BRATISLAVA – Pri hodnotení akéhokoľvek turnaja a to nie len na Slovensku, sa väčšinou vychádza z troch základných kritérií.
Tými sú: obsadenie turnaja, kvalita predvedených výkonov a divácky záujem. Ak sa na podujatí predstaví až na výnimku kompletná slovenská špička, poskytne nám to navyše aj celkom zaujímavý a predovšetkým aktuálny pohľad na úroveň, v tomto prípade nášho mužského tenisu. Čo nám teda tohtoročný Bratislava Open ukázal? S jeho hlavným organizátorom Branislavom Stankovičom sme si podrobne prešli všetky jednotlivé aspekty. A zhodli sme sa na jednom. Viacero viditeľných pozitív tohtoročného najväčšieho letného tenisového podujatia na Slovensku do určitej miery zatienil jeden krutý, ale neprehliadnuteľný fakt.
Ako hodnotíte tohtoročné obsadenie turnaja?
„S kvalitatívnym obsadením 21. ročníka môžem vysloviť len spokojnosť. Osem štartujúcich hráčov už bolo v prvej päťdesiatke svetového rebríčka a ďalších šesť v prvej stovke. Druhý nasadený Albert Ramos -Viňolas figuroval svojho času dokonca na 17. priečke. Turnaje kategórie Challenger sú určené aj pre hráčov, ktorí sa chcú opäť vrátiť do svetovej stovky a diváci majú v ich podaní možnosť vidieť naozaj svetový tenis. Okrem nich sa predstavila aj kompletná slovenská špička s výnimkou Lukáša Kleina, ktorý sa po doliečení zrnenia ľavej ruky rozhodol uprednostniť prípravu na tráve.“
Obstála by kvalita tohtoročnej edície pri porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi?
„Nielenže obstála, ale patrila by v jeho viac ako dvadsaťročnej histórii k tým absolútne najlepším. Viacerí hráči sa k nám aj z tohto dôvodu radi vracajú.“
Merateľným ukazovateľom úrovne turnaja je aj kvalita finálového duelu a ten priniesol divákom naozaj nadpriemerný tenis.
„Už od prvého kola na mňa urobil mladý Portugalčan Henrique Rocha veľký dojem. Napriek tomu, že mu úplne nevyšlo finále, predvádzal na dvadsaťročného tenistu v priebehu celého podujatia famózne výkony. Myslím, že o rok ho už u nás neuvidíme, keďže bude figurovať v hlavnej súťaži turnajov hlavného okruhu. Som presvedčený o tom, že naši diváci mali možnosť vidieť na vlastné oči vychádzajúcu tenisovú hviezdu.“
Aký bol turnaj z pohľadu diváckeho záujmu?
„Bol mimoriadny, jednoznačne najväčší za posledné roky. Podnietil to aj návrat dvojice bývalých skúsených reprezentantov. Andreja Martina už v prvom kole kvalifikácie prišlo povzbudiť množstvo jeho kamarátov, ktorí zaplnili takmer celú tribúnu. V hlavnej súťaži sme mali od utorka v hre aj Norberta Gombosa, Martina Kližana, ako aj Alexa Molčana či Jozefa Kovalíka, na ktorých boli diváci prirodzene zvedaví. Vyvrcholením turnaja bol nadmieru očakávaný súboj aktuálnej slovenskej jednotky Jozefa Kovalíka s legendou Martinom Kližanom, pre ktorý sme museli dokonca improvizáciou navýšiť kapacitu, keďže divácka tribúna bola úplne zaplnená.“
Očakávali ste, že by sa po rokoch mohol niekto z NTC prepracovať cez kvalifikáciu až do hlavnej súťaže?
