BRATISLAVA – „Toto stretnutie sme prehrali o jedinú loptičku,“ prekvapujúco skonštatoval nehrajúci kapitán slovenského tímu Dominik Hrbatý na úvod záverečnej tlačovej konferencie po prehre Andreja Martina v súboji tímových jednotiek s Jiřím Veselým.
Svoje presvedčenie o vyrovnanosti súboja, v ktorom Slovensko prehralo 1:3 na body, ďalej obhajoval: „Ak by Martin vyhral, tak by mal Norbert Gombos obrovskú šancu poraziť druhého hráča hosťujúceho tímu Lukáša Rosola. Madrid nám dnes ušiel o jedinú loptičku,“ zdupľoval svoje tvrdenie Hrbatý.
Aký je váš názor na ceny lístkov, ktoré stáli 25 eur?
„Dúfal som, že na derby zápas bude plné hľadisko. Generálny sekretár Igor Moška tvrdil, že bolo vypredané. Neviem, či ľudia neprišli pre korona vírus, alebo to bol z jeho strany iba mediálny trik. Pre bežných ľudí však boli lístky drahé. Ak by mala prísť štvorčlenná rodina, tak 100 eur na deň je príliš vysoká suma. Potom je pochopiteľné, že nám ľudia v hľadisku chýbali.
Netvrdím, že by to bol rozhodujúci činiteľ našej výhry, avšak aspoň by bolo českých fanúšikov menej počuť. Atmosféru prvej dvojhry Martina s Rosolom výrazne ovplyvnili. Lukáša Rosola vyhecovali k perfektnému výkonu. Na konte má viacero rozhodujúcich zápasov a takúto prajnú kulisu miluje. Dostali ho na správnu vlnu, vďaka čomu hral nad svoje aktuálne možnosti.“
Ako hodnotíte fakt, že ak by Martin zvíťazil, rozhodujúci piaty zápas by sa začal hodinu pred polnocou?
„V Taliansku sa začínajú zápasy o jedenej v noci. Na Australian Open sa takisto hrá do druhej v noci, takže my tenisti sme na túto skutočnosť zvyknutí. Ak je to pre potreby televízie, je to bežné. Na to, aby bol šport populárny je nutné aby mal aj televíznu sledovanosť. Museli by strihnúť futbalový zápas Slovana a neviem, čo by nato povedali ľudia.“
Bude slovenský tím bojovať v budúcom roku o postup do Madridu pod vašim vedením?
„Skôr nie, ako áno. Pri nástupe do funkcie som si predsavzal, že do troch rokov chcem priviesť tím do Madridu. Nevyšlo to. Možno nie som tak dobrý kapitán, než som si myslel. Možno som spravil nejaké chyby, v dôsledku ktorých sme nezvíťazili. Ako napríklad dnes, keď som mal Martinovi zakričať, aby si na riterne pri mečbale kryl forhendovú stranu.
Nie je vylúčené, že som si naložil na seba viac, než je možné reálne aj uniesť. Strávil som denne 12 hodín s chlapcami na kurte. Neskoro som chodil spávať. Oči mám v takom zlom stave, že už ani nevidím. Robil som to z lásky k tenisu. Inak by som uprednostnil osobné trénovanie, pri ktorom za jeden týždeň zarobím toľko, ako pri národnom tíme za dva týždne tvrdej roboty. Pritom som prvý vstával a posledný chodil spať.
Už som sa aj Maroša Vajdu pýtal, či by pre budúci ročník nechcel byť kapitánom on. Má predsa len väčšie trénerské vedomosti než ja a za sebou skúsenosti so svetovou jednotkou. On vie ako svetoví hráči na dvorci premýšľajú a to by mu určite pomohlo na ceste do vysnívaného Madridu. Pod mojim vedením sa však najprv ešte musíme zachrániť v septembrovom súboji o udržanie sa. A možno to svoje rozhodnutie napokon ešte prehodnotím.“
Pridajte komentár