BRATISLAVA – Jej status na sociálnej sieti spustil svojho času lavínu ohlasov tenisovej verejnosti.
Za svoju otvorenú kritiku na adresu zväzu a pribuchnutých dverí do reprezentácie sa dostala do nemilosti funkcionárov STZ, ako aj fedcupového trénera Mateja Liptáka. Za svoju otvorenosť si však vyslúžila aj veľký obdiv a vlnu prejavov sympatií. Svoj životný príbeh nám poodhalila v rozhovore, ktorý sme zverejnili začiatkom septembra 2020.
Pod rodným menom známa Chantal Škamlová je so ziskom 40 titulov z challengerových podujatí vo štvorhre považovaná za jednu z najlepších deblistiek v histórii Slovenska. Deblová šampiónka z juniorského Australian Open z roku 2010 sa po skončení aktívnej kariéry stala tvárou úspešného projektu BTZ Doubles Specialists.
Do života sympatickej rodáčky z Banskej Bystrice, ktorá prednedávnom oslávila tridsiate narodeniny, významne vstúpil bývalý americký brankár baranov spod Urpína Jason Bacashihua, ktorý si pred ňou po dvojročnej známosti pokľakol v Detroite a s prsteňom v ruke ju požiadal o ruku.
O tom, ako sa ďalej odvíjal životný príbeh sympatického páriku, sme sa so Chantal porozprávali počas charitatívneho tenisového podujatia ProAm Challenge by Adifex 2023.
Čo sa zmenilo vo vašom živote od nášho posledného rozhovoru?
„Zmenilo sa toho veľmi veľa. V živote som zažila veľmi smutné chvíle, ktoré striedali aj šťastné momenty, kedy ma môj teraz už manžel najskôr nečakane požiadal o roku a následne som sa v máji za neho aj vydala. Mali sme takú malú svadbu iba v kruhu rodičov.“
Nechceli ste mať klasickú veľkú svadbu?
„Ale áno, ale len v tom prípade, ak by sme ju mali na Slovensku. Lenže v tom čase som si vybavovala zelenú kartu. Vynahradili sme si to neskôr až 25. augusta, keď sme mali veľkú recepciu práve na naše výročie, kedy sme sa prvýkrát stretli.“
Potom, ako ste vlani ukončili kariéru, ste boli často v zahraničí...
„Jednu sezónu pôsobil Jason v Anglicku. Žili sme v dedinke Altrinchan neďaleko Manchestru, kde dostal ponuku z klubu Manchester Storm a kde aj po sezóne ukončil svoju kariéru. V Anglicku som sa snažila dať sa do poriadku a vyčistiť si hlavu potom, ako som skončila s tenisom na profesionálnej úrovni. Stretli sme tam veľa milých ľudí a dokonca ani to počasie nebolo až také upršané.“
Momentálne ale žijete v USA…
„Potom, ako Jason ukončil kariéru, sme sa presťahovali do USA. Pri tenise som zostala aj naďalej. Najprv som trénovala privátne svojich zverencov. Neskôr som sa zamestnala v jednom veľkom športovom komplexe Life Time v Rochester Hills, ktorý je zameraný na denné programy pre dospelých aj deti. Je všestranne koncipovaný. Okrem kurtov sú tam aj vonkajšie bazény, veľká krytá plaváreň, telocvične, fitko, ale aj knižnica a miestnosť pre deti. Venujem sa tam hlavne najmenším a mládeži. Týždenne tam odpracujem 20 až 30 hodín. Nachádza sa v štáte Michigan asi hodinu jazdy od Detroitu. S manželom žijeme v bytovom komplexe v Bloomfield Hills, ktorý je neďaleko od Rochester Hills.“
Kde pracuje váš manžel Jason?
„Dopoludnia v hokejovej škole Total program hockey, kde má na starosti mladých brankárov a popoludní im dáva aj súkromné hodiny.“
Aký je rozdiel v živote na periférii aglomerácií v Anglicku a v USA?
„Je v tom veľký rozdiel. Najmä v kultúre. Na Američanoch mi jedna vec mierne vadí a to, že sú až veľmi uponáhľaní. Aj keď rešpektujem, že sa dá u nich dobre zarobiť, pre nich je však práca úplne všetkým a preto nemajú žiadny čas pre seba. Naopak v Anglicku bola atmosféra viac uvoľnená. Dalo sa zájsť do kaviarne, kde sa ľudia navzájom spoznávali a bavili. Prostredie bolo viac spoločenské. V USA je v kaviarni každý sám a ešte k tomu na počítači. Chýbajú mi útulné európske kaviarničky dobré na to, aby sa ľudia na chvíľku zastavili. Ale určite, ako každé iné miesto, má aj tu všetko svoje výhody aj nevýhody.“
Bolo pre vás náročné prispôsobiť sa mentalite Američanov?
„Do určitej miery aj áno. Ale aj mentalita ľudí v štátoch má aj svoju pozitívnu stránku. Predovšetkým v tom, že tam nikto nikoho nerieši. Aj keby som išla v pyžame do supermarketu, nikto sa nad tým ani len nepozastaví. Každý si tam žije svoj vlastný život. Každý sa stará iba o vlastnú rodinu. Všetci rešpektujú odlišnosti tých druhých. Jediným veľkým mínusom je pre mňa americká kuchyňa a tie ich polotovary.“
Postavu však máte stále výbornú…
„Ďakujem, udržiavam sa, cvičím päťkrát do týždňa jogu. Robím ju predovšetkým preto, že mám po toľkých rokoch na tenisových kurtoch veľmi poskracované svaly a joga mi v tomto ohľade veľmi pomáha.“
Ako sa vám darí vo vašej kuchyni?
„Snažím sa často variť aj tradičné slovenské jedlá. Už som urobila parené buchty, dukátové buchtičky, či krupicovú kašu. Ale jedlo na Slovensku je aj tak najlepšie.“
Oblasť jazier je známa svojim veterným počasím…
„Aj pri jazerách je príjemné podnebie, počasie je tam podobné ako u nás. Akurát zima je tam podstatne tuhšia. V lete je tam však krásne. Je to oblasť s mnohými jazerami a krásnou prírodou a tú k životu potrebujem nadovšetko. To bola aj moja podmienka k tomu, aby som sa presťahovala. Ale Slovensko naďalej zostane mojou srdcovou záležitosťou.“
Ako to u vás doma vyzerá?
„V našom bytovom komplexe máme dva tenisové kurty, čo mi samozrejme vyhovuje. A v našej záhradke som si tento rok prvý raz už vyskúšala aj sadenie kvetov. Mám taký príjemný rodinný život, po ktorom som vždy túžila. Od mala som bola rodinne založená. Dokonca rada varím i periem. Som šťastná, že som po naozaj dlhej dobe na jedinom mieste a môžem si postupne vybudovať rodinné zázemie.“
Plánujete aj deti?
„Určite áno, deti som chcela už vo veľmi mladom veku. Sú obrovským darom a preto dúfam, že mi jedného dňa budú dopriate.“
Aký je Jason po povahovej stránke?
„Má inú mentalitu aj spôsob myslenia ako väčšina chlapov. Všetko dokáže vnímať z tej lepšej stránky. Môžem sa od neho veľa naučiť.“
Hokejoví brankári sú známi svojou introvertnou povahou, platí to aj naňho?
„Nie tak úplne. Jason je predovšetkým veľmi priateľský a pokorný zároveň. S každým dobre vychádza. Nepoznám nikoho, kto by naňho povedal krivé slovo. Na mužoch mi vždy imponovala ich pokorná povaha, dobrota, správne hodnoty. Samozrejme, že je to veľký fešák, ale iba podľa výzoru som si ho naozaj nevybrala.“
Jeho priezvisko evokuje indiánsky pôvod...
„Je to tak, má indiánskych predkov. Je to úsmevné, keď si spomeniem, ako som milovala čítať knihy o indiánoch ďaleko skôr, než som ho spoznala. Mám pocit, že som si to sama privodila. Jednoducho, teraz všetko do seba dokonale zapadá. Mám doma takého potomka apačov z mojej knižnice.“
Ako často dochádzate na Slovensko?
„Snažím sa čo najviac. Som vo svojej podstate národne orientovaná žena, ktorá chcela vždy žiť na Slovensku, len som sa musela napokon prispôsobiť okolnostiam. Manžel neovláda slovenčinu, napriek tomu, že za Banskú Bystricu odchytal dve sezóny. Aj keď som ho učila, dokázal povedať maximálne tak: „Ahoj, ako sa máš?“ a to na nejaký serióznejší pracovný pomer na Slovensku určite nemôže stačiť. Ja som sa dokázala lepšie prispôsobiť podmienkam. Na Slovensku však mám aj rodinu a kamarátov. A prvé, čo ma po príchode domov napadlo, bolo dopriať si bryndzové halušky.“
Kde budete tráviť Vianoce?
„Teším sa, že manžel priletí na sviatky za mnou a zažije tak tradičné slovenské Vianoce, keďže sa nám to doteraz ešte nepodarilo. Aj keď slovenskú kuchyňu už pozná celkom dobre, predsa len vianočné dobroty od maminy sú iná liga.“
A na záver ešte prianie pre našich čitateľov:
„Čitateľom Tenisového sveta prajem, aby sa na Vianoce stretli v kruhu svojich najbližších, aby si užili rodinnú pohodu a aby všetci ostali hlavne zdraví.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár