BRATISLAVA – Ako sme už pred časom avizovali, na naše stránky sa vracia obľúbená rubrika detailných analýz hráčov, ktoré pre vás pripravuje tenisový tréner a odborník Ján Solčáni.
Nepredvídateľný chlapec
Grand slamy, trofeje a veľké prémie. Verejnosť vidí len úspechy a zlyhania profesionálnych hráčov a ich trénerov na veľkých turnajoch. Len málokto hovorí o tom najťažšom období, ktorým si na ceste k vrcholu musia prejsť nielen všetci tenisti, ale aj ich rodičia a tréneri. Je ním prechod z juniorského do profesionálneho tenisu. Sieť, ktorá už zachytila stovky talentov. Žiadne luxusné hotely, ktoré majú hráči na okruhu zadarmo, lety a cestovanie prvou triedou a ani odvoz z hotela osobným šoférom, ako
tomu je na ATP a WTA turnajoch. Rodičia, ktorých peňaženky sú v tomto období už skoro vyžmýkané, sú často donútení robiť zúfalé rozhodnutia. Hľadajú východiská a finančné možnosti ich nútia riskovať. Na druhej strane sa okolo nich zlietavajú supy v podobe trénerov, akadémií, univerzít a agentov, ktorí zacítili krv a sú pre svoj prospech, alebo životopis ochotní sľúbiť čokoľvek. Akonáhle majú totiž hráči výsledky, tak ich začne oslovovať mnoho ľudí, ktorí sa chcú priživiť na ich talente a úspechu. Každý sa zrazu snaží poradiť a ponuky prichádzajú zo všetkých strán. Celý tento chaos hráčov nielen rozptyľuje, ale aj narušuje vzťahy v tíme. Top juniori a ich rodičia stoja na rozhraní. Ukončenie kariéry by bola asi tá posledná možnosť. Univerzitní tréneri z USA doslovne bombardujú všetkých talentovaných hráčov s ponukami. Avšak niektorí hráči a rodičia majú vo výbere jasno, nech to stojí čokoľvek. Vsadia všetok svoj čas, peniaze a energiu len na jednu kartu a risknú to na profi okruhu. Je to brutálne priamočiare rozhodnutie, kde len 80 percentné odhodlanie nestačí. Je to šialené obdobie nie len pre hráčov a rodičov, ale obdobie plné neistôt pre každého trénera, ktorý pracuje s touto vekovou skupinou súťažiacich hráčov. Pracujete na extrémne tenkom ľade s tínedžermi, ktorým často vďaka úspechom a pozornosti stúpa ego do oblakov. Ich rodičia pritom od vás očakávajú čo najviac „muziky“ za čo najmenej peňazí.
Do toho všetkého príde tvrdá konfrontácia s profesionálnym tenisom, v ktorom už na víťazstvá hráčom nestačí len ich talent. Väčšina z nich pritom nie je vôbec mentálne pripravených na profesionálny tenis. Toto obdobie predstavuje najväčší test v kariére každého tenistu, cez ktorý prejde len tých pár najvytrvalejších a najsilnejších. 3 až 8 ročné obdobie bez väčších ziskov. Mnoho hráčov tento prechod z juniorského do seniorského tenisu nezvládne. Ak nie hráči, tak to finančne neutiahnu rodičia. Vy ako tréner sa točíte v celom tomto chaose a neistotách na dennom poriadku. Mnohí rodičia majú pritom tendenciu stále skúšať a hľadať niečo nové, lepšie a lacnejšie.
Predčasné úspechy môžu byť pre tenistu niekedy aj prekliatím
Len 58% hráčov, ktorí boli v juniorskom svetovom rebríčku ITF v prvej desiatke, sa neskôr umiestnilo aj v TOP 100 na profesionálnom okruhu ATP (Peter D. McCraw = ITF Coaching and Sport Science Review).
Ako je u mňa zvykom, tak celý tento predslov mal nielen určitý význam, ale aj prepojenie s hráčom, ktorého budem dnes rozoberať. Pripravil som si pre vás analýzu najlepšieho maďarského tenistu, bývalej svetovej juniorskej jednotky a Wimbledonského víťaza a majstra Európy.
Ťahúň maďarského daviscupového mužstva, ktorý sa postaral aj o historické víťazstvá nad Slovenskom, či Ruskom. Hráč s veľkým talentom, ktorému všetci predpovedali svetlú budúcnosť. Táto analýza je pre mňa špeciálna aj preto, že som bol jeho prvým osobným trénerom, ktorý ho viedol práve cez už spomenuté obdobie prechodu z juniorského do mužského tenisu.
