BRATISLAVA – Martin Kližan ešte nekončí. Víťaz šiestich titulov sa síce teraz stratí z dohľadu, ale návrat v dlhšom časovom horizonte úplne nevylučuje.
Petržalský rodák nedosiahol vytýčený rebríčkový cieľ, ktorým bola kvalifikácia na Roland Garros. O tom, čo bolo príčinou herného výpadku, sa dozviete v rozhovore, ktorý sme uskutočnili počas novinárskeho turnaja Pulitzer Cup. Toho sa bývalý daviscupový reprezentant sám zúčastnil.
Kedy ste začali rozmýšľať o definitívnom konci profesionálnej kariéry?
„To rozhodnutie vo mne dozrievalo postupne. Hlavným dôvodom bolo nenaplnenie vytýčeného cieľa, dostať sa v rebríčku k miestam, ktoré by mi umožnili účasť v kvalifikácii na Roland Garros. Minuloročné výsledky sprvu naznačovali, že sa možno dostanem už aj na US Open. Sezónu som mal dobre rozbehnutú, ale postupne sa mi prestalo dariť na kurtoch aj v súkromnom živote, čo ma do značnej miery demotivovalo. Približne pol roka mali moje výsledky klesajúcu bodovú tendenciu a začiatkom tohto roka už neprichádzali žiadne. Vedel som, že ak v priebehu niekoľkých týždňov neuhrám žiadne body, môžem to rovno zabaliť. Pravdupovediac, zostať na 300. mieste rebríčka ATP som nechcel.“
Keď sme sa spolu rozprávali na prelome rokov, absolvovali ste prípravu v domácich podmienkach. Nebolo práve toto rozhodnutie príčinou slabších výsledkov začiatkom roka?
„Rok predtým som ju absolvoval na Floride, tentoraz som zvolil domáce prostredie. Určite by som sa vedel lepšie pripraviť v zámorí, takýto model prípravy však ide dosť do peňazí. Keďže moje výsledky neboli nejaké svetoborné, priznám sa, že sa mi nechcelo do prípravy investovať v tak veľkom objeme. Základným aspektom, pre ktorý som kariéru ukončil, však neboli slabšie podmienky počas prípravy, ale elementárna strata motivácie.“
Akým spôsobom sa tá strata motivácie prejavila?
„Prejavila sa v intenzite tréningového procesu. Poľavil som v tréningu, nešiel som už naplno, na sto percent. Nedodržiaval som úplne ani ideálnu životosprávu. A to všetko ide následne ruka v ruke. Hráč musí mať „fokus“ a musí byť na to fyzicky stopercentne pripravený. Tieto atribúty mojej práce síce nevymizli úplne, ale určitý čas mali klesajúcu tendenciu. A postupom času som sa dostal až do bodu, z ktorého sa už späť vrátiť nedalo.“
To, že zrejme nebudete bodovať v úvode roka na hardových podujatiach, sa dalo očakávať. Ale výrazné zlepšenie následne nepriniesla ani obľúbenejšia antuková časť sezóny…
„Zlom nastal na antukovom turnaji kategórie 250 v Bukurešti, kde som po zvládnutej kvalifikácii prehral v prvom kole s 51. hráčom rebríčka Argentínčanom Franciscom Comesanom napriek tomu, že som viedol 6:4 a 4:1 s dvomi brejkami k dobru. V tom momente sa to celé zlomilo. Zrejme zaúradovali vyššie sily a zaúradovali preto, lebo majú so mnou iné plány.“
Prehra za tak dobre rozohratého stavu určite veľmi mrzí…
„Z takéhoto stavu som prehral možno raz v živote. A teraz ešte k tomu aj na antuke. Zrejme niekto tam hore chce, aby som sa už konečne venoval niečomu inému.“
Pôvodne ste mali v pláne ešte absolvovať poslednú sériu challengerov Skopje, Prostějov, Bratislava a Sassuolo. Napokon ste aj od tohto zámeru upustili. Prečo?
„Riaditeľ turnaja v Sassuole mi ešte prisľúbil veľkolepú rozlúčku s kariérou, ktorej súčasťou mala byť aj párty s veľkým koláčom, ale napokon som už ani tam nevycestoval. Priznám sa, že v týchto týždňoch som už ani tréningu nevenoval takú pozornosť, akú by si štart na týchto turnajoch vyžadoval. Nemalo pre mňa význam vyjsť na kurt s vedomím, že už nevydám zo seba tých svojich sto percent. Bolo by mi extrémne nepríjemné hrať pred ľuďmi s vedomím, že nehrám dobre. To je hlavný dôvod môjho predčasného odchodu.“
Raketu na klinec ale úplne nevešiate…
„Pozvali ma na trojdňovú exhibíciu v Liverpoole, ktorá sa koná na tráve tesne pred Wimbledonom. Predpokladám, že bude dobrá zábava. Evidujem aj záujem viacerých zahraničných klubových manažérov, takže budem hrať aj v niekoľkých ligách.“
Čo máte v pláne do budúcnosti?
„Už teraz si vytváram podmienky na to, aby som sa mohol v blízkej budúcnosti venovať trénovaniu…“
Môžeme teda hovoriť o definitívnom konci vašej hráčskej kariéry?
„V podstate áno. Aj keď som si nechal zmraziť postavenie v rebríčku na jeden rok pre prípad, že by z nadhľadu povedané, opäť zaúradovala vyššia moc. Avšak v tomto roku už nie som nastavený tak, aby som o možnom návrate vôbec čo i len náznakom uvažoval.“
Pred prvým ukončením kariéry ste koniec tiež zdôvodňovali stratou motivácie. Aj keď za iných okolností, výrazne ovplyvnených covidovou pandémiou…
„Áno, to je pravda. Na jednej strane cítim, že som po fyzickej stránke absolútne v poriadku. Denne zvládnem odohrať bez problémov štyri hodiny tréningu aj v najväčších horúčavách. Telom aj duchom sa cítim byť stále mladý. Na druhej strane som momentálne vnútorne pevne presvedčený o tom, že končím. Okrem iného sa chcem venovať aj padelu, v ktorom ma nominovali na júlové Majstrovstvá Európy do Madridu. A popri tom sa chcem už venovať aj tenisovému koučingu.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár