Home Najdôležitejšie KOMENTÁR Davis Cup: Generačná výmena je konečne tu, čo bude ďalej?

KOMENTÁR Davis Cup: Generačná výmena je konečne tu, čo bude ďalej?

by Igor Uher
Slovensko, Davis Cup, Peter Benjamín Privara, Lukáš Pokorný, Igor Zelenay, Lukáš Klein, Jozef Kovalík, Alex Molčan, Tibor Tóth

BRATISLAVA – Daviscupový výber Slovenska sa už štyri roky márne pokúša preniknúť medzi elitu na záverečný finálový turnaj najlepších. V Holandsku sa o to prvý raz pokúsila v plnej miere nastupujúca nová generácia.     


Okolnosti ohľadom zdravotného stavu viacerých skúsených starších reprezentantov hodili mladé pušky z kádra Tibora Tótha do búrlivých holandských vôd, aby sa obrazne povedané naučili plávať pred bujarým publikom v Groningene. To vytvorilo domácemu tímu takú atmosféru, ktorú zrejme v bratislavskom NTC tak skoro nezažijeme.

Tibor Tóth, Slovensko, Davis Cup
Kapitán slovenského daviscupového tímu Tibor Tóth (Foto: TASR – Jakub Kotian)

Generačná výmena

Chtiac nechtiac začal kapitán Tóth v Holandsku proces generačnej výmeny, vďaka čomu razom naša lavička výrazne omladla. Do tohto procesu navyše veľmi vhodne zapadol nápad zobrať na sústredenie v pozícii sparingpartnera aj našu najväčšiu nádej do budúcnosti, mladého Petra Benjamína Privaru. Od našich starších singlistov: 32-ročného Norberta Gombosa a o dva roky mladšieho Filipa Horanského, ktorí už zrejme prekročili zenit svojich výkonnostných možností, by sme už lepší konečný výsledok očakávať zrejme nemohli.

Ohlasy po krutom debakli v Holandsku: Kapitán Tóth vyzdvihol jedno pozitívum

Rovnako tak nemôžeme mať zatiaľ veľké očakávania ani od tej nastupujúcej generácie, ktorej hlavnými predstaviteľmi sú Alex Molčan a Lukáš Klein. Druhý menovaný absolvoval tento víkend vo dvojhre krst ohňom a nedá sa povedať, že by napriek prehre pohorel. Obaja hráči naznačili napriek prehrám svoj potenciál a nesporný talent. Zatiaľ im chýbajú vo väčšej miere skúsenosti z podobne významných zápasov, ktoré vytvárajú na hráčov podstatne väčší tlak a kladú podstatne vyššie nároky, ako na bežných turnajoch. Na rozdiel od odchádzajúcej generácie však majú k ich získaniu naozaj dostatok času. 

Rozoberme si výkony tejto dvojice podrobnejšie. Do tohto hodnotenia sme nezaradili vystúpenie Jozefa Kovalíka, ktorého zápas v boji o postup na záverečný turnaj už kvôli rozhodnutému skóre nemal žiadny vplyv.



Bojovný Klein to v hlave nezvládol

Lukáš Klein, Slovensko, Davis Cup
Lukáš Klein (Foto: TASR – Jakub Kotian)

Lukáš Klein (143. v rebríčku ATP) absolvoval po vydarenej reprezentačnej premiére vo štvorhre v predchádzajúcom súboji svoju daviscupovú premiéru tento víkend aj vo dvojhre. Rodák zo Spišskej Novej Vsi podal svoj štandardný výkon podoprený veľmi solídnym podaním, nátlakovou hrou od základnej čiary s častými nábehmi k sieti. Svojho súpera dokázal častokrát dostať po výborných returnoch pod tlak aj pri jeho podaní. Tak trocha podľa očakávania však dvadsaťštyriročný Slovák doplatil na to, kvôli čomu zatiaľ nefiguruje v rebríčku tak vysoko, ako jeho súper, ktorého v Groningene pred holandským publikom herne prevýšil.

A to napriek svojim schopnostiam, excelentnej technike a telesným dispozíciám. V tenisovej terminológii má tá príčina jednoduché pomenovanie – mentálne nastavenie. Alebo úplne lapidárne – hlava. Výborné úseky hry, počas ktorých na kurte dominoval, striedal s pasážami, v ktorých dokázal vyprodukovať viacero nevynútených chýb po sebe.

Rozhodujúcim faktorom, ktorý napokon určil konečný výsledok bol, že Klein ešte stále nedokáže v kľúčových momentoch udržať nervozitu na uzde a pyká za to. Dva nevyužité setbaly v prvom sete ho pripravili o psychickú výhodu. Z tej nevyťažil ani po návrate do hry zo skóre 1:4 a vyrovnaní stavu na 4:4 v rozhodujúcom sete. V poslednom geme pri vlastnom podaní vyhrával 30:0. Nevynútené chyby vrátane pokazeného smeču pri súperovom mečbale však boli kľúčové.

Jeho defenzívne hrajúci súper a líder domácich Tallon Griekspoor (59. v rebríčku ATP) sa výborne pohyboval ďaleko za základnou čiarou, striedal tempo hry a dokázal maximálne vyťažiť z neuveriteľnej podpory domáceho hľadiska. Napriek tomu, že dvadsaťšesťročný Holanďan nebol na kurte herne lepším hráčom, na rozdiel od svojho súpera zo Slovenska nezaváhal ani raz v rozhodujúcich momentoch v kľúčových koncovkách setov. Napriek zmienenému by bolo pre budúcnosť slovenského tímu naozaj užitočné poskytovať Kleinovi čo najviac šancí na pozícii tímovej dvojky.



Molčanovi viac sedí antuka

Alex Molčan, Slovensko, Davis Cup
Alex Molčan (Foto: TASR – Jakub Kotian)

Rovnako vyrovnaný singlový duel s neúspešným koncom absolvoval aj líder slovenského výberu Alex Molčan (55. v rebríčku ATP). V druhej dvojhre sobotňajšieho programu s domácim, rovnako starým reprezentačným nováčikom Timom van Rijthovenom (107. v rebríčku ATP), bol pre nezainteresovaných vďaka postaveniu v rebríčku zdanlivo papierovým favoritom. Realita však tieto papierové predpoklady nepotvrdila. A to z jednoduchého dôvodu. Spôsob hry prešovského ľaváka, jeho prednosti a schopnosti ho predurčujú predovšetkým pre úspechy na antukových turnajoch. V hale na rýchlom koberci ťahal dvadsaťpäťročný Slovák za kratší koniec so súperom, ktorý disponoval podstatne rýchlejším podaním a dôraznejším forhendom. Jedinou slabšou stránkou Van Rijthovena bol jednoručný bekhend, s ktorým dokázal vďaka variabilnému striedaniu rotácií odolávať tlaku skúsenejšieho Slováka. Naopak, prešovský rodák sa pri snahe o zrýchlenie výmen dopúšťal väčšieho počtu nevynútených chýb, než sme uňho zvyknutí za normálnych okolností na antuke.

Slovenský líder Molčan proti Holandsku nevybojoval ani bod: Bol som papierový favorit, ale…

Napriek veľmi solídnemu postaveniu v rebríčku a stále ešte veľkej perspektíve slovenskej jednotky treba pripomenúť, že Alex Molčan zatiaľ nie je ani zďaleka natoľko univerzálnym hráčom, akým bol napríklad svojho času Martin Kližan, od ktorého sme mohli očakávať body aj v halových podmienkach. A v takýchto podmienkach na rýchlom povrchu to platí dvojnásobne aj pre Molčanove možnosti vo štvorhre.



Žalostná perspektíva v debli

Tak, ako sme naznačili prirodzenú, postupnú generačnú obmenu kádra singlistov, ktorú by sme mohli hodnotiť pozitívne, iný uhol pohľadu na tento proces ponúka perspektíva nášho výberu vo štvorhre. Bohužiaľ sa budeme opakovať a tak, ako po vlaňajšej domácej prehre s Talianskom musíme skonštatovať, že za úspešnú dvojicu našich deblových špecialistov Filip Polášek (37 rokov) a Igor Zelenay (onedlho 41) nemáme a zrejme v niekoľkých nasledujúcich rokoch adekvátnu náhradu mať ani nebudeme.

