BRATISLAVA – Miloš Karol upútal na seba pozornosť suverénnym výkonom pri svojej daviscupovej premiére vo štvorhre v chorvátskom Osijeku.
Ako jediný Slovák sa na domácom challengerovom podujatí Bratislava Open 2025 dokázal prepracovať do druhého kola. V očiach tenisovej verejnosti je však tento 22 – ročný Trnavčan stále pomerne neznámou osobnosťou.
Znie to neuveriteľne, ale momentálne 372. hráč svetového poradia je podľa posledných výsledkov zo vzájomných zápasov aktuálne najlepším Slovákom na mužskom okruhu. A vzhľadom k jeho veku, fyzickým parametrom a agresívnej hre, je zrejme aj jediným, ktorý by mohol v blízkej budúcnosti zaznamenať výraznejší posun k hranici prvej stovky. Pre lepšie spoznanie herného prejavu trnavského dlháňa, sme si spolu podrobne rozobrali jeho zápas s Lukášom Kleinom na bratislavskom turnaji.
Zápas trval približne hodinu a niesol sa v znamení vašej dominancie na kurte. Ako ste to vnímali vy?
„Ja som sa na kurte ako dominantný hráč vonkoncom necítil. Ani pre jedného z nás to nebolo jednoduché, obaja sme boli pomerne nervózni. Nie je vždy príjemné, ak nastúpia proti sebe dvaja Slováci a ešte k tomu pred domácim publikom. Navyše na turnaji, ktorý je vrcholom antukovej sezóny na Slovensku. Hra Lukáša Kleina je podobne ako tá moja založená na tvrdom podaní. Aj to bol zrejme jeden z dôvodov menšieho počtu dlhších výmen, čo mi vyhovovalo. Aj podmienky hrali v môj prospech, keďže sme hrali s rýchlymi loptami s vysokým odskokom.“
Vašim dominantným úderom je prvý servis. Akú najvyššiu rýchlosť vám namerali?
„Nikdy som tomu nevenoval zvýšenú pozornosť. Na niektorých turnajoch radar ani nemajú a na iných nikdy neviete, ako ho majú nastavený. V Liberci mi ukázalo toto zariadenie niekoľko podaní s rýchlosťou 230 kilometrov. Ale, či sa ten údaj zakladá na skutočnej pravde, potvrdiť nedokážem.“
Všimol som si, že pri prvom podaní ste si vyhadzovali loptu podstatne nižšie ako pri druhom.
„Dosť som do toho „mlátil“ preto, aby som Lukášovi poskytol čo najmenej priestoru a času. Svoj tradičný rytmus podania som nedodržiaval. Ale vzhľadom k tomu, že môj druhý servis je rotovaný kick, tak sa k nemu aj inak vytáčam a preto si to aj vyššie vyhadzujem.“
Nedalo sa však nevšimnúť si, že aj váš druhý servis bol nadštandardne rýchly. Idete pri druhom podaní aj na riziko?
„Rád by som povedal, že nie a že práve toto je jeho bežná rýchlosť. Ale v zápase s Lukášom som sa snažil tlačiť ho viac do hĺbky. Aj preto, že Lukáš je na returne naozaj výborný. Keď má dostatok času, vie sa dobre vložiť do úderu. Aj na spoločnom tréningu tesne pred turnajom mi pri mojom druhom podaní robil problémy. Preto som sa sústredil na to, aby som mu neposkytol žiadny priestor na kvalitný return.“
Pri hre od základnej čiary ste sa snažili ukončiť výmeny prvým možným úderom. Je to váš bežný herný plán, alebo sa niekedy snažíte výmeny aj rozohrávať?
„V tomto konkrétnom zápase to bol skôr taktický zámer. Všimol som si, že Lukáš bol od začiatku zápasu veľmi nervózny, vo výmenách sa trápil. Viacero bodov mi dával zadarmo, nevynútené chyby produkoval vo väčšej miere ako zvyčajne. Preto som mu nechcel dať impulz k tomu, aby sa rozohral. Akonáhle som získal nejaký náskok, automaticky som šiel v nasledujúcej výmene do rizika s cieľom zmenšiť jeho šance rozohrať sa. Aj v iných zápasoch sa však snažím riskovať. Predsa len, mám dva metre a s mojou výškou nechcem hrať dlhé výmeny s nižšími a pohyblivejšími hráčmi. Preto sa snažím byť tým, kto diktuje tempo hry a vytvára na súpera tlak.“
Na oficiálnej stránke ATP uvádzajú vašu výšku 198 centimetrov. Aká je vaša reálna výška?
„Mám 199 centimetrov. Snažil som sa o update, ale na stránke mi to ešte nezmenili. Je to však iba detail.“
Fyzickými parametrami pôsobíte dojmom hráča, ktorému vyhovujú tvrdé povrchy. Preferujete viac antuku, alebo betón?
„Všetci, čo sa ma to už pýtali, sa čudujú keď im odpoviem, že preferujem antuku. Je to dané tým, že antuku mám zaužívanú už od detstva. Predovšetkým preto, že na Slovensku sa absolútna väčšina turnajov od žiackych kategórií hrá práve na antuke. Viem sa na nej podstatne lepšie pohybovať, cítim sa na nej veľmi dobre. Napriek tomu sa moja hra prirodzene postupne formuje k tomu, aby som bodoval aj na tvrdých povrchoch. Na druhej strane vnímam, že turnaje na vrcholovej úrovni spejú k spomaleniu hry. Tak, ako sa spomaľujú povrchy, tak sa spomaľujú aj lopty. Takže sú antukové dvorce niekedy rýchlejšie ako tie hardové.“
V singlovom rebríčku vám aktuálne patrí 372. priečka, ktorá je aj vaším doterajším singlovým maximom. Vo štvorhre vám na stránke ATP svieti za menom číslo 163. Máte pocit, že štvorhra vám ide v súčasnosti lepšie?
„Ani veľmi nie. Táto sezóna je pre mňa špecifická v tom, že som v úvode roka nezaznamenal výraznejšie výsledky. Dôvodom je snaha etablovať sa na turnajoch challengerovej úrovne. Je to pre mňa niečo nové, keďže som doposiaľ hrával iba turnaje kategórie Futures. Snažím sa adaptovať na tenis vyššej úrovne a predovšetkým podávať konzistentnejšie výkony. Osobne nepreferujem ani štvorhru, ani dvojhru. Na turnajoch štartujem v oboch disciplínach. Na štvorhru nastupujem rád, dokonca ma niekedy aj baví viac, ako dvojhra. Dúfam, že sa dostavia aj lepšie výsledky. Zatiaľ som sa prepracoval najďalej do semifinále. Avšak viem, že lepšie tradične bodujem na záver sezóny.“
Všimol som si, že ste na väčšine turnajov mali vo štvorhre zakaždým iného deblového partnera. Je to na challengerovej úrovni bežný jav?
„Pre mňa to bohužiaľ bežný jav je. Až na jednu výnimku, kedy sa mi dvakrát podarilo hrať po boku Poliaka Szymona Walkowa, a aj to nie v slede po sebe. Inak som zakaždým hral s iným spoluhráčom. Bohužiaľ, partnerov si musím hľadať náhodne, keďže lepší deblisti nechcú hrať so singlistami. Dôvodom je časová vyťaženosť vo dvojhre, ktorá znemožňuje plnohodnotný spoločný tréning. A keďže hrám v oboch súťažiach, nie je jednoduché zostaviť ani spoločný turnajový kalendár. Preto vždy čakám na zverejnenie akceptačnej listiny singlistov a až na jej základe si vyberiem partnera. Aj napriek tomu, že sú už viacerí dohodnutí dopredu, mám vytypovaných niekoľkých hráčov, s ktorými sa snažím dať dokopy. Už to nie je až také chaotické. Ale určite by to chcelo niečo stabilnejšie, alebo aspoň pravidelnejšie.“
Zažili ste veľmi dobrú premiéru v Davis Cupe v chorvátskom Osijeku, kde ste s Kleinom odohrali vyrovnanú partiu s podstatne skúsenejšou dvojicou Pavič – Mektič. Po tomto zápase vám viacerí odborníci predpovedali budúcnosť stabilného reprezentačného hráča pre štvorhru. Vy však zrejme aj naďalej budete preferovať dvojhru.
„Priznám sa, že v závere minulej sezóny som nad špecializáciou už rozmýšľal. V tom čase bol rozdiel v mojom postavení v rebríčku oboch súťaží podstatne väčší ako dnes. Teraz je však situácia iná. Chcel by som bodovať prioritne vo dvojhre. Napokon, je to výhodnejšie z viacerých hľadísk a predovšetkým, dvojhra je populárnejšia ako štvorhra. Mám ešte len 22 rokov a dosť času na to, aby som učinil takéto rozhodnutie. Štvorhra ma baví. Zvládam ju hrávať na turnajoch aj so singlom, keďže je to iba o niekoľko zápasov navyše. Singel je pre mňa v súčasnosti prioritou a štvorhra je rezervou. Vzhľadom k tomu, že ju hrám iba na turnajoch a inak ju vôbec netrénujem, dosahujem v nej celkom solídne výsledky.“
To je pomerne prekvapujúca informácia. V Osijeku ste hrali excelentne nielen na podaní, ale aj na sieti. Vôbec ste nepôsobili dojmom hráča do počtu, ktorý by ju vôbec netrénoval. Máte pocit, že ste si svojim výkonom otvorili dvere do reprezentácie?
„Bol by som samozrejme rád, ak by tomu tak aj bolo. V Davis Cupe by som hral aj najbližších dvadsať rokov. V kádri je však viacero hráčov, s ktorými môže kapitán tímu počítať. Samozrejme, že budem pracovať na tom, aby som si to miesto svojimi výkonmi zaslúžil.“
Vzhľadom na to, že ste už zdolali najlepších Slovákov, neprepadli ste pocitu, že ste aktuálne najlepší z nich?
„To určite nie. Jeden zápas nič neznamená. Lukáš je nepomerne vyššie v rebríčku. Dosiahol toho podstatne viac, než ja. Dnešok nerozhoduje o ničom.“
Na druhej strane je to pre vás skvelá motivácia..
„Vzájomné zápasy so Slovákmi rád nemám. Ale priznám sa, víťazstvo vždy poteší a okrem iného znamená aj určitý posun po mentálnej stránke. Už to lepšie znášam.“
Na challengerových turnajoch v Záhrebe a v Prostějove ste sa prepracovali do osemfinále. Na akej pozícii by ste chceli vidieť vlastné meno na konci sezóny?
„Nezvyknem si stanovovať konkrétne rebríčkové ciele. Snažím sa koncentrovať na vlastnú hru. Dobrá hra mi prinesie aj dobré výsledky. Bol by som však nad mieru spokojný, ak by mi moje umiestnenie v rebríčku dovolilo hrať kvalifikáciu na grandslamových podujatiach. Umiestnenie do 250. miesta na konci roka by bolo celkom fajn.“
Ste rodený Trnavčan, ktorý pôsobí dlhodobo v miestnej akadémii. Istý čas ste trénovali aj v NTC…
„Odmalička som s prestávkami hral iba v Trnave, rovnako, ako posledné tri alebo štyri roky. V NTC som hral zhruba rok a pol v období covidovej pandémie.“
Viete porovnať podmienky v trnavskom Empire s NTC? V Bratislave máte zrejme väčší výber sparingpartnerov.
„Zázemie je na výbornej úrovni v obidvoch strediskách. Je pravda, že na Slovensku nemáme veľký výber hráčov. Záleží aj od ich turnajového kalendára. Pokiaľ naši najlepší hráči vycestujú, je tu pomerne prázdno. Práve preto mi podmienky v Trnave vyhovujú viac. Je tam viacero kvalitných chalanov, ktorí sú stabilne prítomní a dá sa na nich spoľahnúť. Hrajú stále na dostatočne kvalitnej úrovni napriek tomu, že už necestujú po turnajoch. Mám tam svoj kľud a môžem si robiť to, čo potrebujem.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár