Petra Kvitová je dvojnásobná grandslamová šampiónka. Hovorí sa o nej ako o jednej z najlepších hráčok celej generácie a dodnes platí, že pokiaľ nájde formu, je takmer neporaziteľná. Na post svetovej jednotky napriek tomu stále nedosiahla.
Súčasný ženský tenis je mimoriadne vyrovnaný. Od septembra 2016 sa na pozícii najlepšej hráčky sveta vystriedalo osem tenistiek. Medzi nimi napríklad aj Petrina krajanka Karolína Plíšková, ktorá to dokázala aj bez grandslamového víťazstva.
Tenistka roka a predsa nie najlepšia na svete
Kvitová bola pritom už niekoľkokrát tak blízko. Napríklad v sezóne 2011. Na začiatku roka jej patrilo 34. miesto v renkingu, ale po triumfoch v Brisbane, Paríži a Madride sa zaradila medzi najlepšie hráčky sveta. K tomu pridala ďalšie finále v Eastbourne a skvelú trávnatú sezónu zaklincovala titulom na slávnom Wimbledone. Životný ročník ešte podčiarkla víťazstvom v Linzi a bez jedinej prehry ovládla Turnaj majsteriek.
WTA aj ITF ju ocenili ako hráčku roka, aj keď sezónu zakončila „až“ na poste svetovej dvojky. Tieto trofeje podľa nepísaného pravidla pripadajú tenistke, ktorá buď ukončila sezónu na čele poradia, alebo tam strávila veľkú časť roka. Kvitová je v obidvoch asociáciách iba druhá hráčka histórie, ktorá získala túto cenu bez jediného týždňa stráveného na tenisovom tróne.
Zmeniť to mohla už na začiatku ďalšieho roka ziskom titulu v Sydney. V semifinále ju však zastavila Li Na. Možnosť reparátu mala aj na Australian Open, kde patrila k hlavným favoritkám. Aj tentoraz sa však porúčala medzi štvoricou najlepších.
Ďalší wimbledonský titul
Kvitovej výkony po mimoriadne úspešnej sezóne dlho stagnovali. V roku 2014 však zvládla vo Wimbledone v treťom kole veľkú bitku s legendárnou Venus Williamsovou a posilnená týmto úspechom po druhý raz v kariére dokráčala ku grandslamovému titulu. Po dvoch rokoch sa vrátila aj do elitnej päťky.
Češka však od wimbledonského titulu akoby prestala zvládať tlak na podujatiach „veľkej štvorky“. Do konca roka 2016 na nich postúpila len do jedného štvrťfinále. Medzi sezónami 2016 a 2017 ju navyše vo vlastnom byte napadol útočník, ktorý jej nožom spôsobil vážne zranenia na dominantnej ľavej ruke. Česká tenistka sa tak na kurte objavila až v máji 2017.
Druhá kariéra
Návrat na kurty bol náročný po fyzickej aj psychickej stránke. Po kolísavom ročníku 2017 vstupovala do ďalšej sezóny až v tretej desiatke sveta. Víťazstvo v Petrohrade ju však nakoplo a pridala po ňom aj tituly v Dauhe, Prahe, Madride či Birminghame. Na Wimbledon tak prichádzala ako svetová sedmička. Mnohí odborníci ju pasovali do úlohy najväčšej favoritky. Avšak, nečakane stroskotala už v prvom kole na rakete Bielorusky Sasnovičovej.
Po ďalšom zbabranom turnaji „veľkej štvorky“ sa nevyhla ani otázkam novinárov, prečo sa jej na grandslamoch už celé roky vôbec nedarí. „Som smutná, veľmi som chcela vyhrať. Možno až príliš. Bola som nervózna, nedokázala som hrať s čistou mysľou. Wimbledon je pre mňa ešte o niečo špeciálnejší, keďže viem, ako dobre som tu v minulosti hrala. Najväčší tlak je práve v prvých troch kolách, potom sa to zlepšuje,“ povedala vtedy Kvitová.
Dve šance v priebehu zopár mesiacov
Nová nádej prišla na začiatku tejto sezóny. Po titule zo Sydney patrila Petra do neuveriteľnej jedenásťčlennej skupiny hráčok, ktoré mali v Melbourne šancu na post svetovej jednotky. Česká tenistka tentoraz prvé kolá zvládla. Rozohrala sa do top formy a vo finále ju čakal priamy súboj o post tenisovej kráľovnej proti Naomi Osakovej.
Kvitová predviedla neuveriteľný zvrat. Zo stavu 6:7(2), 3:5 a 0:40 si vybojovala tretie dejstvo, ale v ňom posledný krok urobiť nedokázala.
Jej sny o a poste svetovej jednotky zostali nenaplnené aj v Miami. Po rýchlom vypadnutí Naomi Osakovej sa opäť otvorila možnosť pre iné hráčky stať sa svetovými jednotkami. Petra však podľahla vo štvrťfinále neskoršej šampiónke Bartyovej. Pri súčasnej vyrovnanosti v ženskom tenise je však pravdepodobné, že ďalšie šance ešte prídu. Otázka je, či ich Petra dokáže konečne využiť.