Talent
Márton Fucsovics nenašiel v Maďarsku konkurenciu a poľahky dominoval vo všetkých mládežníckych kategóriách. Keďže mu chýbal kvalitný sparing a tréneri, tak sa jeden z lokálnych podnikateľov a Mártonov neskorší manažér Gyuri Joo rozhodol, že bude pre Mártona hľadať lepšie podmienky v zahraničí. Najprv tri roky trénoval v nemeckej akadémii First-Line blízko Stuttgartu. Prísna výchova mu tam podľa jeho vlastných slov veľmi nesedela. Ak tam hráči nedodržiavali pravidlá a očakávania, tak museli za trest ostať deň-dva na izbe bez tréningu. Paradoxne to ale niektorým skôr vyhovovalo. Patril medzi nich aj Márton. Potom, ako ho z akadémie vyhodili, tak vyhral bez straty setu juniorský Wimbledon. Dva týždne pred turnajom Márton v svojej rodnej Nyiregyháze len servoval z košíka. V štatistike percentuálneho pomeru výhier a prehier na juniorskom okruhu ITF je pred ním len okolo päť supertalentovaných hráčov vrátane Rogera Federera.
Osudové stretnutie
Na jednom turnaji v Číne Márton nečakane porazil môjho zverenca Di Wuho, ktorý bol nasadenou jednotku a členom čínskeho daviscupového tímu. Len cesta na tento turnaj by bola na jednu knihu. Najprv nepodarený let. Z letiska bola namiesto štvorhodinovej cesty malým rozheganým autobusom z toho nakoniec 10 hodinová trasa cez čajovníkové polia a Himaláje. Predpoveď bola 20 stupňov Celzia, ale prekvapil nás sneh a teploty okolo 5 stupňov Celzia, na ktoré som ja nemal oblečenie. Po príchode do destinácie o tretej ráno, mi moja asistentka oznámila, že nemáme ubytovanie, tak som dostal jedinú voľnú izbu. Bol to prezidentský apartmán s pozlátenými stoličkami a lustrami v štýle Nora Mojsejová, v ktorom ale nefungovala klimatizácia. Spal som oblečený pod dvoma perinami. Na druhý deň som nastúpil na tréning ako zmlátený bejzbalkou. Presťahovali ma do jedinej voľnej izby v turnajovom hoteli, kde bolo zas rozbité okno. Cestovanie naspäť bolo ešte legendárnejšie, ale to si už nechám na budúce. Pamätám si, ako som v prvom kole koučoval svojho čínskeho zverenca spoza plotu, ale na mladého Maďara nič nepomáhalo. Po zápase som dal jeho manažérovi vizitku a pozval ich oboch na naše náklady do Šanghaja. Nakoniec sa rozhodli odmietnuť ponuky od Boletieriho, ako aj Mouratogloua a prišili za mnou do Číny. Pripravili sme mu veľmi dobré podmienky. Márton s nami mesiac trénoval, vybavili sa mu divoké karty a na turnaji v Chengdu paradoxne porazil, kolo po kole celú čínsku mužskú reprezentáciu.
Neskôr som dostal ponuku presťahovať sa do Maďarska a pomôcť mu prejsť z juniorského do mužského tenisu. Bál som sa tejto výzvy, lebo prechádzať týmto najnáročnejším obdobím v kariére každého tenistu, s niekým kto je v puberte a navyše nie je 100% oddaný svojim výsledkom, môže byť pre trénera samovraždou. V Šanghaji som dal výpoveď z úlohy šéftrénera provinčnej reprezentácie. Mali sme sa stretnúť v Taliansku a odtiaľ cestovať na ATP turnaj do Kitzbühelu, kde mal Márton divokú kartu. V Benátkach som sa ako prvé od jeho manažéra dozvedel, že Márton je niekde pri mori na párty a rozhodol sa zavesiť raketu na klinec. O mesiac prišiel za mnou na Slovensko. Odohrali sme v Tatrách dva turnaje a Márton sa opäť rozhodol pre priateľov. Bol na neho vyvíjaný veľký tlak. Keďže mu každý predpovedal veľkú budúcnosť, tak všetci očakávali rýchle výsledky. Mladí tenisti vďaka turnajovému kolotoču a tréningom vymeškávajú normálny sociálny život svojich rovesníkov a neskôr cítia silnú potrebu si to dobehnúť. Stáva sa to často. Neskôr sa jeho manažérovi podarilo ma znovu prehovoriť.
Dostať do rúk toho istého hráča, ale v rôznych obdobiach jeho kariéry, je úplne iný príbeh. Ja som ho dostal asi v tom najnáročnejšom.
V juniorskom tenise talent ešte stačí
Počas našej spolupráce dokázal Márton už ako 19-ročný poraziť hráčov z TOP 50.
