BRATISLAVA – Ďalší diel vašej obľúbenej rubriky je tu! Najviac ste sa dožadovali analýzy aktuálnej slovenskej jednotky Norberta Gombosa (30), ktorého pre vás opäť zanalyzoval tenisový tréner a odborník Ján Solčáni.
Jeho meno som prvýkrát počul niekedy v roku 2007, randila s ním totiž slovenská hráčka, ktorá ma oslovila k spolupráci. Na žiadnych medzinárodných juniorských turnajoch som ho v slovenskej výprave nikdy nevidel. Podľa všetkého to bol síce výsledkami priemerný, ale za to veľmi pracovitý a húževnatý hráč. Ťažko povedať, či vtedy on sám objektívne veril, že to dotiahne až tak ďaleko, ale predpokladám, že mu tréneri veľké šance na úspech nedávali…
V roku 2019 začal rodák z Galanty ako 19-ročný skúšať svoje šťastie na mužských turnajoch. Odvtedy sa mu podarilo nazbierať 10 turnajových titulov (7 na okruhu ATP Challenger tour a 3 na ITF Futures tour). Do prvej svetovej stovky sa mu prvýkrát podarilo preraziť po zhruba ôsmich rokoch v roku 2017. Na krátko vtedy okupoval 80. miesto rebríčka ATP. Jeho meno síce na žiadnych medzinárodných juniorských rebríčkoch nenájdete, ale aj napriek tomu je dnes Norbert Gombos najlepšie umiestneným slovenským tenistom. Reprezentuje svoju krajinu v Davis Cupe a nedávno bol dokonca, aj keď možno kontroverzne, vyhlásený za slovenského Tenistu roka 2020.
Noro je žiarivým príkladom toho, že tenis je beh na dlhú trať a presadia sa len tí, ktorí sú najvytrvalejší. V rukách síce nemá talent Federera či Kyrgiosa, ale jeho talent je v jeho hlave, srdci a jeho duši. Dáva nádej všetkým pracovitým a zanieteným hráčom, ktorí možno na prvý pohlaď neoplývajú veľkolepým talentom. Ich talent tkvie ale niekde inde. Hráči ako on, si úspech a ocenenia museli naozaj zaslúžiť. Najviac by vám samozrejme o ňom vedel povedať Erik Czarnakovicz, alebo jeho súčasný tréner Tibor Tóth. Ja sa len pokúsim externe niečo zanalyzovať z toho, čo som sám videl a počul.
Taktika
Noro preferuje skôr proti-útočný ako útočný štýl hry od základnej čiary. Svoje priame a dlhé údery ukladá striedavo na stred kurtu – telo hráča, alebo sa nimi snaží rozbehať súpera do strán. Na jeho hre nie je nič extra výnimočné. Jeho taktika je dosť predvídateľná a ničím neprekvapuje. Aj napriek tomu, ma zaujal hneď na prvom turnaji, kde som ho videl hrať. Jeho sebadisciplína, vytrvalosť a bojovnosť počas zápasov sú nákazlivé. Nikomu nič nedaruje a jeho súperi si musia svoje víťazstvá vymakať. Určite by som do jeho hry doplnil väčšiu variáciu úderov ako napríklad krátke uhly. Podanie síce možno považovať za jeho zbraň, ale chýba mu v ňom presnosť.
Technika
Norbert je vysoký hráč, ktorý musí čo najviac ťažiť zo svojho podania. Čo sa týka techniky, tak až na niekoľko detailov spĺňa všetky moje náročné požiadavky. Pri podaní pekne prenáša váhu tela na loptičku. Možno by som mu vytkol len to, že je pri dokončení príliš spätý a neprešviháva. Ľavá pomocná ruka mu spadá pri podaní ako aj smeči o niečo skôr, ako by mala.
Pri forhende a bekhende je jednoznačne jeho zbraňou dĺžka jeho úderov, avšak krátke uhly sú skôr jeho slabinou. Skúsil som nájsť príčinu. Pri úderoch od základnej čiary sa vytáča naozaj ukážkovo včasne. Momentum pri náprahu mu však narúšajú dva negatívne prvky. Jedným je to, že sa vytáča s lakťom prilepeným k telu a druhým je ľavá – pomocná ruka. Úder stráca v náprahovej fáze momentum práve vďaka tomu, že nejde oblúčikom z hora dole, ale raketu zanáša priamo do zadu, prípadne zdola hore. Ľavá – pomocná ruka predčasne opúšťa raketu a paradoxne ju necháva vzadu príliš dlho – nesmeruje s ňou na loptičku (viď foto).
Pri náprahovej fáze forhendu by som u neho určite jemne zdvihol lakeť o niečo vyššie (viď foto Tsitsipasa). Počas úderu totiž vďaka tomu sťahuje lakeť jemne k telu, čo ho v rôznych situáciách čiastočne limituje. Je to ale naozaj iba malý detail krásy. Ak sa totiž pozriem na jeho forhend z roku 2014, tak je to dnes o dosť lepšie. Hlavu rakety mal vtedy v prípravnej fáze naozaj vysoko. Norbert nadrába všetko zrýchlením vo švihovej fáze úderu. Má naozaj rýchlu ruku a jeho forhend neraz prekročí rýchlosť 160 km/h. Postaveniam k úderom od základnej čiary, ako aj jeho pohybu po kurte naozaj nemám čo vytknúť.
Záver
Norbert teraz hlavne potrebuje na dlhší čas zotrvať v prvej svetovej stovke, získať väčšie skúsenosti a hlavne sebavedomie proti hráčom TOP 50. Jeho index výhier na väčších turnajoch je zatiaľ dosť negatívny (17-36 s priemerom 0.321). Ak sa chce dostať do prvej 50-tky, tak musí mať priemer aspoň 0.450. Taktiež by som doplnil jeho hru o viac variácie. S pestrejším arzenálom úderov sa mu totiž bude určite ľahšie hľadať recept aj na tých najlepších.
Jemu, ako aj ďalším slovenským tenistom, prajem v roku 2021 hlavne veľa zdravia a šťastia. Držím im palce, aby sa im podarilo priblížiť čo najbližšie svojim vysnívaným cieľom. @coach_jan_solcani instagram
Zdroj: ts – Ján Solčáni
Bio trénera Jána Solčániho
V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola naozaj pestrá. Po ukončení univerzitného štúdia v USA, ako tréner pôsobil až v deviatich krajinách po celom svete s hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú, bývalú juniorskú svetovú jednotku, majstra Európy družstiev a wimbledonského víťaza Mártona Fucsovicsa (ATP 31), novozélandského deblistu Marcusa Daniella (ATP 34), Bulharku Diu Evtimovovú (WTA 145), Američanov Jana-Michaela a Toriho Gambilla (ATP 14), čínskych reprezentantov Di Wu (ATP 186), Zhang Zhizhen (ATP 136), Zhou Yi-miao (WTA 127) a mnoho ďalších juniorských reprezentantov. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča.
Momentálne Ján pôsobí popri trénovaní aj ako výkonnostný analytik, technický expert a poradca.
Pridajte komentár