PRAHA – Nadávky, plač či krik. Aj takéto môžu byť spomienky na tenisovú kariéru. Bývalá česká tenistka Daniela Bedáňová mala všetky predpoklady na to, aby sa stala svetovou jednotkou, tvrdá drna jej dlho prinášala úspechy. Život sa jej však otočil naruby.
V detstve zažívala tréningy pod prísnym drobnohľadom svojho otca. Ak pokazila čo i len jednu loptičku, v lepšom prípade musela odbehnúť kolečko, v tom horšom ju neminula facka. „Často som plakala na tréningu aj doma. Otec bol na mňa strašne prísny, ale na druhú stranu sme to spolu dotiahli ďaleko,” pousmiala sa Česka, ale v jej očiach bolo vidieť slzy. Otec a zároveň tréner Jan Bedáň zomrel pred pár rokmi na infarkt.
V minulosti bola šestnástou tenistkou sveta, hrala aj proti legendárnej Serene Williamsovej či Hingisovej, rovnako sa zúčastnila aj olympijských hier v Sydney. Teraz si v Olomouci otvorila tenisovú akadémiu. „Je len pre rekreačných hráčov, ktorí hrajú tenis pre radosť. Už nikdy nechcem zažiť ten stres a nervy. Tlak od rodičov a sponzorov je obrovský,” priznala Bedáňová.
Bedáňová: Tenis bol pre mňa všetko
„Tenis bol pre mňa všetko, milovala som ten pocit víťazstva,” opisuje svoju minulosť “Dája”. Keď mala 9 rokov, jej rodina sa presťahovala do Nemecka. Česká hráčka už vtedy patrila medzi európsku elitu a vyhrávala všetky žiacke turnaje. Vtedy pochopila, že tvrdé tréningy jej otca majú zmysel. Utrela si slzy a zodvihla hlavu a povedala si: „V poriadku, ideme ďalej.” Hovorilo sa, že má mimoriadny talent, ale v skutočnosti za úspešnou kariérou nebol talent, ale tvrdá drina a nekompromisný prístup jej rodičov.
„Môj otec používal negatívnu motiváciu: “To určite nedokážeš! To malé dievča je lepšie ako ty!” Každú loptičku na tréningu som musela hrať,ako by to bol mečbal. Bolo to fyzicky aj psychicky náročné. Každý zápas bol pre mňa ako za odmenu, pretože oproti tréningu to bola absolútna pohoda,” spomína Bedáňová.
Pád na dno
V športe všeobecne platí rovnica, kto viac trénuje, je lepší ako ostatní. Na druhú stranu je ale náchylnejší na zranenia. Jan Bedáň to riskol. Telo jeho dcéry však nápor nezvládlo. Bolesti chrbta, podvrtnutý členok a mnoho ďalších. Problémy pribúdali a pád v rebríčku bol poriadne strmý.
V roku 2002 sa rozhodla ukončiť spoluprácu s vlastným otcom a nájsť si iného trénera. „Bolo to ťažké, otec bol z toho v šoku a videla som, že je sklamaný,” opisuje pocity svojho otca Bedáňová. V súčasnosti ľutuje, že nebola trpezlivejšia a že to s jej otcom ešte dva- tri roky nevydržala. Nasledujúce roky sa trápenie českej hráčky ešte prehĺbilo. Chcela všetkým ukázať, že dokáže vyhrávať zápasy aj bez jej otca. Sama na seba vytvárala obrovský tlak. „Nikto už zo mňa nedokázal dostať to, čo môj otec,” priznala.
S pribúdajúcimi prehrami sa ozvali aj sponzori. „Boli nervózni, nechceli ma už ďalej finančne podporovať. Tlačili ma k zmene občianstva s tým, že na nemeckom trhu by som zarobila lepšie peniaze. Bola som zmätená, pretože som sa cítila byť Češkou,” úprimne poznamenala bývalá šestnásta hráčka sveta.
Mala len 22 rokov, keď ukončila profesionálnu kariéru. Zranenia, problémy so sponzormi, strata motivácie. „Návrat do bežného života bol náročný. Uvedomila som si, že tenisový svet je mimo realitu,” dodala.
Zdroj: ts, tyden.cz
Pridajte komentár