BRATISLAVA – Obsah Reformy slovenského tenisu 2022, ktorý dnes Kližan a spol. predstavili, je zaznamenaný v plnom znení tak, ako bol prezentovaný na tlačovej konferencii.
Martin Kližan: „V priebehu piatich mesiacov sme navštívili približne 130 klubov. Vypočuli sme si klubových funkcionárov. Na základe ich návrhov sme spoločne vytvorili materiál pre program Reformy slovenského tenisu. Kluby tento materiál podporujú, čo sa potvrdilo aj vo voľbách v bratislavskom regióne.“
1. Zavedenie regionálnych tenisových centier na celom území Slovenska
Martin Kližan: „Chceme vrátiť do klubov tenisový život tým, že opäť zavedieme systém komplexnej prípravy mládeže. Ten zahrňuje prípravky pre deti do desať rokov. Tie nadviažu na TSM-ku – Tenisové stredisko mládeže od desať do dvanásť rokov a napokon na SVT – Stredisko vrcholového športu od dvanásť do pätnásť rokov. Máme urobenú kalkuláciu o celkových nákladoch vo výške pol milióna eur, pričom by sme chceli mať na Slovensku 25 až 30 centier vo vybraných kluboch. Výber klubov pre tieto účely je založený na infraštruktúre samotných klubov, do akej miery budú spĺňať stanovené kritériá.“
Reforma slovenského tenisu 2022: Kližan vedie do volieb skupinu so silným menoslovom a jasným plánom
Martin Kližan: „Tieto strediská by mal viesť vzdelaný tréner platený z finančných prostriedkov STZ, ktorý musí prejsť výberovým konaním. Okrem iného sa tým predíde problémom s rodičmi, ktorí extrémnym spôsobom zasahujú do výchovy detí. Tréneri sa rozumejú tenisu viac, ako rodičia. Zabráni sa zasahovaniu rodičov do tréningového procesu a nastolí sa jednotná metodika, ktorá sa bude uplatňovať v každom jednom stredisku.“
Peter Miklušičák: „Jednou z hlavných úloh týchto centier je finančné sprístupnenie tenisu pre rodičov, aby nebol príliš nákladný. Chceme ho sprístupniť širokej mase detí a mládeže, a tým aj rozšíriť tenisovú základňu.“
2. Vyriešenie problému stratovosti klubov pri organizovaní turnajov
Michal Mertiňák: „Každý klub, ktorý organizuje turnaje, je stratový v priemere od 250 až do 800 eur. Zväz v súčasnosti klubom pri ich organizácii finančne veľmi nepomáha. Náklady sú spojené s účasťou rozhodcov, povinnej zdravotnej starostlivosti a cien pre víťazov.“
Martin Kližan: „Kluby majú záujem o organizáciu podujatí najmä preto, aby na nich mohli štartovať ich členovia. Sú aj také kluby, ktoré si zažiadali až sedem turnajov v sezóne, avšak dostali iba dva a aj tie mali nízku kategóriu. Kluby ich pre svoju mládež organizujú aj napriek predpokladanej strate. Preto chceme docieliť, aby sa STZ podieľal finančným príspevkom na organizácii týchto turnajov a samozrejme, aby tých turnajov bolo na Slovensku podstatne viac.“
Michal Mertiňák: „Od viacerých sponzorov sme dostali ubezpečenie, že sa budú takisto finančne podieľať, avšak nie pod súčasným vedením zväzu.“
3. Zjednotenie tréningovej metodiky na celom Slovensku
Peter Miklušičák: „Jedným z veľkých problémov nášho tenisu je aj slabá úroveň tréningového procesu spôsobená neadekvátnym vzdelaním trénerov. Dnes stačí absolvovať jeden trénerský seminár k tomu, aby sa ktokoľvek stal certifikovaným trénerom. Seminár sa pritom koná iba raz do roka, pričom nie je zameraný na konkrétnu vekovú kategóriu. Častokrát sa stáva, že sa tréneri dozvedia o téme seminára až na poslednú chvíľu.“
Peter Miklušičák: „Na tieto dvojdňové semináre často chodia aj amatérski tenisti, ktorí nehrali nikdy súťažne. Keďže sa na seminároch preberajú iba jednoduché veci, sú nároky na ich vzdelanie minimálne. Takto nevzdelaní tréneri potom pracujú s malými deťmi, ktoré sa často naučia vo veku desať až dvanásť rokov zlej úderovej technike. Tej sa už nezbavia a celý svoj tenisový život budú týmito nedostatkami poznačené.“
Peter Miklušičák: „S tým je spojený aj ďalší problém. Každý tréner učí deti po svojom. Preto je nevyhnutné správne nastaviť metodiku a potom ju aj zjednotiť. Z tohto dôvodu by sme chceli zväčšiť počet týchto seminárov, ktoré by sa konali minimálne štyrikrát do roka vo forme workshopov, školení a seminárov. Dôležité je, aby tieto školenia neorganizoval STZ, ale krajské zväzy.“
Martin Kližan: „Máme pripravený vzdelávací program pre mladých trénerov od 18 do 20 rokov. Týmto spôsobom chceme nabrať kvantitu mladých perspektívnych trénerov, ktorých si vychováme, a tak aj podstatne zvýšime trénerské zastúpenie po celom Slovensku. Tréneri, ktorí pravidelne absolvujú školenia a semináre STZ, získajú štatút „tréner STZ“.
4. Zmena súčasného modelu prestupov hráčov medzi klubmi
Martin Kližan: „Je to problém vypuklý najmä v regiónoch Bratislavy a západného Slovenska. V nich prestupuje veľa hráčov z rôznych príčin, napríklad aj pri migrácii rodičov za prácou, v dôsledku čoho s nimi cestujú aj deti. Niektoré kluby nedovolia hráčom prestúpiť, čím úmyselne naťahujú proces prestupu. Činia tak pre dotácie, ktoré dostávajú od zväzu na každého hráča a o ktoré nechcú prísť. Ak sa dieťa už presťahovalo do iného mesta, tak na tento systém dopláca. Preto ho chceme nastaviť tak, aby hráčom okamžite umožnil hosťovanie v inom klube po podpise rodiča. Hráč by bol platený novým klubom, pritom by však bol vlastný prestup realizovaný až na nasledujúce prestupové obdobie. Dieťa tak môže okamžite hrávať v novom klube. Touto zmenou chceme zabrániť situácii, v ktorej klub môže dieťa zablokovať a zároveň mu odoprie možnosť hrať ligu za pôvodný klub.“
František Babej: „V súčasnosti môže klub svojvoľne blokovať prestup aj hosťovanie svojho hráča. Hráč sa tak stáva vazalom klubu. Preto chceme zmeniť systém tak, aby mu hosťovanie bolo automaticky umožnené. Prestup v nasledujúcom roku zdôvodňujeme tým, že je viazaný na finančné príspevky a dotácie pre klub. Schéma ich prerozdelenia je určená v zákone o športe. Aj pôvodný klub má svoj podiel na výchove hráča a preto mu tieto finančné dotácie prináležia.“
5. Odstránenie protekcionizmu v STZ
František Babej: „Odstránenie protekcionizmu v STZ sa týka transparentnosti odmeňovania finančnými príspevkami a udeľovaním voľných kariet na domáce a medzinárodné turnaje. Tenis má oproti kolektívnym športom jednu veľkú výhodu v podobe rebríčka, ktorý presne odzrkadľuje výkonnosť jednotlivých hráčov. Nie je zostavený náhodne. Hráčov eviduje od kategórie mladších žiakov. Na základe postavenia jednotlivých hráčov chceme nastaviť ich absolútne transparentné finančné odmeňovanie. Pritom máme ambíciu finančne podchytiť v rámci možností čo najširšiu základňu.“
František Babej: „Rovnako veľkým problémom je aj prideľovanie voľných kariet na turnaje, ktoré raz pridelí takzvaná trénerská rada, niekedy reprezentační tréneri, alebo niekto nemenovaný. Zakaždým je to niekto iný, čo vzbudzuje u klubov veľkú nevôľu. Rebríček je stále len jeden a pokiaľ transparentne upravíme kritériá pre udeľovanie voľných kariet, pomôžeme vytvoreniu spravodlivejšieho prostredia, čo s určitosťou uvítajú kluby aj samotní hráči. Do určitej miery s tým súvisí aj absencia medzinárodnej série domácich turnajov kategórie ITF. V rebríčku najvyššie postavení hráči by mali možnosť získať väčší počet voľných kariet na tieto turnaje, aby tak mohli bojovať o body a tým sa posunúť ďalej v kariére.“
Peter Miklušičák: „Tento bod súvisí aj s ďalším problémom. Z celého Slovenska nám píšu nevyvolení hráči, ktorých napriek dosiahnutým výsledkom pravidelne obchádzajú dotácie. A to napriek zákonu o športe, ktorý presne vymedzuje na základe akých kritérií sa dotácie prideľujú. Jedným z nich je aj rebríčkové postavenie. Bohužiaľ sa už viackrát stalo, že dotácia nebola hráčovi pridelená iba pre jeho kritický názor, určitý spor, alebo názor jeho rodičov na konkrétneho funkcionára, na zväz, alebo celý systém. Dieťa si to jednoducho odskáče za nepopulárny názor rodiča. Pokiaľ však dosahuje adekvátne výsledky, tak jednoznačne malo mať nárok na odmenu, ktorú mu deklaruje jeho rebríčkové postavenie.“
