BRATISLAVA – Anketa o stave slovenského tenisu a jeho príčinách vznikla ako spontánna reakcia tenisovej verejnosti na katastrofálne výsledky Slovákov na tohtoročnom Bratislava Open, ktoré mali za následok množstvo negatívnych komentárov a telefonátov očakávajúcich reakciu z našej strany.
V priebehu posledných týždňov nás oslovili nielen prispievatelia do diskusie, ale aj viacerí tréneri a bývalí reprezentanti, ktorých príspevky priebežne spracovávame. Po tréneroch a funkcionároch Vladimírovi Pláteníkovi, Jánovi Solčánimu, Petrovi Lajkepovi a Dominikovi Šprochovi a Jozefovi Šramkovi a reakciách našich bývalých reprezentantov Dominika Hrbatého, Michala Mertiňáka, či Martina Kližana, vám dnes prinášame vyjadrenie športového poradcu Petra Griča.
Peter Grič je prezidentom tenisového klubu VTC Pezinok. Má viac než 30-ročné skúsenosti s vedením klubu a trénovaním športovcov na rôznych úrovniach, od amatérov až po profesionálov. Bol lektorom Akadémie 3. veku, kde sa venoval oblasti zdravého životného štýlu. Jeho činnosť je zameraná na športový koučing vo všetkých oblastiach športovej činnosti s cieľom podporiť individuálny rozvoj športovcov a tímov.
V časoch, keď BTZ viedol Peter Miklušičák, sa aktívne zapájal do prednáškovej činnosti v rámci projektu Vzdelávanie s BTZ. Venoval sa viacerým témam z tenisovej psychológie. Napríklad vzájomnej interakcii detí a ich rodičov v emocionálne vypätých chvíľach počas zápasu. Rozoberal vnútornú štruktúru zmýšľania, ktorá vedie športovcov k výslednému konaniu. Poodhalil rodičom, čo všetko prebehne hlavou ich deťom, než zahrajú v zápasovej výmene jeden úder a vyjadril sa aj k mnohým ďalším témam. Prepis z niektorých jeho prednášok nájdete exkluzívne na našich webových stránkach v sekcii BTZ.
Ako vnímate názorovú zhodu Branislava Stankoviča s Milošom Mečířom na tom, že to so slovenským tenisom nevyzerá ružovo?
„Situáciu v slovenskom tenise vnímam ako zlú už niekoľko rokov a veľmi nevidím posun v systémových riešeniach ani teraz, ani v blízkej budúcnosti. V roku 2023 som bol v komisii pri schvaľovaní 7-ročného plánu rozvoja tenisu v STZ, ktorá veľa potrebných zmien nepriniesla. Ten, kto sa trochu pohybuje v tenisovom prostredí, nemusí ani čítať vyjadrenia Stankoviča či Mečířa a vie v akom stave sa momentálne nachádza slovenský tenis a jeho „napredovanie“. Až na pár výnimiek. Veľa kompetentných ľudí sa v rámci tejto rubriky už k téme vyjadrilo a nebudem tak po nich zbytočne opakovať. Súhlasím s tým, čo tu už viackrát odznelo. Zmeny v slovenskom tenise určite potrebné sú.“
Ako teda dospieť k žiadúcej náprave?
„Za najviac problematické považujem aktuálne tieto tri témy:
1. Veľký nepomer starostlivosti a vynakladania finančných a nefinančných prostriedkov medzi reprezentáciou a klubmi.
2. Chýbajúci koncepčný tréningový proces v kluboch, aj v reprezentácii.
3. Nedostatok pomoci rodičom, ako zvládnuť výchovu športovca a určenie pravidiel tréningového procesu.„
Veľký nepomer starostlivosti a vynakladania finančných a nefinančných prostriedkov medzi reprezentáciou a klubmi.
„Ak chce reprezentácia fungovať na 100% a dostávať kvalitných hráčov, musia v prvom rade fungovať kluby. Tie vychovávajú hráčov, ktorí sa neskôr stanú reprezentantmi, respektíve hráčmi NTC. Ak nepríde do reprezentácie kvalita z klubov, ako ju chceme potom neskôr mať?
V kluboch sa z detí stávajú športovci. Učia sa základy, získavajú znalosti a všetky zručnosti, z ktorých budú čerpať v budúcnosti. V klubovej činnosti je základ celého úspechu. V ňom sa vytvárajú hodnoty pre reprezentáciu. Tá by mala byť už len čerešničkou na torte. My však staviame reprezentáciu na hlinených základoch, keďže takmer celá pozornosť vedenia STZ smeruje výlučne smerom do bratislavského a košického NTC a nie do klubov.
Úlohou klubov by malo byť vytváranie zdravého športového prostredia pre hráčov. To znamená, zabezpečiť im kvalitného trénera, celkový tréningový proces a podmienky. Úlohou STZ by zas mala byť spolupráca, komunikácia a vytváranie náležitých podmienok pre kluby. A nejde len o finančné prostriedky. Vedenie STZ by malo mať aj skutočný záujem o kluby. Malo by pomôcť v tréningovej oblasti, ako a čo trénovať, sledovať v akom prostredí vyrastajú budúci reprezentanti. Na to by však bolo potrebné z ich strany prejaviť viac záujmu, väčšiu aktivitu a ochotu spolupráce.„
Chýbajúci koncepčný tréningový proces v kluboch aj v reprezentácii
„Momentálne sa sústredíme len na výsledky a akosi nám uniká celkový obraz tréningového procesu, ktorý generuje výsledky. Mnohí rodičia a tréneri si myslia, že k úspechu je potrebný vysoký počet tréningových hodín a drilovanie techniky. Aj to je síce potrebné, nie je to však to jediné. Výkon hráča sa skladá z fyzického a mentálneho súzvuku. Ak by som to rozdelil na drobné, tak pod výkon hráča sa podpisujú všetky tieto oblasti:
- Mentálne nastavenie
- Kondičná pripravenosť
- Regenerácia – spánok
- Strava, pitný režim
- Športové zázemie
- Tenis – technika/taktika
V kritických momentoch zápasu sa vždy ukáže ten najslabší článok z týchto oblastí. Technika a taktika sú dôležité, sú však iba jednou zo 6 oblastí celkového výkonu hráča. Ak napríklad nefunguje nastavenie hlavy tenistu, precízne nadrilované údery sú mu k ničomu. Úprimne si povedzme, koľko trénerov a rodičov takto pracuje vo všetkých oblastiach výkonnostného rastu hráča? Ako sa hovorí, dobrí tréneri učia športovca hrať tenis. Tí najlepší tréneri vychovávajú športovca, ktorý sa učí hrať tenis.“
Postavenie rodiča v tréningovom procese
„Podľa mňa majú rodičia najväčší vplyv na vývoj dieťaťa a tým pádom aj najdôležitejšie postavenie v jeho tréningovom procese. Ak to však nefunguje doma, ako to môže fungovať na kurte? Pod tlakom? Vnímam veľkú potrebu spolupráce s rodičmi na tom, ako majú pracovať so svojimi deťmi, budúcimi športovcami. Ušetrí nám to veľa času a nepríjemností. Mnohí rodičia túžia po tom, aby ich syn či dcéra boli úspešní. Takisto aj hráči. Lenže, keď to nejde, nastáva problém. Správanie hráčov a bezmocnosť ich rodičov na turnajoch už zažil zrejme každý z nás. Väčšina rodičov aj trénerov to zvaľuje na pubertu, na lenivosť dnešnej mládeže, ako aj iné vonkajšie negatívne vplyvy. Máloktorý z nich si však uvedomí, že veľkou mierou tomu prispel aj on sám. Príčinou problému je častokrát nie úplne vhodné vedenie hráča zo strany rodiča a trénera. V tomto ohľade vnímam veľkú medzeru vo vytváraní zdravého športového prostredia.
V minulosti som na zväze navrhoval, aby sme pracovali aj s rodičmi a trénermi a ponúkli im možnosť vzdelávania. Navigovať ich v športovom procese. Učiť ich, ako motivovať a podporovať deti, ako im nastaviť hranice a jednoduché pravidlá. Pravidlá sú všade a musia byť prítomné aj v tréningovom procese.
Rodič je hlavný vodič a navigátor budúceho úspešného hráča a my predsa úspešných hráčov potrebujeme ako soľ. BTZ pod vedením Petra Miklušičáka v minulosti čiastočne spustilo projekt vzdelávania rodičov vo forme prednášok. Myslím, že to malo pre rodičov svoj prínos, o čom svedčila aj ich pozitívna spätná väzba. Dokonca sme boli na prednáškach sledovaní aj zo strany STZ.„
Ak by ste dostali pozvanie od Miloša Mečířa za okrúhly stôl, prijali by ste ho?
„A či by som si sadol za jeden stôl? Samozrejme, nemám s tým problém. Ak bude vôľa a čas, tak nevidím dôvod nesadnúť si.“
Zdroj: ts – Igor Uher