Vtedy však bol úplne v inom rozpoložení. Bolo to ťažké obdobie pre všetkých okolo neho. Od svetovej juniorskej jednotky, majstra Európy a wimbledonského víťaza sa toho očakávalo veľa aj v mužskom tenise. Dovtedy poľahky vyhrával všetko, čo sa dalo. Na prehry a prijímanie faciek, ktoré ho v mužskom tenise čakali, nebol mentálne vyzretý. Hráči v tomto veku si uvedomujú, že vďaka turnajom, tréningom a sústredeniam vymeškali časť života, kde sa ich rovesníci socializujú, chodia do mesta, na chaty atď. Mnohí majú potom pocit, že dačo vymeškali. Hormóny taktiež zohrávajú svoju úlohu. Mladí ľudia sa hľadajú a často menia názory. Čím talentovanejší je hráč, tým viac sa od neho očakáva. Nie každý v tomto veku dokáže na ramenách niesť toľko tlaku, zodpovednosti, ale aj pozornosti. Márton nebol žiadnou výnimkou, ale skôr dokonalým príkladom. Mužské turnaje už nevyhrával tak ľahko, ako tie juniorské.
V tomto období mal nielen pravidelné výpadky motivácie, ale úplne iné priority, ako napríklad taký Thiem, Tsitsipas, či Rublev, pre ktorých bol tenis priorita číslo jedna. Ostatné veci šli bokom a boli mu ochotní obetovať všetko. Preto dosiahli prvú stovku do troch rokov od svojho prvého mužského turnaja a Márton na to potreboval až sedem rokov. Mártona lákali viac maďarské obdivovateľky a zábava s priateľmi v rodnej Nyiregyháze. Pravidelne zvažoval koniec kariéry. Keď som sa ho raz spýtal, čím sa bude živiť, tak po minúte rozmýšľania odpovedal, že bude predávať autá ako jeho kamaráti, prípadne trénovať tenis. Akonáhle sme začali mať výsledky a šiel som na niekoľkodňovú dovolenku, tak sa chystal Márton zavesiť raketu na klinec, alebo prehral v prvom kole 1:6 1:6. Mať zodpovednosť za vypálený supertalent, ktorý prechádza krízou násťročných a absolútne si neuvedomuje následky svojich rozhodnutí, je veľmi náročné. Nechcel som to vzdať. Každý tréner by sa potrhal pracovať s hráčom, ktorý je vo svojej kategórii najlepší na svete, má veľký talent, dostatočnú finančnú podporu od sponzorov a divoké karty na veľké turnaje. Zrazu to všetko máte, ale hráč vám oznámi, že má toho už dosť. Potom sa vám ho podarí zmotivovať k výsledkom, ktoré dávajú všetkým nádeje a stane sa to znovu. Ako život s alkoholikom, ktorý vám neustále sľubuje, že sa to už nestane. Neustále dohováranie od psychológa, manažéra, rodičov, aj ďalších ľudí, ktorým na ňom záleží, pomohlo vždy len krátkodobo. Naopak, vytváralo to v ňom veľký pocit zodpovednosti. Povinnosť mať výsledky a dosahovať úspechy. Obaja sme boli z toho unavení.
Po ukončení našej spolupráce, Márton niekoľko rokov dospieval a stále sa hľadal. Boli sme v kontakte. Zmena nastavenia prišla až potom, ako si konečne našiel stabilnú partnerku, ktorá má na neho dobrý vplyv. V tomto období začal aj spoluprácu s bývalým maďarským reprezentantom Attilom Savoltom, s ktorým sa v roku 2017 prvýkrát dostal do prvej stovky rebríčka ATP. Výborný rok 2018 vystriedal slabšími výkonmi v roku 2019. Od ATP v Miami bol bez trénera a mám pocit, že mu tie úspechy a sláva v Maďarsku trochu stúpli do hlavy. Počas zápasov sa často hádal s rozhodcami a jeho výkony boli nevyrovnané. Pred touto sezónou sa mu podarilo zostaviť tím z dvoch maďarských trénerov, ktorých už pozná roky.
Povaha
Márton bol aj je tichý a veľmi introvertný človek. Emócie prejavoval veľmi zriedkavo. Niekedy z neho počas letu alebo jazdy autom aj niekoľko hodín nevyšlo ani jedno slovo. S takým športovcom sa veľmi ťažko rozvíja konverzácia. Samozrejme, súčasťou našej práce je hľadať správny spôsob komunikácie a vzájomného porozumenia. Niekedy je to so zverencami ľahšie a niekedy ťažšie.