Kleinov výkon v nedeľnej štvorhre ukázal, že ešte stále potrebuje vedľa seba osobnosť, ktorá ho potiahne. Ktorá ho podrží v dôležitých momentoch a nenechá všetku zodpovednosť iba na jeho pleciach. Niekoho, od koho sa bude môcť ešte aspoň jednu sezónu priučiť priamo na kurte. V tejto súvislosti obaja naši veteráni zhodne poukazujú na budúcnosť ďalšieho Lukáša, dvadsaťročného Pokorného, ktorý má všetky predpoklady na to, aby sa mohol v horizonte niekoľkých rokov stať výborným deblovým špecialistom a spolu s Kleinom tak vytvoriť konkurencieschopnú dvojicu. Zatiaľ si však budeme musieť počkať, kým nadobudne potrebné skúsenosti z veľkého tenisu.

Lukáš Pokorný, Slovensko, Davis Cup
Lukáš Pokorný (Foto: TASR – Jakub Kotian)

V tejto súvislosti je však nutné poukázať na fakt, že na Slovensku jednoducho nemáme koncepciu prípravy hráčov na štvorhru. Do určitej miery je svetlom na konci tunela projekt Bratislavského tenisového zväzu Double specialist, do ktorého sa už zapojili všetci naši najlepší debloví hráči vrátane Poláška so Zelenayom. Účasť detí na ich tréningoch a spätné reakcie výrazne prevýšili aj tie najväčšie očakávania. Avšak bez podstatne štedrejšej finančnej dotácie pre regionálne zväzy ani tento projekt nemá ako dozrieť do podoby a konceptu, ktorý by systematicky dokázal dlhodobo vychovávať adeptov na štvorhru pre potreby reprezentácie.     

Aká je teda perspektíva Slovenska v najvýznamnejšej tímovej súťaži v najbližších rokoch? Víkend v Groningene vďaka absencii starších hráčov veľa naznačil. A celkom objektívne aj preto, že Slováci s výnimkou štvorhry nenastúpili proti rebríčkovo výrazne lepšie postaveným alebo nepomerne skúsenejším hráčom a už vôbec nie proti výrazne kvalitnejším. A celkový výsledok opäť raz nastavil zrkadlo stále tým istým funkcionárom zväzu, na ktorých pleciach je zodpovednosť za takmer tridsaťročný vývoj tenisu na Slovensku.

Už sme sa zmienili, že po odchode našich deblových veteránov v horizonte jedného, maximálne dvoch rokov nebudeme disponovať dvojicou, ktorá by bola schopná získať bod v súbojoch s vyspelejšími krajinami, ktoré nás neminú vo februárových termínoch.



A čo dvojhra?

Viac optimisticky to však nevyzerá ani so ziskom bodov vo dvojhre. Čakanie na spasiteľa v osobe mladého Privaru ešte nejaký ten rok potrvá. Nebolo by seriózne exaktne predikovať, koľko rokov bude potrebné na to, aby sa náš, zatiaľ len osemnásťročný supertalent plnohodnotne etabloval medzi dospelými.

Peter Benjamín Privara, Slovensko, Davis Cup
Peter Benjamín Privara (Foto: TASR – Jakub Kotian)

A do tých čias si musíme vystačiť s nasledovným. Zatiaľ máme iba jedného plnohodnotného hráča na antuku v osobe Alexa Molčana a jedného perspektívneho pre rýchle povrchy v podobe Lukáša Kleina. A keďže okrem tých vyššie spomenutých neexistuje zmienka o významnejšom výkonnostnom progrese iných adeptov pre reprezentačný dres, aj tohtoročná správa o stave a výkonnostnej kondícii nášho mužského tenisu neznie veľmi optimisticky. A to sa týka aj sna o účasti na záverečnom finálovom turnaji, ktorý sa nám objektívne povedané, z roka na rok stále viac vzďaľuje. Daviscupový výber Slovenska sa už viacero rokov nachádza na tých priečkach v hierarchii krajín, ktoré mu aj objektívne prináležia. Aktuálne je to 27. pozícia. Zatiaľ. Lakonicky povedané, vieme, na čom sme. Neostáva nám tak nič iné, iba nastupujúcej generácii silno držať palce.

Zdroj: ts – Igor Uher

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

3 × 5 =