BRATISLAVA – Dominika Cibulková sa po skončení materskej dovolenky naplno vložila do nového projektu pre dvanásť až štrnásťročné dievčatá v jej akadémii.
Cibulková už druhý mesiac naplno zarezáva na kurte s jej budúcimi nasledovníčkami. S bývalou svetovou štvorkou sme pri tejto príležitosti prebrali nielen jej aktuálnu pracovnú náplň v akadémii, ale aj mnohé ďalšie témy, ktoré vám priblížime v štyroch častiach obsiahleho rozhovoru. V tej dnešnej ešte nadviažeme na úvodný diel, v ktorom sme dopodrobna rozoberali jej aktuálne pôsobenie.
Neláka vás po toľkých rokoch od skočenia kariéry zatrénovať si naplno s trénerom?
„Ani veľmi nie. V akadémii ma baví pozerať na hráčov, radiť im a odovzdávať im moje bohaté skúsenosti. Nepatrím už medzi tých tenistov, ktorí by sa na ten kurt veľmi drali. Už nemám potrebu hrať dve hodiny denne. Alebo ísť na kurt s tým, že si potrebujem vybiť energiu a vypotiť sa. Tohto som už mala za celú kariéru viac než dosť. Ešte stále mám v pamäti, aké bolo náročné zvládnuť v maximálnom nasadení to nekonečné množstvo tréningových hodín.“
Základňa pre zahraničných hráčov
S kým v akadémii hrávate?
„Teraz som napríklad hrala s jednou nádejnou čínskou tenistkou z Pekingu, ktorá tu trénovala aj vlani. Má u nás základňu, z ktorej cestuje po európskych turnajoch. Zahraniční mladí hráči sú za to vďační a veľmi si to vážia.“
Nakoľko odhadujete percentuálne svoju aktuálnu výkonnosť oproti dobe, kedy ste hrávali tenis ešte aktívne?
„To sa nedá ani porovnať. Dnes som napríklad hrala po dlhšej dobe. Počas tréningu mi aj tréner povedal, že hrám výborne. Ja pritom tvrdím, že to už nezabudnem. Dôležitejšia je však reakčná rýchlosť a rýchlosť pohybu a pri tréningu s týmito mladučkými hráčkami to nemám ako porovnať. Na to, aby som bola aspoň na porovnateľnej úrovni z najlepšieho obdobia mojej kariéry, by som musela určitú dobu naozaj veľmi tvrdo makať. Aj keď si myslím, že by som sa ešte dokázala vrátiť na požadovanú úroveň, už necítim tú potrebu, mám to už za sebou.“
Skúste dať ten percentuálny odhad. Tridsať percent?
„Ale kdeže! Maximálne tak desať.“
Stále je najrýchlejšia
Keď som sa pýtal šéftrénera, kto je na kurte najrýchlejší, viete koho bez zaváhania označil?
„Pravdepodobne mňa. Veď práve v tom je ten problém. Som už päť rokov pomalá ako slimák a napriek tomu pri porovnaní s dievčatami na kurte jednoznačne najrýchlejšia. Netvrdím, že je to úplne frustrujúce, ale dievčatám musím prízvukovať „Haló, budíček, vstávame!“ Stále im hovorím: „Myslíte si, ako fantasticky hráte. Ale pozrite sa, ja som už päť rokov v tenisovom dôchodku, navyše ešte aj matka dvoch detí a nie je predsa možné, že mám stále ešte rýchlejšie nohy ako vy.“ A pritom si idem tých svojich desať percent. Ak sa chcú v budúcnosti dostať do sveta a hrať tenis na elitnej úrovni, musia na sebe v tomto ohľade viac zapracovať.“
Tieto dievčatá majú do štrnásť rokov. Zatiaľ ešte ani zďaleka nedosahujú hranice svojich fyzických možností. Pamätáte sa, v koľkých rokoch ste asi vy dosiahli limit svojej maximálnej rýchlosti?
„Vždy som vynikala rýchlosťou, ale myslím, že svoj limit som dosiahla v roku 2016, keď som mala 26 rokov. V tom čase som bola v najlepšej fyzickej forme. Neustále som na sebe pracovala a telo ma perfektne poslúchalo. Bola som správne vedená a aj vďaka tomu som nebola zranená. Mladší vek však dievčatá neospravedlňuje. Práve v ich rokoch musia pracovať na rýchlosti najviac. Rozvoj tejto schopnosti nefunguje iba na princípe veku. Ak sú v štrnástich rokoch pomalé, neznamená to, že v osemnástich budú automaticky rýchlejšie. Rýchlosť je nutné rozvíjať koncepčne každý deň. Ja som napríklad začínala každý tréning polhodinovou rozcvičkou, ktorá bola zameraná na intenzitu pohybu a rýchlosť nôh. A či už sme po tréningu šli behať, alebo do posilňovne, na rozvoji kondície sme pracovali každý jeden deň.“
Prienik do elitnej stovky?
