Peter Benjamín Privara stojí na prahu sezóny, v ktorej sa pokúsi nadviazať na najúspešnejší rok vo svojej kariére. Najlepší hráč v Európe do 16 rokov si v minulom roku pripísal na svoje konto šesť turnajových titulov, vrátane troch z podujatí najvyššej kategórie v Barcelone, Varšave a Sarajeva. Na okruhu Tennis Europe Junior Tour zaznamenal výnimočnú bilanciu 39 víťazstiev a 3 prehry.
Excelentné výsledky nemohli zostať bez povšimnutia tenisovej verejnosti, a tak sa úplne zaslúžene stal v ankete STZ Talentom roka 2019. Zverenca českého trénera Daniela Trčku sme zastihli v bratislavskom NTC počas turnaja Slovak Junior Indoor po štvrťfinálovom vystúpení vo štvorhre. Hráča patriaceho medzi najväčšie prísľuby slovenského tenisu do budúcnosti podrobnejšie predstavíme z viacerých uhlov pohľadu na jeho tenisovú osobnosť.
Semifinalista vlaňajšieho juniorského Masters v Taliansku sa s definovaním vlastného herného prejavu veľmi netrápi. Na otázku, či sa cíti byť viac obranárom, útočným alebo univerzálnym hráčom, odpovedal až prekvapujúco vecne: „Zjednodušene, hrám to, čo v danom momente potrebujem.“ Tým, ktorí ešte bratislavského rodáka v akcii nevideli, viac napovie odpoveď na otázku, kde sa pohybuje pri hre od základnej čiary: „Záleží na povrchu a na tom, proti akému súperovi hrám. Väčšinou sa pohybujem trocha ďalej za základnou čiarou. Výmeny skôr vybehávam, údery dosť spinujem a čakám na príležitosť, keď môžem zaútočiť.“
Väčšina chlapcov sníva o tom, že jedného dňa zdvihnú nad hlavu wimbledonskú trofej. Pre Petra je vysnívaným tenisovým Olympom triumf na Roland Garros. „Je to turnaj na mojom obľúbenom povrchu. Wimbledon je pre fyzicky lepšie stavaných hráčov, ktorí hrajú rýchlejší tenis,“ vraví.
Bielemu športu sa Privara venuje od šiestich rokov. Ako jeden z mála chlapcov vo svojej vekovej kategórii na Slovensku hrá jednoručný bekhend. Nebolo ťažké uhádnuť, ktorý z hráčov zo svetovej špičky ho k zmene techniky inšpiroval. „Samozrejme, Roger Federer. Má v tom istotu a vyzerá to elegantnejšie. Jednou rukou som začal hrať v desiatich. Môj bekhend je po technickej stránke niekde na pomedzí toho, čo predvádza Wawrinka a Federer, ale ani jednému sa jednoznačne nepodobá,“ opisuje 15-ročný tenista.
Nevýhodou tenistu s jednoručným úderom je menšia fyzická sila. Pri krížnych výmenách ho hráč s obojručným držaním rakety väčšinou pretlačí. Člen trnavskej Empire Tennis Academy to však ako hendikep nepociťuje: „Jednoručný úder má výhodu v tom, že ak sa ho naučíte triafať stredom výpletu a dostatočne včas pred telom, tak dokáže byť ešte rýchlejší ako obojručný bekhend. Tento typ úderu poskytuje možnosť hrať zápästím s väčšou rotáciou alebo pod výhodnejším uhlom. Účinnejší je aj pri zmene smeru z krížnej výmeny na úder po čiare, čo sa pri obojručnom dá vo veľkej rýchlosti len ťažko zahrať.“
Náš najlepší junior do 16 rokov je známy tým, že v priebehu zápasu vie zmeniť taktický plán hry v závislosti od vývoja skóre. To okrem iného poukazuje na to, že hrá ďaleko viac hlavou než jeho protihráči. „Keď nastúpim na dvorec proti fyzicky silnejším, iným spôsobom sa hrať ani nedá. Ak musím dobehnúť ich koncové údery a neprodukovať chyby, nerobí mi to problém. Rovnako tak ako hrať s iným súperom útočne a nabiehať k sieti. Ak si stanovím plán podržať si svoje podanie až do tajbrejku a v ňom rozhodnúť o zisku setu, tak aj tomu viem prispôsobiť svoju hru,“ tvrdí sebavedome.
Svojim možnostiam prispôsobuje aj zbrane, ktorými víťazí nad fyzicky lepšie disponovanými staršími súpermi. „Využívam energiu z ich úderov,“ tvrdí Trčkov zverenec, ktorý meria priemerných 183 centimetrov. Podľa slov trénera však lekári odhadujú, že by sa mohol vytiahnuť na 191 až 193 centimetrov. Jeho aktuálnej výške a váhe zodpovedajú aj parametre rakety: „Od jesene hrám s 300-gramovou raketou značky Yonex s veľkosťou hlavy 100 in2, mierne vyváženou do rúčky. Aj preto, že držanie rakety mám na forhendový spin.“
Bez povšimnutia nemôžeme obísť ani fakt svedčiaci o psychickej odolnosti juniorského tenistu, ktorý dokázal zvrátiť vývoj niekoľkých zápasov za takmer beznádejného stavu. Napríklad vlani v Barcelone po prekonaní žalúdočných problémov otočil zápas s Maďarom Péterom Kalocsaiom, v ktorom prehrával už 4:6, 3:5, 15:40, no dorovnal na zhodu, odvrátil ďalšie dva mečbaly a vynútil si tajbrejk. Ten vyhral 7:0 a rozhodujúci tretí set 6:1. Ani neprekvapí, že zápas trval štyri hodiny. Nedalo nám nespýtať sa, ako prežíva kritické momenty zápasu. Ako sám uviedol, v absolútnom pokoji nezostáva ani on: „Podobných situácií som zvládol viacero. Samozrejme, že tak ako všetci hráči, aj ja prežívam v tom okamihu stres, ale nemyslím na to, čo bude potom a aké by to malo následky, keby som výmenu nezvládol. Sústredím sa iba na jedinú nasledujúcu vec, napríklad ako si vyhodiť loptičku. Po bezprostrednom odvrátení mečbalu prestávam vnímať ostatné vonkajšie aj vnútorné vplyvy a hrám akoby mi už ani nič nehrozilo.“
Ako 15-ročný môže mladý Privara absolvovať do svojich najbližších augustových narodenín iba 16 turnajov. Aj preto ich výber s trénerom dokonale zvažujú. Doposiaľ štartoval na európskych podujatiach, budúci týždeň ho však čaká významná zmena: „Cestujem premiérovo do Južnej Ameriky. Čakajú ma dva antukové turnaje prvej kategórie v Paraguaji a v Ekvádore.“
A čo by ste mali o našej tenisovej nádeji ešte vedieť? Pre syna šéfa Slovenského zväzu cyklistiky Petra Privaru staršieho nebol tenis jeho prvým športom. Začínal s futbalom. Cyklistiku považuje za nudnú už aj pri sledovaní prenosu v televízii. Na okruhu si spomedzi hráčov najlepšie rozumie s Ukrajincom Vitalijom Ščerbom. Obdivuje Federera a Nadala, z mladšej generácie Tsitsipasa, Šapovalova a Medvedeva. Spomedzi žien sa mu najviac páči hra Japonky Osakovej.
A voľnočasové aktivity? „Veľmi rád kreslím ceruzkou postavičky z komiksových seriálov. To som zrejme zdedil po mame, ktorá maľuje. Pri každej možnej príležitosti si s trénerom zahráme pingpong. (Neuveríte, ale podľa Trčku hrá pri ňom obojručný bekhend!) A ako každý iný chalan si chodievam s partiou zahrať von futbal,“ prezrádza niečo zo súkromia.
Pridajte komentár