BRATISLAVA – Rozhodovacie procesy sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Sú príčinou a zároveň dôvodom nášho konania tak v bežnom živote, ako aj na športovisku.
Aká je vnútorná štruktúra nášho zmýšľania, ktorá nás vedie k výslednému konaniu? Dajú sa tieto mentálne procesy usporiadať a predovšetkým, dajú sa ovplyvniť? Čo všetko nám prebehne hlavou než zahráme v zápasovej výmene jeden úder? Na tieto otázky sa pokúsime nájsť odpovede v prvej časti obsiahleho materiálu od Petra Griča, ktorý použil štúdiu renomovaného amerického kouča a mentora Roberta Diltsa.
Na úvod
V dnešnej dobe sme všetci spoločensky tlačení k dosahovaniu žiadúcich výsledkov, čo sa samozrejme odzrkadľuje aj v športe, tenis nevynímajúc. Hodnota tenistu je dnes meraná predovšetkým podľa počtu jeho turnajových triumfov, postavením v rebríčku, alebo počtom jednotlivých víťazstiev.
Všetci žijeme v očakávaní dobrých výsledkov. Rodičia, tréneri, funkcionári aj fanúšikovia. Samozrejme, môžeme súhlasiť s tvrdením, že hodnota výsledku je spätnou väzbou našej práce. Bohužiaľ, sme nimi zahltení až do takej miery, že sa nám vytráca z tréningového procesu skutočný význam tenisu ako takého. Málokto si dnes ešte uvedomuje, že je to práve samotná hra, ako jedna z najdôležitejších premien, ktorá má zásadný podiel na dosahovaní kvalitných výsledkov.
Upriamime teraz pozornosť na to, čo sa najväčšou mierou podpisuje pod výsledok našej práce. Preložené do tenisovej terminológie, čo najviac podmieňuje výsledok zápasovej výmeny. Odpoveď je zdanlivo jednoduchá. Výsledok akejkoľvek našej činnosti je priamym dôsledkom našich rozhodovacích procesov. S týmto vysvetlením si však nevystačíme.
Pozitívny výsledok je to, čo každý z nás chce dosiahnuť. To, čo od nás vyžaduje dnešná doba. Čo ho ovplyvňuje?
Na výsledok našej činnosti vplýva viacero faktorov. Podľa upravenej štúdie Roberta Diltsa ho ovplyvňujú predovšetkým naše vnemy. Tie sú v našom mozgu prepojené reťazovým systémom hierarchicky usporiadaným podľa určitých úrovní, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. (Viď tabuľka nižšie.)
Podľa štúdie sú v štruktúre nášho mozgu vnemové systémy hierarchicky usporiadané v týchto úrovniach:
1. Vnímanie / Myšlienky
˅
2. Pocity / Emócie
˅
3. Presvedčenie / Viera / Hodnoty
˅
4. Schopnosti / Zručnosti
˅
5. Rozhodovanie
˅
6. Správanie / Konanie = Výsledok
Skúsme si túto teóriu podrobne rozobrať a zdôvodniť od základu…
Začneme od samého konca procesu a spýtajme sa, čo ovplyvňuje náš výsledok. Výsledok na najnižšej úrovni ovplyvňuje naše správanie a konanie. Podľa toho, ako konáme a ako sa správame, taký dosiahneme aj výsledok. Naše správanie a konanie sú priamo ovplyvňované našim rozhodovaním. Takže pri predstave pyramídy našich vnútorných faktorov, ktoré ovplyvňujú konečný výsledok, je na najnižšom poschodí naše správanie a konanie. O stupienok vyššie sa nachádza rozhodovanie. Naše rozhodnutia sú ovplyvňované predovšetkým našimi skúsenosťami. Keď si to premietneme do tenisovej reality, hovoríme o našich schopnostiach a zručnostiach. Podľa úrovne zručností a schopností, ktoré nadobudneme počas tréningu, sa budeme rozhodovať a následne aj konať na kurte počas zápasu. A to rozhodne, aký bude aj konečný výsledok.
Ďalšou otázkou je, čo ovplyvňuje naše schopnosti a zručnosti?
Ak sa posunieme vyššie v tejto hierarchii, naše schopnosti a zručnosti sú ovplyvnené predovšetkým našim presvedčením, vierou a hodnotami. Ak som presvedčený a verím tomu, že dokážem zahrať výborný úder, tak nájdem v sebe schopnosti aj zručnosti na to, ako ho naozaj správne zahrať. To vzápätí ovplyvní moje rozhodovanie a nasledujúce konanie, ktoré má vplyv na konečný výsledok. Ak som presvedčený, že zahrať výborný úder nedokážem, tak ani nenájdem v sebe schopnosť, ako ho zahrať. Inak povedané, ak si poviem, že niečo nedokážem, mám pravdu a nedokážem to. Ale ak si poviem, že niečo dokážem, tak tiež mám pravdu a vo väčšine prípadov to aj dokážem.