Martin Kližan: „Viaceré kluby nám naznačili svoje obavy zo straty dotácií, ak by sa vymenilo súčasné vedenie STZ. Zákon o športe to však nedovoľuje. Sú v ňom presne zadefinované podmienky, za ktorých sa jednotlivým klubom príspevky udeľujú, takisto ako striktný vzorec, podľa ktorého sa určuje ich výška. Žiadna garnitúra u moci ich týchto dotácií nesmie zbaviť.“
6. Obnovenie kvality turnajov kategórie mužov i žien na Slovensku a zavedenie „prizemoney“ turnajov
Martin Kližan: „Máme úspešne absolvované stretnutie so sponzorom, ktorý je ochotný investovať štyristo tisíc eur do turnajov, ktoré zorganizujeme pre dospelých, pričom máme voľnú ruku v tom, či ich rozdelíme medzi dva turnaje s vyššou, alebo desať turnajov s nižšou dotáciou.“
František Babej: „Chceli by sme zmeniť model extraligy tak, aby bola pre verejnosť zaujímavá. V súčasnosti sa hráva v týždni, počas ktorého sa koná aj turnaj hlavného okruhu ATP, aj niekoľko challengerových podujatí. Z toho dôvodu extraligu nehrajú viacerí naši hráči. Jej model nie je zaujímavý pre sponzorov preto, že sa začína hrať v pondelok, v stredu a piatok ráno o deviatej. Teda v čase, ktorý je absolútne nevhodný pre divákov. Tiež netreba zabudnúť slabú propagáciu extraligy.“
František Babej: „Ďalším bodom by bolo obnovenie menších ITF turnajov mužov i žien, ktoré by finančne podporoval zväz. Sú dôležité pre našich juniorov, ktorí majú šancu získať prvé body do rebríčka bez toho, aby museli vynaložiť náklady na cestovanie do zahraničia.“
Peter Miklušičák: „Slovensko sa môže „pochváliť“ jednou raritou. Faktom, že už šestnásť rokov sa u nás nezorganizovali oficiálne Majstrovstvá Slovenska ani v mužskej, ani v ženskej kategórii. Naposledy sa odohrali v roku 2007. Chceli by sme ich obnoviť v zimnom aj v letnom termíne.“
7. Rozšírenie právomocí krajských zväzov a navýšenie ich finančného rozpočtu
Peter Miklušičák: „Podľa súčasného systému krajské zväzy organizujú súťaže družstiev a spolupodieľajú sa na organizácii regionálnych majstrovstiev. Ich každoročný rozpočet, ktorý dostanú od STZ, je od 18 do 33 tisíc eur, čo nie je dostačujúce. Regionálne zväzy nevykonávajú aktivity pre získavanie sponzorských príspevkov. Pritom práve regionálny zväz by mal vykonávať podstatne väčšie aktivity pre podporu hráčov z jeho teritória. Ešte pred pätnástimi rokmi sa organizovali z ich peňazí rôzne sústredenia, výjazdy, vytvárali sa reprezentačné výbery jednotlivých regiónov. V rôznych kategóriách sa konali aj cezhraničné súboje s regiónmi v Čechách. Ani jedna z týchto aktivít sa v súčasnosti už nevyvíja. Aj preto by sme chceli vytvoriť systém súťaženia medzi jednotlivými regiónmi.“
Peter Miklušičák: „Zároveň chceme v podstatne väčšej miere využiť marketingový potenciál. Každý kraj má viac ako 50 klubov, 250 kurtov, viac ako tisíc registrovaných hráčov. A to sú údaje, ktoré pri správnej komunikácii sú určite zaujímavé pre sponzorov. Z toho vyplýva potreba zväčšenia ich právomocí a úloh a s tým spojené navýšenie ich rozpočtu, ktorý je v súčasnosti smiešny.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár