zápasy na nej majú navyše svižné tempo. Žiadne nekonečné prehadzovačky či päťhodinové maratóny. Po antukovej časti veľmi príjemná zmena. Tým nechcem kritizovať pomalé povrchy alebo hráčov, ktorí na nich radi hrajú. Bože chráň. Myslím si len, že je dobré, keď sú extrémy vybalansované. Žiaľ, na dnešnej tour to tak nie je. Antuka má okrem okrem Grand Slamu aj tri turnaje Masters 1000. Tráva ani jeden.

Aj to je dôvod, prečo je dnes viac mladých Zverevov, Muguruzových či Ostapenkových ako Bartyových. Viac hráčov, ktorí stoja za základnou čiarou, slajs považujú za čisto obranný úder a na sieť chodia prevažne len z povinnosti. Väčší počet rýchlych povrchov a bodov, ktoré sa na nich získavajú, by vo veľkom podporil kreativitu a ponúkol priestor zapracovať ju do hry. Rozmanitosti a v konečnom dôsledku aj kvalite tour by to iba prospelo.

Stopky

Či už ste fanúšikom dlhých alebo krátkych výmen, v jednom sa zhodneme asi všetci. Tenis sledujeme kvôli hre, nie prestávkam. Stále je viac než dosť tenistov, ktorí stanovených 25 sekúnd medzi fiftínmi ignorujú a wimbledonské rýchle tempo to krásne zvýrazňuje. Čakanie na výmenu je často dlhšie než celá loptička.

Riešenie je ľahké – pevný časový limit a stopky ako na basketbale. V praxi ich uvidíme na US Open a musím priznať, že sa ich už neviem dočkať. Pravidlá a postihy existujú aj teraz, ale je málo rozhodcov, ktorí ich reálne využívajú. A aj tí (ako napríklad Carlos Bernardes) sú za to, naopak, často kritizovaný. Časomiera by mala všetky problémy vyriešiť. Pre rozhodcov aj pre nás divákov.

Jednotný meter

Pri nejednotnom metri rozhodcov môžeme ešte chvíľu zostať. Netýka sa totiž iba posudzovania časového limitu. Každý empajr dáva k dispozícii iný priestor na challenge, inak posudzuje pridelenie fiftínov či nové loptičky pri opravách verdiktov. A hráčov to frustruje. ATP, WTA a ITF arbitrov dlhodobo chránia, ale rovnakú energiu by mohli venovať aj ich kontrole či zlepšovaniu. Tenisti sú na kurte detailne sledovaní. Na základe záznamov dostávajú pokuty za každé gesto či nevhodné slovo. Rovnakú pozornosť by si zaslúžili aj rozhodcovia.

Jasne nastavené pravidlá, pravidelné školenia a hodnotenia ich výkonov sú absolútna povinnosť. A k tomu sa ponúka väčšia pomoc techniky. V ére priamych prenosov s množstvom kamier či jastrabieho oka nemôže byť problém namontovať empajrovi jeden monitor s opakovačkami. Namiesto debát o tom, či prišiel verdikt čiarového po údere alebo pred ním, či ovplyvnil hru alebo nie, si to jednoducho sám skontroluje.

Tenis patrí medzi športy s najmenším vplyvom rozhodcovských verdiktov na výsledok. To však neznamená, že ich môžeme ignorovať. Práve naopak, s väčšou zodpovednosťou a pomocou od zastrešujúcich organizácií sa dajú vyriešiť aj posledné zostávajúce problémy.

Jastrabie oko na antuke

Kedysi klasické McEnroeovské hlášky tipu „to nemôžete myslieť vážne“ dnes na kurtoch takmer nevidieť. Vo väčšom počte sa vždy objavia iba počas antukovej sezóny. Náhoda? Ani omylom! S príchodom Jastrabieho oka sú diskusie zbytočné. Hráči vedia, že presnejší verdikt nedostanú a radšej sa sústredia na ďalšiu loptičku. Antuka však zostáva verná čítaniu stôp a to ponúka hneď niekoľko problémov.

1. Ľudský faktor. Môžete byť akýkoľvek skvelý rozhodca, nedá sa vidieť všetko. Je iba otázka času, kým príde sekunda nepozornosti a ako to má pán Murphy rád, väčšinou sa to stane v ten najmenej vhodný moment.
2. Kto už niekedy stál na antukovom kurte, vie, že niektoré lopty jednoducho nenechajú dokonalú značku. Alebo sa aspoň nedá každá dokonale čítať. Koľko podobných situácií sme videli iba v tejto sezóne? Spomeňme si na Karolínu Plíškovú v Ríme. Stopa nebola a rozhodkyňa nevedela, čo s tým. Zahrala to teda na mŕtveho chrobáka a za odmenu prišla o baner pod stoličkou.
3. Aj ak urobí rozhodca všetko správne, vidí stopy a dokonale ich prečíta, každý takýto výlet na kurt zvyšuje napätie. Hráč v zápale si často vymodlí inú značku, alebo je presvedčený, že sa tá správna dotýka čiary. A zrazu sú z toho zbytočné debaty. Bez objektívneho posúdenia bude dôvod na pochybnosti vždy.
4. Zdržiavanie. Kým Jastrabie oko ponúka 3 nesprávne voľby, na antuke sa môže kontrolovať pokojne každá výmena. Akoby nestačilo, že samotné zápasy často trvajú celé hodiny. Treba k tomu pridať ďalšie a ďalšie prestoje.

Wimbledon je v tomto po Roland Garros veľkým vykúpením. Namiesto riešenia hlúpostí okolo kurtu dostávame čistý, koncentrovaný tenis a Paríž, spolu s ostatnými antukovými turnajmi, by sa mal inšpirovať.

Jednotné pravidlá aj pre hráčov

Posledný tip je na rozdiel od ostatných veľmi čerstvý. Wimbledon mal vždy svoje vlastné pravidlá nasadzovania a všetci ich rešpektovali. Boli totiž jasne stanovené. Tento rok však organizátori doslova darovali Serene Williamsovej post turnajovej 25-ky a tenisový svet okamžite reagoval. Chýba totiž akákoľvek objektivita. Je skvelé, že sa organizácie snažia robiť niečo pre matky na tour, ale musí to byť jasné koncepčné riešenie. Jednotný meter je potrebný nie len pri rozhodcoch, ale aj hráčoch. A to bez ohľadu na to, či sa voláte Williamsová, Nadal alebo Federer.