Tým však hierarchia vnútorných vplyvov ešte nekončí. V tejto štruktúre podlieha naše presvedčenie, viera a hodnoty ešte vyššie postaveným vplyvom a tými sú naše pocity a emócie. Ak čelíme negatívnej emócii po prehranom fiftíne v zlomovom momente zápasu, alebo po sérií prehratých lôpt, pravdepodobne prepadneme presvedčeniu, že naše schopnosti a zručnosti nie sú dostatočné, čím sa to vzápätí negatívnym spôsobom premietne do nášho správania aj konania na dvorci a nakoniec aj do výsledku.
Naopak, ak máme dobrý pocit z hry a kladnú emóciu po kvalitnej hre alebo víťaznej lopte, nadobudneme presvedčenie, že vieme hrať. Viem, že to dokážem preto, že tomu aj verím a preto nachádzam v sebe tie schopnosti a zručnosti, ktorými to aj v nasledujúcej výmene dokážem potvrdiť.
Avšak ani naše emócie a pocity ešte nie sú na vrchole tejto pyramídy. Emócie totiž podliehajú vplyvu vyššieho systému, ktorý sa skladá z nášho vnímania a myšlienok, ktoré jednotlivé vnemy sumarizujú a spracúvajú. Ak teda vnímame okolie negatívne, čo sa aj bežne stáva, napríklad po chybe alebo dvojchybe, z negatívneho vnímania situácie vznikajú záporné myšlienky, ktoré v nás vyvolajú negatívnu emóciu. Tá v nás vyvolá negatívne presvedčenie, ktoré v tomto domino efekte v konečnom dôsledku spôsobí negatívny výsledok.
A opäť to platí aj opačne. Kladné vnímanie okolia vyvolá pozitívnu myšlienku, ktorá spôsobí kladnú emóciu. Tá generuje pozitívne presvedčenie vo vlastné schopnosti a to sa napokon odzrkadlí aj v pozitívnom konaní a nakoniec aj v očakávanom dobrom výsledku.
Z toho vyplýva, že naše vnemy a myšlienky prechádzajú cez nás a rozhodujúcou mierou ovplyvňujú naše konanie.
Ako som už spomínal, tieto vnemové systémy sú v štruktúre nášho mozgu hierarchicky usporiadané. To znamená, že sa nedajú vymeniť. To okrem iného znamená, že výsledok nemôže predchádzať myšlienke. Výsledok je vlastne dôsledkom našej práce. Nielen teda fyzickej, ale aj mentálnej.
Ešte zaujímavejší je fakt, že ak pracujeme na niektorej z týchto úrovní, ostatné, ktoré sú pod ňou, sa nám automaticky prispôsobia. Tak napríklad, ak aj máme talent a disponujeme veľmi dobrými zručnosťami, ale zároveň máme aj negatívne nastavenie, v danej chvíli nám naše schopnosti a zručnosti príliš nepomôžu a tým pádom ani nedosiahneme žiadaný výsledok. Takže celý proces je predovšetkým o tom, ako vnímame celú situáciu.
Dá sa ísť aj opačnou cestou, od výsledku cez správanie. Ide to však veľmi pomaly. Vynaložíme pritom veľa úsilia a v konečnom dôsledku v praxi pôjde aj tak iba o krátkodobý proces. Ak však začneme od vnímania, ktoré je na najvyššej úrovni, tak nás to nielen v tenise, ale aj v bežnom živote môže pozitívne zmeniť. Samozrejme, že si v celom slede dôsledkov nevystačíme iba s pozitívnym myslením. Je to však základná časť toho, ako fungujeme a zároveň ideálny začiatok reťazca k pozitívnemu výsledku. Preto je dôležité, aby sme mali také nastavenie našej hlavy, ktoré nám náš cieľ umožní dosiahnuť. Na záver ešte pripomeniem, že okrem nás nikto iný neovláda naše vnímanie ani naše myšlienky. Iba my sami.
Takto to funguje aj v bežnom živote
Áno, takýmto spôsobom fungujeme. V našom vnímaní okolia a myšlienkach sa premieta všetko, čo je okolo nás. Všetko to, čo vidíme okolo seba, všetky predmety (autá, domy…) vznikli najprv v hlave ako myšlienka, až potom vznikla realizácia samotného nápadu.
Adam Truhlář: Čo sa deje v hlave po prehre a ako vlastne funguje myseľ mladého tenistu?
Záverom
Celé by som to zhrnul trefným citátom Mareka Trávnička: „Kam pozornosť smeruje, tam energia putuje.“ Jedným z najdôležitejších faktorov nášho mentálneho nastavenia je naše vnímanie a naša pozornosť. To má významný vplyv na mnohé stránky nášho bežného života. Od psychického zdravia až po nasadenie v práci. A niekde medzi tým aj na všetky športové odvetvia vrátane tenisu.
V druhej časti obsiahleho materiálu, ktorého pokračovanie zverejníme o týždeň, nám Peter Grič vysvetlí, aké sú rozdiely v mentálnom nastavení dieťaťa, keď nastupuje na zápas s cieľom vyhrať, alebo len tak si ísť zahrať.
Zdroj: ts – Igor Uher
2 komentáre
[…] Peter Grič: Od prvotnej emócie až ku konečnému výsledku […]
[…] Peter Grič: Od prvotnej emócie až ku konečnému výsledku […]