Čilská tenisová škola patrí v rámci Južnej Ameriky medzi najúspešnejšie. Jednou z najväčších osobností je Nicolás Massú, ktorého hviezda vystúpila na vrchol absolútne nečakane.
Detstvo a tenisové začiatky
Nicolás Alejandro Massú Fried, ako znie jeho celé meno, sa narodil 10. októbra 1979 v čilskom meste Viňa del Mar. Jeho korene sú zaujímavé. Mama Sonia je Židovka, otec Manuel je libanonsko-palestínskeho pôvodu. Jeho predkovia mali pohnutý osud. Dedkovi, ktorý Nicolása priviedol k tenisu, sa podarilo prežiť počas druhej svetovej vojny v Maďarsku vďaka tomu, že sa ukrýval. Babka dokonca prežila koncentračný tábor v Osvienčime.
V 12 rokoch začal Massú trénovať v čilskej akadémii Valle Dorado, neskôr sa presunul na Floridu k Nickovi Bollettierimu, kde sa stretol s krajanom Marcelom Ríosom. V roku 1997 sa vydal na profesionálnu dráhu. Ako junior ovládol v rovnakej sezóne štvorhru na Wimbledone a US Open. V novembri 1999 prvýkrát prenikol vo dvojhre do top 100 rebríčka ATP.
Vzostup, ktorý sa zasekol v priemere
V máji 2000 hral vtedy 20-ročný Čiľan svoje prvé finále na hlavnom okruhu. V americkom Orlande mu titul nedoprial krajan Fernando González. Nicolás, známy pod prezývkou El Vampiro (upír), sa dočkal až o dva roky neskôr v argentínskom Buenos Aires.
Nicolás Massú vs Fernando González (finále v Orlande):
Napriek tomu bol stále v tieni Ríosa s Gonzálezom, ktorí patrili medzi špičku a presadzovali sa na Grand Slamoch. Massú len sem-tam prenikol do 3. kola a na jar 2003 dokonca vypadol z najlepšej svetovej stovky. Niekoho by to psychicky vzalo, jeho naopak. Začal na sebe tvrdšie pracovať a do konca sezóny sa vyšplhal v renkingu na 12. miesto!
Za výborné umiestnenie vďačil najmä úspechom na menších ATP podujatiach. Svetlou výnimkou bolo senzačné finále na Masters podujatí v Madride 2003.
Olympijský zázrak v Aténach
Kto čakal v roku 2004 Massúho grandslamové úspechy, zostal sklamaný. Prvé kolo Australian Open, 3. kolo Roland Garros a 1. kolo Wimbledonu ho rozhodne nepasovali do roly favorita na olympijských hrách v Aténach. To, čo však aténsky tenisový týždeň priniesol, nemá racionálne vysvetlenie a možno to označiť za jeden z veľkých olympijských zázrakov, ktoré fanúšikovia milujú. Resp. dva zázraky!
Prvý priniesla štvorhra. Massú s Gonzálezom, kamaráti a daviscupoví kolegovia, šokovali vo štvrťfinále americké dvojičky Boba a Mika Bryanovcov a korunu všetkému nasadili vo finále. V tajbrejku štvrtého setu odvrátili štyri mečbaly za sebou a Nemcov Nicolasa Kiefera s Rainerom Schüttlerom porazili 6:2, 4:6, 3:6, 7:6(7), 6:4. Pre Čile získali prvú zlatú olympijskú medailu!
Reportáž o deblovom zlate:
Druhý príbeh písal rodák z Viňa del Mar v singli. Prekvapil už v úvodnom kole, keď vydrel trojsetový triumf nad Gustavom Kuertenom z Brazílie. Neskôr malo byť konečnou štvrťfinále, no ani španielska legenda Carlos Moyá na v eufórii hrajúceho Juhoameričana nevyzrela. V epickom finálovom maratóne napokon Nicolás zdolal 6:3, 3:6, 2:6, 6:3, 6:4 Američana Mardyho Fisha.
Záver singlového finále:
Písal sa 22. august 2004 a čerstvo dvojnásobný olympijský šampión bol označený v Aténach za športovca dňa. Dodnes je jediným tenistom v tzv. otvorenej ére, ktorý vyhral na jedných hrách dvojhru i štvorhru. „Bol som taký šťastný. Je to najkrajší moment mojej kariéry. Ak sa o desať rokov obzriem späť, spomeniem si na toto a budem šťastný. Teraz už zomriem šťastný,“ radoval sa vtedy Massú.
Zranenie ústup a koniec
Tesne po olympiáde sa posunul čilský bojovník v hodnotení ATP do top 10, konkrétne na 9. priečku. Bohužiaľ, začali ho sužovať problémy so slabinami, ktoré museli byť v novembri 2004 vyriešené chirurgickým zákrokom. V roku 2005 prišiel pokles formy. Paradoxom je, že na US Open 2005 prenikol prvý a poslednýkrát do 4. kola Grand Slamu, ale bol to ojedinelý záblesk.
Nicolás Massú vs Guillermo Coria (zostrih 4. kola US Open 2005):
V sezóne 2006 ešte prišlo pookriatie podčiarknuté ziskom titulu na ATP akcii v brazílskej Coste do Sauipe. V ďalších mesiacoch postupne upadal a zašlú slávu už nikdy neoprášil. Osciloval medzi hlavným a challengerovým okruhu, na Grand Slamoch končil už v úvodných kolách. Napriek tomu bojoval ako lev a posledný singlový duel odohral až v júli 2013. V 1. kole challengeru v ekvádorskej Mante ho zdolal Alejandro González z Kolumbie.
Úspechy v kocke
Nicolás Massú je čilský národný hrdina, jeho dve zlaté olympijské medaily sú dodnes jediné, ktoré táto krajina získala. Na hlavnom okruhu si pripísal šesť titulov vo dvojhre a jeden vo štvorhre (počíta sa aj olympiáda, na ktorej sa vtedy udeľovali body do rebríčka ATP, pozn. red.). V singlovom renkingu bol najlepšie svetová deviatka, v deblovom to dotiahol na 31. pozíciu.
Na odmenách zarobil viňadelmarský rodák 4,34 milióna amerických dolárov. Zaujímavé sú jeho pomerne negatívne zápasové bilancie na hlavnom okruhu. Vo dvojhre 257 výhier, 238 prehier; vo štvorhre 82 výhier, 103 prehier.
Súčasnosť
Vlani na jar začal písať bývalý čilský tenista novú životnú kapitolu, ktorú prepojil s tenisom. Stal sa koučom hviezdneho Rakúšana Dominica Thiema. Spočiatku po boku Güntera Bresnika, neskôr sám. A ukázal, že je na túto pozíciu ako stvorený. V priebehu necelého roka dokázal presvedčiť Thiema o tom, že môže hrať skutočný hardový tenis a nedržať sa svojich antukových „zlozvykov“.
„Pochádzame z odlišných kultúr, ale veľmi dobre si rozumieme. Som tu na to, aby som mu pomáhal. Ako hráč som hral rád pod tlakom a teraz si užívam adrenalín spojený s trénerstvom,“ vraví 40-ročný Čiľan. Vášeň pre tenis ho dokonca primala k tomu, aby si vlani odkrútil jednorazový návrat. Na ATP turnaji v Kitzbüheli si zahral debla po boku Dominicovho mladšieho brata Moritza.
O osobnom živote čilskej legendy sa toho veľa nehovorí. V súčasnosti je stopercentne oddaný koučovaniu Thiema, je slobodný, nezadaný, bezdetný. V rokoch 2009 – 2012 tvoril pár s brazílskou modelkou Dayane Mellovou.