„Dúfal som, že sa to niektorému z nich aj podarí. Ako sa však ukázalo, aj kvalifikácia je na challengerových podujatiach veľmi náročná. V jej prvom kole z hráčov NTC uspel iba Lukáš Pokorný (508.), ktorý porazil Ričardasa Berankisa (336.), svojho času päťdesiateho hráča na svete. Mrzí ma, že neuspel v jej druhom kole. Pokorný miestami ukazuje veľmi dobrý tenis. Chýba mu však väčšia stabilita jeho výkonnosti. Z ostatných mladých som videl ešte Petra Benjamína Privaru (690.), ktorému žreb už na úvod kvalifikácie prisúdil neskoršieho víťaza celého turnaja Poliaka Kamila Majchrzaka (205.), ktorý pred dvoma rokmi figuroval na 75. priečke. Privara odviedol svoj štandardný výkon, avšak rozdiel v kvalite oboch hráčov bol na kurte viditeľný. Ak mám byť úprimný, očakával som, že títo chlapci sa už vo svojich rokoch budú presadzovať výraznejšie.“
Tento challenger je pre hráčov z NTC ako ušitý na mieru na to, aby získali body do poradia bez toho, aby museli cestovať na zahraničné turnaje. Nepamätám sa však, že by sa niektorý z nich na tomto podujatí za posledné roky aj výraznejšie presadil. Nesvedčí aj toto o dlhodobej stagnácii NTC a celkovo mužského tenisu u nás?
„Je nutné sa pozrieť na slovenský tenis kritickejšie. Títo chlapci by mali byť jeho budúcnosťou. Nezdá sa mi však, že by sa táto generácia kvalitou vyrovnala tej našej, alebo tej z obdobia Karola Kučeru a Dominika Hrbatého. Nevidím, že by niekde vyrastal nový Martin Kližan. Aj táto situácia dotvára obraz o celkovom stave slovenského tenisu, nielen o NTC. Je zrkadlom jeho úrovne, finančných tokov, ktoré smerujú do tenisu, ale aj obrazom pracovitosti mládežníckych trénerov a prístupu samotnej mládeže. Bolo by potrebné prepracovať celú koncepciu nášho tenisu,. O jeho úspech sa jednoducho musia snažiť všetci od STZ až po kluby. Jednoducho všetci.“
Dvojici navrátilcov ste poskytli voľné karty. Andrejovi Martinovi do kvalifikácie, Martinovi Kližanovi do hlavnej súťaže. Splnili vaše očakávania?
„Andrej to mal podstatne náročnejšie. Kým Kližan mal už svoje prvé turnajové skúsenosti po návrate za sebou, Andrej nemohol kvôli dištancu ani poriadne trénovať, ani sa nemohol ukazovať v kluboch. Trénoval takpovediac na ulici. Hodnotím pozitívne, že sa mu u nás podarilo získať prvé body do poradia, vďaka ktorým môže začať hrávať kvalifikácie turnajov Futures. Za iných okolností by to mal náročnejšie, keďže nefiguruje ani v národnom rebríčku. Čaká ho dlhá, v jeho veku pomerne náročná púť. Dúfam, že sa mu podarí presadiť sa a zahrať si na tých turnajoch, po ktorých túži.“
„Kližan (466.) ma ničím neprekvapil. Je dostatočne šikovným hráčom, ktorý má tenis v ruke, doslova v pazúre a v génoch. Bez problémov dokáže popreháňať nielen mladších, ale aj svetových konkurentov. Verím, že sa o rok u nás predstaví ako nasadený hráč z prvej stovky rebríčka.“
Kližan po dvojročnej pauze štartoval ešte donedávna iba na turnajoch Futures. V Bratislave sa dostal do druhého kola challengeru. Potvrdil v zápase s Kovalíkom, že už má výkonnostný level na tento typ turnajov?
„Určite áno. Napokon to dokázal aj samotným postupom do druhého kola. Navyše aj v talianskom Sassuole sa po zvládnutí dvojkolovej kvalifikácie prepracoval už do semifinále hlavnej súťaže. Viem, že chce na sebe aj naďalej pracovať, je na dobrej ceste a očakávam, že svoj stanovený cieľ preniknúť na pozície garantujúce účasť v kvalifikácii na Australian Open aj splní.“
Ďalší držiteľ voľnej karty Norbert Gombos laboroval dlhšie pre zranenie zápästia.
„„Norbi“ je typickým príkladom starého, poctivého tenistu. Vyniká bojovnosťou a slušnou úrovňou hry. Nepatrí už medzi najmladších, preto je dôležité, do akej miery ho poslúcha telo. Na Slovane odohral dva výborné zápasy. Vypadol s Portugalčanom Rochom, ktorého všetci favorizovali na titul.“
Alex Molčan tiež dlhodobo zápasí so zraneniami.
„Alex mal tú smolu, že „chytil“ v prvom kole najväčšiu turnajovú hviezdu, druhého nasadeného Alberta Ramosa -Viňolasa. Pri sledovaní zápasu som nadobudol pocit, že nevyhnutne potrebuje víťazstvá k zvýšeniu sebadôvery. Všetci vieme, že dokáže vyhrať aj veľké zápasy. Je len na ňom, či nájde správnu cestu k návratu na stratené pozície.“
Jozef Kovalík sa prihlásil na poslednú chvíľu a vieme, že udelenie voľnej karty sa nezaobišlo bez komplikácií…
„Pre Kovalíka som voľnú kartu do hlavnej súťaže, v ktorej chcel štartovať, už nemal. Preto z nej musel zväz niekoho vyradiť a tak sa do nej Jojo dostal na úkor Lukáša Pokorného. Pokorného chcel preto zväz pretlačiť aspoň do kvalifikácie. A keďže som osobne predtým udelil voľnú kartu do kvalifikácie Tomášovi Lánikovi, ďalšou som už nedisponoval. Preto zväz inicioval rokovanie so všetkými stranami, ktorého výsledkom bolo, že sa Lánik zriekol karty v prospech Pokorného. Takže konečné rozhodnutie nebolo iba o mojej dohode so zväzom, ale predovšetkým o dobrej vôli pána Lánika. Preto mu aj touto cestou chcem poďakovať za pochopenie. Ako protihodnotu sľúbilo vedenie STZ Lánikovi voľnú kartu do kvalifikácie na novembrový halový challenger v NTC. Nič to však nemení na skutočnosti, že to pre mňa ako hlavného organizátora nebola vôbec príjemná situácia.“
Kovalíkova semifinálová účasť však zrejme splnila očakávania.
„Mať na turnaji hráča, ktorý bezprostredne predtým zaznamenal životný turnaj na parížskom Roland Garros, by určite privítal každý organizátor. Jojo z môjho pohľadu splnil svoj cieľ, aj keď semifinálový súboj s Portugalčanom Rochom bol z jeho strany najslabším na turnaji. Za jeho prehrou vidím súhru viacerých okolností. Na druhej strane nevyužil viaceré svoje príležitosti, ktoré by ho vrátili do hry o finále.“
Tak ako sme už uviedli, s výnimkou rekonvalescenta Kleina bola v Bratislave k videniu celá slovenská mužská špička, čo by nám mohlo pomôcť urobiť si celkový obraz o úrovni slovenského mužského tenisu. Challengerové turnaje sa nachádzajú v turnajovej hierarchii kdesi pod jej priemerom. Najlepší tohtoročný výsledok slovenského hráča na tomto type turnaja je semifinále. Nejaví sa vám to až príliš málo?
„Odpoveďou môže byť aj pohľad na súpisku slovenských hráčov, na ktorej sa za posledných päť rokov opakujú tie isté mená ako Norbert Gombos, Alex Molčan, Jozef Kovalík, Andrej Martin. Akokoľvek sa pozerám, žiadne nové v nej nepribudli. Lukáš Klein hral na voľnú kartu ešte v Poprade, keď prehral s Nórom Casperom Ruudom. Aj to vám dopomôže k poznaniu, kde sa nachádza náš tenis v porovnaní s tým svetovým. Všetci vieme, že Klein je výborný tenista, ktorý svoj potenciál ešte naplno neprejavil. Na chvíľu výkonnostne vystrelil Molčan. Ale kto ďalší? Z nasledujúcej generácie nevidím vôbec nikoho. Dosiahli sme síce jednorazový úspech postupom na záverečný daviscupový turnaj, avšak to nie je objektívne zrkadlo úrovne nášho tenisu. Okrem toho, postup na turnaj dosiahla generácia vyzretých hráčov. Je najvyšší čas, aby sa s tým konečne niečo urobilo. Nie je pritom o päť minút dvanásť, ale už je dávno po dvanástej. A to ma vedie k jedinému možnému záveru. Je nevyhnutné pokúsiť spojiť vedomosti, poznatky a skúsenosti všetkých tých, ktorí chcú pracovať pre slovenský tenis.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár