TRNAVA – Robiť rozhovor s dvojicou sestier Kučových zrejme nie je možné bez toho, aby si reportér neužil poriadny kus zábavy.
V absolútne uvoľnenej atmosfére a permanentne sa smejúc pri každej jednej odpovedi, nám Kristína a jej staršia sestra Zuzana okrem iného porozprávali, ako sa svedomito pripravovali na svoju poslednú spoločnú štvorhru. Príležitosť to bola naozaj slávnostná. Zuzana sa v Trnave oficiálne lúčila s kariérou.
Spomínali ste, že vám dvom to ide na kurte spolu najlepšie, viete čo od seba môžete navzájom očakávať. Dokážete sa počas zápasu aj rozkmotriť?
Zuzana: “Keď nám to nejde, tak sa my dve väčšinou iba smejeme. Pozrieme sa na seba a hneď obidve vieme, že je to tragédia. Nahnevať sa na seba počas štvorhry nedokážeme aj preto, že sa vieme empaticky vcítiť do kože tej druhej. Štvorhra nie je naša parketa do tej miery, ako dvojhra. Kika sa počas svojej kariéry štvorhre ani veľmi nevenuje a ja som jej v priebehu tej mojej tiež veľa neodohrala. Je to pre nás skôr iba zábava. Keď sa odhodláme si ju zahrať, berieme to skôr ako náš spoločný koníček.”
Kristína: “Zuzku niekedy nahnevám svojimi reakciami, avšak veľmi rýchlo ma to prejde. Som nesmierne vďačná, že ju mám na dvorci po svojom boku. Sestra ma vždy dokáže dostať do pohody.”
Väčšou autoritou na dvorci je zrejme Zuzka?
Kristína: “Určite áno. Je staršia. A navyše ma aj trénersky viedla.”
Budeme svedkami aj nejakej vyronenej slzičky?
Zuzana: “Určite nie. Tá už bola vyronená dávno.”
Kedy ste odohrali posledný turnaj na profesionálnej úrovni?
Zuzana: “To bolo ešte v roku 2013. Aj preto si myslím, že už mám naozaj najvyšší čas na oficiálnu rozlúčku.”
S aktívnou kariérou ste teda skončili pred desiatimi rokmi. Čím sa aktuálne zaoberáte?
Zuzana: “Väčšinu času venujem rodine a dcérke. Trénersky vediem niekoľko detí v jednom súkromnom klube. A zároveň aktívne hrávam zahraničné seniorské ligy. Zúčastnila som sa aj seniorských majstrovstiev sveta nad 35 rokov v tureckej Antalyi, takže som na aktívny tenis ešte úplne nezanevrela.”
Koľko tréningov ste venovali štvorhre pred oficiálnou rozlúčkou?
Kristína: “Práve teraz sme sa našli. Vidíme sa prvýkrát po dlhšom čase. Takže úprimne, ani jeden. My sme tak myšlienkami zosúladené, že ani nemusíme spolu trénovať.”
Aké sú to pocity uzavrieť tenisovú kariéru desať rokov po poslednom zápase?
Zuzana: “Je to úžasná sranda. Tak náhle sa to udialo, že ani sama neviem ako. Len sme sa o tom pred nedávnom rozprávali a ani som si to nestihla uvedomiť a už o chvíľu ideme na kurt. A ešte k tomu som musela absolvovať aj tlačovku a riešiť, či máme vôbec aspoň podobné oblečenie a čo že to vlastne budeme na tom dvorci hrať? Jednoducho, samý stres.”
Kristína: “V zásade vieme len toľko, ktorá má hrať na forhendovej strane.”
Zuzana: “No, aspoň, že strany máme zadelené, keď už ani len to oblečenie nebudeme mať rovnaké. (Zuzana je Slovanistka, Kristína hráva za Empire – pozn. red.) A že nejaká príprava? Nie, ideme rovno na to!”
Väčšina aktívnych hráčov na sklonku kariéry, ktorí už niečo odtrénovali aj s vlastnými zverencami, má zvyčajne problém s tým, že koncové údery postupne menia na také, ktorými zverencom neublížia. To sa však zvyčajne automaticky premietne aj v zápase. Nemáte strach z toho, že na dvorci budete súperkám viac nahadzovať, než ukončovať?
Zuzana: “Samozrejme, že mám. Ja sa už len budem pozerať na to, ako hrajú ostatní. Už to budem len analyzovať. Mám dokonca pripravený aj svoj osobný zápasový plán, že to len tak nejak nastrelím a zvyšok je už na Kike.”
Kristína: “No, moja, ale ja už takisto nemám koncový úder. Mne sa tie moje tiež už menia na trénerské.”
Kedy ste spolu stáli na dvorci po svojom boku?
Zuzana: “My dve sme dokonca aj zvíťazili na niektorom turnaji. Myslím, že v Zlíne na podujatí s 50 – tisícovou dotáciou.”
Kristína: “A k tomu sme uspeli aj na jednom desaťtisícovom turnaji. Takže sme nadmieru úspešne skompletizovali našu spoločnú bilanciu na dva turnajové triumfy.”
Zuzana: “A to bolo asi tak dvadsať rokov dozadu.”
Kristína: “Fakt až toľko?”
Zuzana: “Alebo aspoň pätnásť. Však desať rokov už tenis nehrám. A posledných päť rokov sme spolu nehrali. Takže to možno napokon bolo predsa len pred tými dvadsiatimi rokmi.”
Hrávali ste spolu štvorhru, keď ste štartovali na rovnakom turnaji?
Zuzana: “Spolu sme nastupovali prevažne na ligové zápasy vo Švajčiarsku a v Rakúsku.”
Kde ste dostali lepšie honoráre?
Kristína: “Určite vo Švajčiarsku. Záležalo to od konkrétneho klubu. Od toho, v ktorej lige klub pôsobí, ale aj od postavenia hráčky v rebríčku.”
Pamätáte si, kedy a kde ste spolu hrali štvorhru po prvý raz?
Kristína: “Bolo to na turnaji v Libanone. Ale rok si už naozaj nepamätám. Ale však od toho ste tu predsa vy novinári, aby ste nám to zistili. Nie?”
Zuzana: “Pamätám si, že Kika mala vtedy ešte len sedemnásť rokov. Tak to už bolo naozaj veľmi dávno.”
Nastúpili ste niekedy proti sebe aj vo dvojhre? S akou bilanciou?
Kristína: “Hrali sme proti sebe a dokonca dvakrát. A bilanciu máme jeden – jeden. Však sme sestry.”
Lúčite sa s kariérou. Ktorý bol jej najpamätnejší okamih?
Zuzana: “Tak to musím zaloviť poriadne v pamäti. Zrejme by som si najprv spomenula na postup do druhého kola na Roland Garros v sezóne 2013. V kvalifikácii som porazila súčasnú svetovú trojku Jessicu Pegulovú. Bol to veľmi emotívny zápas. Už len skutočnosť, že som sa prebojovala do hlavnej súťaže na Roland Garros bola pre mňa ako z rozprávky. Aj preto, že som predtým dva roky pre zranenie hrať nemohla.”
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár