Keď ste 128. juniorka sveta a trojnásobná majsterka Slovenska, dostávate sa do centra pozornosti. Monika Staníková sa však vybrala na naše pomery netradičnou cestou, v rámci ktorej si dokonca našla priestor na založenie vlastnej športovej značky. Viac priblížila sama.
Boli ste jednou z najlepších slovenských hráčok vo svojom ročníku, prečo ste si vybrali americký univerzitný tenis?
„Momentálne sa nachádzam v San Franciscu. V juniorke som čelila zraneniam a chorobe, ktoré mali, samozrejme, dopad na moje výsledky a vtedy som si uvedomila, že živiť sa tenisom bude veľmi nestabilné. Ako malá som chodila na umeleckú školu, ale kvôli tréningom som začala vymeškávať hodiny a prešla som na športové gymnázium. Po maturite som dostala ponuku z umeleckej školy v San Franciscu a vtedy som bez zaváhania povedala, že to skúsim pretože som opäť mohla spojiť tenis a umenie. Počas svojej ‚college tennis career‘ (univerzitná kariéra, pozn. red.) som dosiahla na druhú priečku celoamerického rebríčka, takže lásku a vášeň k tenisu som určite nestratila a nikdy ani nestratím. Nemyslím si, že tým, keď sa niekto rozhodne ísť na školu v USA, môže zabudnúť na ‚pro‘ tenis. Práve naopak, škola v USA vás veľa naučí ako po tenisovej stránke tak aj po mentálnej a to je niekedy viac dôležité.“
Odporúčate teda tento „model“ každému, kto nechce/nemôže cestovať týždeň čo týždeň z jedného malého turnaja na druhý?
„Určite odporúčam aspoň skúsiť, keď je niekto ma vážkach. Niektoré školy sa zameriavajú viac na tenis, niektoré viac na štúdium a niektoré to majú pol na pol. Moja škola je pol na pol. Na profesionálny tenis nie je nikdy neskoro, pozrite sa na Rogera. Avšak, musím povedať, že univerzitný tenis nie je jednoduchý. Očakáva sa od vás veľká disciplína, dobré výsledky v škole a v tenise. Taktiež nie je ľahké byť ďaleko od rodiny.“
Tým ste mi trochu nahrali, vlani ste hrali po takmer štyroch rokoch prvý profesionálny turnaj. V Prahe ste mali aj smolu na žreb, plánujete po ukončení štúdia skúsiť ženské turnaje na „plný úväzok“?
„Áno, hrala som a dostala som voľnú kartu tým, že som vyhrala predkvalifikáciu, čo sa, nanešťastie, nepíše na ITF. Porazila som tam Gabrielu Horáčkovú (642. v rebríčku WTA, pozn. red.). Mala som preto z toho turnaja v celku dobrý pocit a musím povedať, že som si to veľmi užívala po takej dlhej dobe. V máji končím svoje bakalárske štúdium a ešte si idem dorobiť aj magistra. Tiež v USA. Plánujem sa vrátiť na okruh a veľmi sa na to teším.“
Zatiaľ však popri štúdiu a tenise riešite aj iné veci. Máte vlastnú značku oblečenia, môžete nám to priblížiť?
„Nápad pre vytvorenie značky FORTYLOVE vznikol zhruba pred pol rokom. Veľmi som sa začala zaujímať o recykláciu a zistila som, že z tenisu máme veľmi veľa nevyužitého odpadu. Zhruba 325 miliónov tenisových lôpt je ročne vyrobených a iba 22 miliónov z nich je zrecyklovaných, zvyšok skončí na smetisku. Použité tenisové lopty máme v pláne recyklovať a vyrobiť z nich recyklovaný polyester, ktorý budeme používať na naše oblečenie. Stroj na takéto konkrétne recyklovanie ešte nemáme vyrobený, pretože je technicky náročné recyklovať tenisovú loptičku takýmto spôsobom. Zatiaľ čo pracujeme na výrobe stroja na recyklovanie, používame látky z recyklovaných plastových fliaš a taktiež látky z prírodných vlákien, takže sa snažíme byť čo najviac ‚GREEN‘.“
To je pekná myšlienka, máte na záver ešte nejaký odkaz pre slovenských tenisových fanúšikov?
„Aby naďalej podporovali a fanúšikovali našim tenistom a aby nezabúdali, že tenis je len hra a v hre ste raz hore a raz dole. A taktiež aby klikali na našu stránku www.fortyloveofficial.com“.
Pridajte komentár