Šanghajská tisícka dokonale vystihla celú sezónu 2017. Dvaja najlepší hráči histórie si naďalej hrajú vlastnú súťaž a jasného vládcu má aj ich vzájomná rivalita.
Prvýkrát za 13 rokov to však nie je Rafael Nadal. Nedeľňajší finálový debakel znamenal už piate Federerovo víťazstvo v rade a definitívny koniec nadalovského komplexu. Čo stojí za týmto obratom? Tenisový svet ponúka 5 hlavných dôvodov.
Povrch
Nadal je najlepší antukár všetkých čias, pravdepodobne o niekoľko tried pred kýmkoľvek iným. Federer naopak nemá konkurenciu na rýchlom podklade. Povrch teda hrá vo vzájomných zápasoch obrovskú rolu a v začiatku kariéry Španielovi vo veľkom pomohol. Ako jednotka a dvojka rebríčka sa od určitého času stretávali iba v súbojoch o titul. Federer sa v nich objavoval bez ohľadu na povrch, no Rafovi sa to darilo hlavne na antuke. V prvých 7 rokoch preto odohrali až 14 z 25 zápasov práve na nej.
„Jeho štýl a všetky tie prehry ovplyvnili moje uvažovanie aj na iných povrchoch. Aj preto som prehral finále Wimbledonu 2008. Zanechalo to stopy,“ vyjadril sa po včerajšom víťazstve Federer.
Od Roland Garros 2011 sa však situácia otočila. Švajčiar obmedzil svoju účasť na antukových turnajoch a s rýchlosťou povrchu stúpalo aj jeho sebavedomie v zápasoch s Nadalom.
„Je to pre mňa dnes jednoduchšie. Tieto zápasy sú minulosťou, jazvy sú zahojené a ja môžem hrať s čistou mysľou,“ doplnil Roger.
Djokovič
Viacerých tento dôvod určite prekvapí, ale dajte mu šancu. Nadalova dominancia bola roky známa nielen v súbojoch s Federerom, rovnakú „úspešnosť“ mali aj jeho ďalší veľkí rivali. Za všetkým stála Rafova základná taktika. Svojím ľaváckym forhendom s ultra rotáciou rozkladal bekhendy súperov. Obzvlášť tie jednoručné si nedokázali poradiť s vysokým odskokom a oveľa väčší úspech nepridávala ani druhá ruka. Krátke a obranné údery Španiel bez problémov trestal.
Nikto si nevedel rady až prišiel rok 2011 a jeden z historicky najlepších nástupov do sezóny v podaní Novaka Djokoviča. Srb zničil všetku konkurenciu vrátane Nadala. A dôvod? Útok do Nadalovej silnej stránky. S novým sebavedomím si Nole nakročil do kurtu a z vyššieho odskoku využíval otvorené uhly.
Rafa bol neustále vyťahovaný von z kurt, a hoci hral väčšinu loptičiek z forhendu, nemal naň čas. Oveľa viac sa bránil, jeho úderom zrazu chýbala presnosť, razancia a hlavne rotácia. Djokovič tak mohol pridať do kombinácie aj bekhend po čiare. Výsledok bol drvivý – 7 víťazstiev nad Španielom za sebou, bez ohľadu na povrch.
Raketa
To bola obrovská inšpirácia aj pre Federera. Síce mu chýbala druhá ruka na bekhende, ktorá robí pri odskokoch hlavnú prácu, ale úloha zostávala rovnaká. Zmeniť svoju slabinu na silnú stránku. Po rokoch odmietania nakoniec pristúpil na pokus s novou raketou. Pôvodná 90-palcová bola ako stvorená pre jeho skvele načasovaný forhend, ale na opačnej strane podporovala skôr slajz ako agresivitu. Nepomáhal ani vek. Stále častejšie bol pri loptičkách neskoro a nečisté údery pribúdali. Nová raketa priniesla až nečakane rýchly úspech. Neuveriteľných 8 palcov navyše nielen znížilo počet chýb, ale vo veľkom pomohlo aj Rogerovmu boľavému chrbtu.
„Oveľa ľahšie zrazu tvorím silu. Hlavne pri podaní sa nemusím tak namáhať. Cítim, ako na bekhende triafam loptičku čistejšie a servujem výrazne lepšie. Oveľa konzistentnejšie,“ pochvaľoval si Švajčiar.
To všetko ovplyvnilo aj výsledky. Nielenže sa Federer vrátil naspäť do grandslamových finále, ale konečne našiel recept aj na svojho odvekého rivala. Od prechodu k väčšej rakete prehral s Nadalom jediný zápas a s najnovšou 97-palcovou verziou je stále stopercentný.
Ljubičič
Posledným kúskom puzzle Rogerovej novej zbrane boli tréneri. Všetko začal detský idol Stefan Edberg, ktorý priniesol tradičnejší priamy bekhend a ešte to vyšperkoval Ivan Ljubučič. Chorvátov vplyv bol oveľa výraznejší, ako si vedel ktokoľvek predstaviť (detailne som to pred časom rozobral v samostatnom článku). Do Federerovej hry dostal nové taktické varianty, pomohol mu uveriť v svoje schopnosti od základnej čiary a lepšie načasovať nábehy na sieť. Takisto úplne zmenil Švajčiarov prístup k riternu.
„Kedysi som vždy slajzoval a iba občas zahral topspin. Dnes väčšinou idem cez loptu a dopĺňam to slajzom,“ zhodnotil zmenu Roger.
Nová taktika definitívne vymazala aj komplex z Nadala. Federer si dokáže nakročiť dopredu, brať Španielove údery rýchlejšie po odskoku a presne ako Djokovič v roku 2011 ho uhlami držať mimo pozície. Novým lepším servisom si otvára kurt a na riterne namiesto defenzívy častejšie tlačí.
Rafa zrazu nemá odpoveď. Jeho tradičná taktika forhend kros do bekhendu už nefunguje a inú momentálne nemá. To Federer môže naplno využiť celý svoj repertoár. V takto rozohraných partiách je jeho variabilita ďalšou ranou do Nadalovej pohody. Nemá rytmus, nevie, čo čakať a aj z bežných pozícií oveľa viac kazí.
Oddych
Všetky tieto zmeny fungujú dokonale, ale iba s jednou základnou podmienkou. Federer musí byť zdravý. V 36 rokoch je stále náročnejšie udržať sa fit. Rogera čím ďalej častejšie zrádza chrbát a k tomu pribudli vlaňajšie problémy s kolenom. Po operácii a následných komplikáciách urobil Švajčiar najlepšie možné rozhodnutie. Predčasne ukončil sezónu a dal sa zdravotne dohromady. Polrok mimo súťažného diania mu navyše dal priestor na tréning. Málokto si uvedomuje, aké náročné je zapracovať do svojej hry niečo nové, keď týždeň čo týždeň bojujete na tour. Federer mal na to zrazu niekoľko mesiacov.
Za tento čas si osvojil nové taktiky, získal sebavedomie na bekhende a dokonale sa pripravil na novú sezónu. Výsledkom bol prvý grandslamový titul za 5 rokov. Rovnaký prístup zvolil aj pred ďalšími vrcholmi sezóny a po oddychu a dobrej príprave pridal Sunshine Double, Halle s Wimbledonom a k tomu šanghajský titul. Za celú sezónu prehral iba dva zápasy, v ktorých o niečo išlo. Jeden zranený v montrealskom finále a druhý nerozohratý na US Open.
Pri pohľade na rebríček je jasné, že bez celej antukovej časti je takmer nemožné byť svetovou jednotkou. Toto žezlo pri Djokovičovej a Murrayho absencii suverénne prebral Nadal. Najťažšia prekážka na tour sa však momentálne volá Roger Federer a prvýkrát v histórii to platí aj pre samotného Rafu.
Pridajte komentár