Home Bratislava Open 2024 Kližan na Bratislava Open bude čeliť veľkej výzve: Už dávno som nebol v tak dobrej kondícii ako dnes

Kližan na Bratislava Open bude čeliť veľkej výzve: Už dávno som nebol v tak dobrej kondícii ako dnes

by Igor Uher
Martin Kližan, Trofej, ITF Reggio Emilia

BRATISLAVA – Bez akéhokoľvek preháňania už dopredu môžeme avizovať, že divácky záujem na Bratislava Open 2024 sa okrem niekoľkých zahraničných hráčov upriami predovšetkým na účinkovanie bývalej dlhoročnej slovenskej jednotky Martina Kližana.

Bývalý 24. hráč sveta sa po svojom návrate do turnajového diania úspešne prediera od úplnej nuly smerom k pozíciám, ktoré mu ešte kedysi v rebríčku ATP patrili.

V Bratislave však čaká tridsaťštyriročného ľaváka ozajstná skúška ohňom. Pre svoje postavenie v rebríčku mohol petržalský búrlivák doposiaľ štartovať iba na menej dotovaných turnajoch z kategórie Futures. Vďaka voľnej karte od organizátora bratislavského podujatia Braňa Stankoviča ho na kurtoch bratislavského Slovana zrejme neminie konfrontácia s hráčmi z rozhrania prvej svetovej stovky, ktorí mu nastavia zrkadlo pravdy o jeho aktuálnej výkonnosti. Pre Kližana je to podľa jeho vlastných slov veľká výzva, s ktorou sa veľmi rád popasuje. Pre väčší rozsah rozhovoru, sme ho rozčlenili na dve časti, na jeho druhé pokračovanie sa môžete tešiť už zajtra.

Martin Kližan, Peter Miklušičák, TK Jednotka, MS v tenise
Martin Kližan a Peter Miklušičák (Foto: ts – Igor Uher)

Kedy ste sa rozhodli pre reštart vašej kariéry?

“Niekedy v minulom roku som mal také chvíľky, kedy som o návrate na kurty uvažoval. Väčšinou to však dopadlo tak, že som sa na druhý deň ráno zobudil a povedal si: „Veď preboha neblázni, ale že vôbec…“ Tieto myšlienky ma občas prepadli a s postupom času ma prenasledovali čoraz častejšie. Z nejakého dôvodu ma to ťahalo späť na kurty. A tak som napokon tomu pokušeniu podľahol.”

Vlani ste absolvovali niekoľko ligových zápasov a určitý čas ste pôsobili ako tréner v trnavskej tenisovej akadémii Empire. Zrejme aj tieto skutočnosti prispeli k udržiavaniu potrebnej formy…

“V Trnave som pôsobil dva a pol mesiaca. Trénoval som štyri až päť hodín denne. Dospel som k názoru, že niektorí naši mladí hráči dnes vôbec nerozumejú tenisu. Majú katastrofálne tenisové návyky, nedostatočnú výchovu. Osobne ma to štvalo preto, že ja v ich veku som už o tenise vedel prakticky všetko. Oni ani nevedeli, akú gramáž majú ich rakety, alebo nakoľko si ich majú nechať vypletať. V niektorých chvíľach som im musel povedať, nech sa pozerajú na mňa, ako sa to má robiť a nech to zopakujú. A to bol jeden z impulzov, ktoré prispeli k môjmu konečnému rozhodnutiu.”

Približne tri mesiace ste strávili v tenisovej akadémii na Floride, kde ste absolvovali prevažne kondičnú prípravu. Ako s odstupom času toto sústredenie hodnotíte?

“Ešte pred tým som doma začal s bežeckou prípravou. Beh bol základom mojej prípravy, aby si kĺby zvykli na záťaž, takže do štátov som už išiel s určitým kondičným základom. Môj bývalý tréner Martin Damm, ktorý tam dlhodobo žije, sa mi postaral o zázemie. Prvé tri týždne som sa zameral na kondičnú prípravu, hral som iba trikrát do týždňa po jednej hodine. Každý deň som však absolvoval dopoludnia tréning v posilňovni a popoludní samostatný bežecký tréning. Postupne som zvyšoval množstvo herných tréningov. Na konci kempu som už hrával dvakrát denne a k tomu som absolvoval jeden tréning v posilňovni. Keď sa nad tým spätne zamyslím, som presvedčený o tom, že tento pobyt bol pre mňa tým najlepším možným riešením.”

Posilňovňu ste zrejme absolvovali pod trénerským dohľadom...

“Práveže vôbec nie. Sám som si určoval dávky a objemy jednotlivých cvičení. Presne som vedel, čo mám robiť a nepotreboval som nikoho, kto by mi do tohto procesu vstupoval.”

Koľko percent z výkonnosti dosahujete v súčasnosti oproti dobe, kedy ste boli na vrchole svojej kariéry?

“Z fyzickej stránky mi napríklad šprinty smerom k sieti problém vôbec nerobia, ale cítim, že som ešte pomalý pri pohybe do strán. Po vytrvalostnej stránke som na tom naozaj veľmi dobre. Myslím si, že som už dávno nebol v tak dobrej kondícii, v akej som dnes. Odhadujem, že som tak na 70 percentách od môjho niekdajšieho maxima. Avšak po hernej stránke zatiaľ moja výkonnosť nepresiahne viac ako 35 percent. Mám ešte veľa rezerv. Chce to svoj čas. Je úplne samozrejmé, že musím na sebe ešte veľa pracovať.”



Na turnajoch sa stretávate vo väčšej miere s mladými hráčmi, ktorí ešte len prechádzajú k profesionálnemu tenisu. Ako vnímate ich hru? Ako sa zmenil tenis oproti tým časom, keď ste boli v ich veku vy?

“Väčšiu časť prihlásených tvoria naozaj mladí hráči vo vekovej kategórii od 17 do 19 rokov. Stredná generácia zastúpená veľmi nie je a zvyšok tvoria tí starší od 27 rokov, ktorí sa nedokázali v priebehu svojej kariéry výraznejšie presadiť a sú takými stálicami týchto podujatí. Najmenej príjemní súperi sú však práve tí mladí tenisti...

Ich hra má veľmi solídnu úroveň. V „mojich“ časoch bolo neporovnateľne jednoduchšie sa prebojovať do záverečných kôl turnaja. Dnes sa hráč nadrie v každom jednom kole. Na druhej strane však musím dodať, že ak by som mohol pre porovnanie uviesť seba, mám pocit, že som hral lepší tenis, ako súčasní mladí tenisti. Aj keď všetci hrajú rovnako dobre, ani jeden z nich výraznejšie nevyčnieva. Za mojich čias boli rozdiely vo výkonnosti hráčov podstatne markantnejšie. Chcem tým povedať, že kvalitatívna úroveň dnešného tenisu je síce vyššia ako v minulosti, avšak chýbajú v ňom výraznejšie osobnosti.”

Pred niekoľkými rokmi bola vaša hra založená na výbornom prvom ľaváckom servise, na víťazných úderoch z forhendovej strany a veľmi dobrom fyzickom fonde, vďaka ktorému ste zvládali aj koncovky rozhodujúcich setov. Čo z toho o vás platí aj dnes?

“Všetko zo spomenutého mi zostalo aj po tých rokoch. Trúfam si povedať, že podanie som dokonca ešte aj zlepšil. Body získavam predovšetkým z forhendu, ktorý je mojou hlavňou zbraňou. Kondičku mám ešte zo sústredenia na Floride výbornú. Natrénované mám toho skutočne dosť, takže mám na čom stavať aj dnes.”

Pri našom poslednom vlaňajšom rozhovore začiatkom júna vás do značnej miery limitovali bolesti v ramene, pre ktoré ste nemohli podávať ani na úrovni 20 percent z maximálnej sily vášho podania. V akom stave je toto rameno dnes?

“Ešte ani vo februári tohto roku som nemohol naplno podávať. Prvý poriadny turnaj som odohral až v marci. Na turnaj som nastúpil s jedným odpodávaným prípravným setom počas tréningu. Momentálne je už rameno v poriadku a môžem podávať naplno. Len v podvedomí vnímam, že po zápase mi skôr stuhne a preto sa o to musím starať podstatne viac ako predtým.”

Na zápasy ste svojho času nastupovali bez zbytočného rešpektu zo súpera a s obrovskou sebadôverou. Uchovali ste si aj po rokoch túto povahovú vlastnosť?

“Do každého zápasu som vstupoval  a stále vstupujem s tým, že ho idem vyhrať. Skôr mám pocit, že mám teraz väčšiu zodpovednosť. Cítim, že už nemôžem odfláknuť žiadnu loptičku v zápase preto, že ma to rýchlo dobehne a už nemám pred sebou toľko času, ako kedysi. Na každý jeden zápas musím nastúpiť s tým, že musím podať maximálny výkon.”



Onedlho končí antuková sezóna na hlavnom okruhu. Challengerových podujatí na antuke je však v kalendári stále dostatok až do konca septembra. Budete teda aj naďalej preferovať turnaje na najpomalšom povrchu?

“Hral som aj na hardových turnajoch do konca ich sezóny. Potom, ako sa začala antuková sezóna, som samozrejme začal hrať aj na nej a budem to ťahať na týchto turnajoch pokiaľ to len pôjde.”

Aký je aj z tohto pohľadu váš najbližší turnajový program?

“Doposiaľ som štartoval na 15 alebo 25 tisícových turnajoch kategórie Futures preto, že som nemal ani rebríčkové postavenie na to, aby som mohol hrávať kvalifikácie na challengeroch. Budúci týždeň by som mal byť približne 450. až 470. v rebríčku ATP. Dostal som však prísľub na udelenie niekoľkých voľných kariet v Prostějove, Bratislave a v talianskom Sassuole. Až výsledky na týchto turnajoch ukážu level mojej aktuálnej výkonnosti.”

Predpokladám, že turnaje absolvujete zatiaľ iba na európskom kontinente. Zámorie alebo Áziu neplánujete?

“Aj keby som chcel, zatiaľ sa na turnaje do Ázie nedostanem. Štartujú na nich hráči z prvej šesťdesiatky, takže nemám nárok zatiaľ ani na kvalifikáciu. A s udelením voľnej karty v týchto končinách rátať nemôžem.”

Máte vytýčený cieľ, kam by ste to chceli v tejto sezóne dotiahnuť?

“Áno, mám. Chcel by som to do konca roka dotiahnuť na 250. pozíciu rebríčka ATP, aby som mohol štartovať v kvalifikácii budúcoročného Australian Open.”

Zdroj: ts – Igor Uher

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

18 − eight =