Akokoľvek je to hráč, ktorý hrá lepšie, keď musí dobehovať a v rozhodujúcich momentoch veľkých turnajov má tendenciu „zatvrdnúť“. To všetko sa však s narastajúcimi skúsenosťami a väčším sebavedomím môže v budúcich sezónach zmeniť k lepšiemu. Najlepšie výkony Márton predvádza, keď reprezentuje rodné Maďarsko. Jeho vysoko pozitívna štatistika v Davis Cupe (18:9) to len potvrdzuje.
Stratégia hry
Ja som vždy videl Mártona ako agresívneho hráča od základnej čiary, ktorý sa nebojí zakončovať na sieti. Niečo medzi Safinom a Federerom. Podľa toho som ho aj viedol. Vďaka práci niektorých mojich nástupcov, sa z neho stal skôr „proti-útočník“. Jeho hra sa stala predvídateľná. Hral príliš defenzívne. Som rád, že si po minulej sezóne vypočul moje odporúčania, upravil pohyb, začal viac diktovať tempo hry a hrá agresívnejšie. Tento rok uhral osemfinále na Australian Open (vypadol s Federerom), tretie kolo na US Open. Na French Open bol Márton len krôčik od štvrťfinále, keď v osemfinále tesne prehral s vynikajúco hrajúcim Rublevom.
Technika
Mártonovou zbraňou je jednoznačne jeho forhend.
Má výborné voleje, ale dostatočne ich nevyužíva. Bekhend má síce solídny, ale je príliš priamy a predvídateľný. Málo pri ňom používa ľavé zápästie. Po roku 2019 som mu poslal analýzu, kde bolo jasne vidieť, že väčšina jeho vynútených a nevynútených chýb bola spôsobená pasivitou, odkláňaním sa, používaním otvorených postavení a nevkračovaní na kratšie loptičky. Často stál tri metre za základnou čiarou. Údery boli veľmi priame a chýbali im uhly. Vďaka tomu s nimi nedokáže otvárať kurt. Dopláca na to hlavne v zápasoch proti hráčom z prvej desiatky. Dvakrát sa stretol s Federerom v osemfinále Australian Open a vždy prehral rovnako. Hral pričasto na stred dvorca, jeho hra bola až príliš predvídateľná, Federer prebral ľahko iniciatívu a Márton už len behal z prava do ľava. Čo ma potešilo, je to, že tento rok som v jeho hre videl stále viac agresivity.
Záver
Márton sa nedávno dočkal prvého skalpu hráča z prvej svetovej desiatky. Porazil v prvom kole French Open vynikajúco hrajúceho ruského šampióna Daniila Medvedeva. Má už 28 rokov, dospieva tým správnym smerom, má stabilný vzťah, dobrý tím, a čo je podstatné, začal si proti hráčom prvej desiatky aj veriť. Na prvú desiatku rebríčka ATP však treba mať už nielen veľký talent, skúsenosti, ale aj charakter. Keby mal Márton nastavenie a charakter napríklad takého Rubleva, tak by už dnes v prvej desiatke možno bol.
Akokoľvek, dnes je Márton v Maďarsku nielen veľká hviezda, ktorá značnou mierou prispela k nedávnym úspechom Maďarska v Davis Cupe, ale je z neho aj milionár s veľkými sponzorskými zmluvami. Možno všetko to dohováranie a presviedčanie v konečnom dôsledku stálo za to. Hráči prechádzajú rôznymi obdobiami a tenis je v konečnom dôsledku hlavne o vytrvalosti. Hľadať výsledky, úspech a plniť si sny je v tomto športe beh na dlhu trať.
Budem veľmi rád, ak mi napíšete, koho ďalšieho by ste chceli mať zanalyzovaného v rubrike “Analýzy hráčov” na tenisovýsvet.sk.
Prajem pekný deň. @coach_jan_solcani instagram
Zdroj: ts – Ján Solčáni
Bio trénera Jána Solčániho
V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola naozaj pestrá. Po ukončení univerzitného štúdia v USA, ako tréner pôsobil až v deviatich krajinách po celom svete s hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú, bývalú juniorskú svetovú jednotku, majstra Európy družstiev a wimbledonského víťaza Mártona Fucsovicsa (ATP 31), novozélandského deblistu Marcusa Daniella (ATP 34), Bulharku Diu Evtimovovú (WTA 145), Američanov Jana-Michaela a Toriho Gambilla (ATP 14), čínskych reprezentantov Di Wu (ATP 186), Zhang Zhizhen (ATP 136), Zhou Yi-miao (WTA 127) a mnoho ďalších juniorských reprezentantov. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča.
Momentálne Ján pôsobí popri trénovaní aj ako výkonnostný analytik, technický expert a poradca.
Pridajte komentár