Mohli by sa tieto dievčatá v budúcnosti ocitnúť aj v prvej stovke svetového rebríčka WTA?
„Bolo by to samozrejme úžasné. Ale na to, aby sa k tejto méte prepracovali, majú pred sebou ešte veľmi dlhú cestu. A na nej musí do seba zapadnúť veľmi veľa správnych vecí. Nestačí, že sú v tomto veku talentované a skutočne aj dobré. Je za tým obrovské množstvo práce. Musia napríklad permanentne pracovať na fyzickej kondícii, aby sa v budúcnosti nezranili. Vždy mi vadilo, ak niekto povedal: „Mohol som byť dobrý, ale zranil som sa.“ Stále tvrdím, že väčšine zranení sa dá predísť kvalitným tréningom a starostlivosťou o vlastné telo, do ktorej treba investovať svoj vlastný čas aj energiu. Mne sa napríklad nikdy nestalo, že by som po niekoľkohodinovom tréningu večer neabsolvovala cvičenia na odblokovanie svalov.“
Majú dievčatá lepšie podmienky pre svoj rozvoj, než vy, keď ste mali 12 rokov?
„Keď som hrávala na Slovane ako dvanásťročná, rodičia mi platili osobného trénera. Chodievali sme aj na kurty do iných klubov, lebo na Slovane nám nemohli poskytnúť potrebné množstvo hodín a program sme museli všelijako pozliepať. Tu na Love4Tennis môžu dievčatá trénovať toľko, koľko chcú. Vieme im poskytnúť kvalitnú kondičnú prípravu, vrátane rehabilitácie. Ich tréningový plán má hlavu aj pätu a dokáže byť v prípade potreby adekvátne flexibilný.“
Na Slovane ste prežili zlaté obdobie slovenského tenisu. Mali ste v tých rokoch viac vhodných hráčok na sparing, ako majú aktuálne dievčatá vo vašej akadémii?
„Nepamätám si, že by za mojich čias chodilo na Slovan také množstvo hráčok zo zahraničia. Naše kočky majú výhodu, že tu môžu trénovať s tenistkami, ktoré by za iných okolností nemali ako stretnúť. Pred nedávnom som sa rozprávala s otcom jednej z čínskych hráčok o tom, ako objavili našu akadémiu. Poradil mu ju jeden známy, ktorého dcéra tu už predtým trénovala. A tak si vygúglil Cibulkovej akadémiu, prišli na skusy, boli spokojní a po roku sa znova vrátili. To znamená, že kombinácia môjho mena s kvalitou poskytovaných služieb je základom fungovania celej akadémie. Samotné meno úspech nikdy nezaručí.“
Ďalší rast akadémie
Akým smerom chcete akadémiu posúvať ďalej?
„Môže to byť aj zvyšujúcim sa počtom pripravujúcich sa hráčov, ktorí k nám budú chodiť. Pred covidom k nám dochádzalo množstvo zahraničných hráčov, ktorí si objednávali veľké tréningové balíčky. Počas pandémie sme zaznamenali tak, ako všade vo svete, veľký úbytok klientov. V tom období aj množstvo tenisových akadémií vo svete skončilo. Okrem iných aj akadémie legendárnych belgických tenistiek Heninovej, či Clijstersovej. A to spomínam iba tie najznámejšie, ktoré ma v tomto momente napadli. My sme sa vtedy zomkli, povedali sme si, že ju udržíme, aj keby čo bolo a potom ju znova rozbehneme. Minulý rok sme sa už prepracovali k takej vyťaženosti, akú sme mali pred pandémiou. Chceme, aby naďalej rástla, aby k nám chodilo čo najviac hráčov.“
K tomu zrejme budete musieť prispôsobiť aj samotný areál. V zimnom období ste museli hrať s deťmi v Petržalke aj v Dúbravke.
„Bude nutné ho nielen rozšíriť, ale aj trocha zveľadiť, vrátane potrebného zázemia. Ak by sme však mali zápasiť iba s nedostatkom priestoru, tak to je ten najmenší problém.“
Zdroj: ts – Igor Uher
