Španielsko dalo svetu množstvo tenisových hviezd. Jednou z nich je aj Arantxa Sánchezová Vicariová, ktorá však nevyhrala ani zďaleka toľko turnajov, koľko mohla. Finálové zápasy jej neboli príliš súdené.
Od začiatkov k veľkej kariére
Aránzazu Isabel María Sánchezová Vicariová, známa ako Arantxa, sa narodila 18. decembra 1971 v španielskej Barcelone. Prvýkrát chytila raketu do rúk ako štvorročná. Inšpiráciou jej boli starší bratia Emilio a Javier, ktorí sa neskôr stali úspešnými profesionálmi. Kým sa oni preháňali po kurte, malé dievčatko si neúnavne pinkalo o stenu.
Arantxa napokon vletela medzi profesionálky rýchlosťou blesku. Mala len 15 rokov, keď absolvovala grandslamový debut na Roland Garros a dokráčala pri ňom do štvrťfinále! Už vtedy bolo každému jasné, že v nej drieme budúca miestna šampiónka. O rok neskôr svoj parížsky výsledok zopakovala a v belgickom Bruseli získala svoj prvý singlový titul na okruhu WTA.
Rekordný parížsky zápis
Na Roland Garros 1989 sa zapísala do histórie. Titul totiž získala ako 17-ročná. Nikto mladší to predtým nedokázal. Cestou do finále stratila jediný set, rozdielom triedy zdolala aj hráčky ako Češka Jana Novotná či Američanka Mary Joe Fernándezová. Vo štvrťfinále resp. semifinále im povolila zhodne po štyri gemy.
Finálový zápas na parížskej antuke bol veľkolepý. Mladá Španielka si poradila po výsledku 7:6(6), 3:6, 7:5 s nemeckou svetovou jednotkou Steffi Grafovou. Výnimočnosť tohto víťazstva ešte umocňuje skutočnosť, že Nemka vyhrala predchádzajúcich päť a nasledujúce tri Grand Slamy! V tom období bola prakticky nezdolateľná.
Zostrih finále:
Neúspešná finálová séria a skvelý rok 1994
V sezóne 1991 španielska tenistka v druhom finále Roland Garros neuspela. Na svedomí to mala 17-ročná Monika Selešová, ktorá zvládla obhajobu. O rok skôr sa stala vtedy ešte reprezentantka Juhoslávie najmladšou parížskou šampiónkou, keď vzala tento titul práve barcelonskej rodáčke.
Sánchezová-Vicariová bola mimoriadne stabilnou hráčkou. Pravidelne hrávala v záverečných fázach turnajov, no druhý Grand Slam visel privysoko. Na US Open 1992 znova neuspela vo finále a znova to mala na svedomí Selešová. Tretie zaváhanie za sebou prišlo na Australian Open 1994. Tentoraz ju Grafová deklasovala 6:0, 6:2.
Trikrát a dosť. To si zrejme povedala aj Španielka. V roku 1994 ovládla Roland Garros bez straty setu! Vo finále rozosmutnila Paríž skalpom domácej Mary Piercovej. Na neobľúbenej wimbledonskej tráve vypadla už vo 4. kole, ale na jeseň sa definitívne zbavila nálepky „antukárka“. Na US Open sa dostala do finále opäť bez straty setu. V boji o titul zdolala svoju veľkú rivalku Steffi Grafovú po setoch 1:6, 7:6(3), 6:4.
To najlepšie z finále US Open 1994:
Ďalšie finálové „waterloo“
Rok 1995 bol špecifický. Vo finále Australian Open prehrala Arantxa s Francúzkou Mary Piercovou, no stala sa svetovou jednotkou. Akoby ju tento honor zväzoval. Na Roland Garros i Wimbledone bola krôčik od titulu, ale trofej nad hlavu nezdvihla. Spoločným menovateľom týchto prehier bola Steffi Grafová. V oboch prípadoch to bolelo. V Paríži totiž dostala Barcelončanka v treťom sete „kanára“, v Londýne ho zas stratila po výsledku 5:7.
Finálové grandslamové prekliatie pokračovalo aj v nasledujúcej sezóne. Na Roland Garros trpká prehra 3:6, 7:6(4), 8:10; na Wimbledone 3:6, 5:7. Mená súperiek? Skôr súperky. Samozrejme, fenomenálna Grafová.
Záver finále Roland Garros 1996:
Posledné grandslamové povstanie
Tri grandslamové tituly sú fajn, ale štyri sú lepšie. Španielska hviezda sa myšlienky na ďalší úspech nikdy nevzdala a sny zhmotnila do reality na Roland Garros 1998. Bol to najvydretejší titul. Do troch setov ju dostali vo 4. kole Američanka Serena Williamsová, vo štvrťfinále Švajčiarka Patty Schnyderová. Vo finále ju čakala stará známa Monika Selešová – vtedy už reprezentantka Spojených štátov amerických.
Sánchezová Vicarriová ďalšej zo svojich veľkých súperiek vrátila obe staré miestne finálové porážky. Zvíťazila po setoch 7:6(5), 0:6, 6:2. Vydretý, fyzicky i psychicky náročný, no o to sladší bol tretí parížsky triumf, ktorý sa zrodil deväť rokov po tom prvom. Aj to dokumentuje konzistenciu výkonov a dlhoročnú príslušnosť k špičke.
Zostrih finále Roland Garros 1998:
Ďalšie roky na okruhu a „slovenský koniec“ v slzách
V ďalšom období výkonnosť španielskej tenistky pomaly klesala. Napriek tomu sa držala v top 20 a rok 2000 znamenal dokonca návrat do top 10. Grandslamového finále sa už nedočkala. Maximom boli semifinálové účasti v milovanom Paríži v sezónach 1999 a 2000. Hoci mala len 31 rokov, rozhodla sa v roku 2002 ukončiť kariéru. Krásnym vyvrcholením malo byť finále Pohára federácie.
V domácom prostredí v Maspalomase boli finálovými súperkami španielskych hráčok Slovenky. Za stavu 1:2 nastúpila Arantxa proti Janette Husárovej. Celé Španielsko verilo vo vyrovnanie, no namiesto toho prišiel debakel 0:6, 2:6. Španielska ikona opúšťala kurt v slzách. Bol to nielen koniec španielskych nádejí, ale aj jej kariéry.
Návrat s vidinou olympijského zlata
V roku 2004 sa bývalá svetová jednotka rozhodla vrátiť. Všetku energiu investovala do štvorhry a prípravy na blížiacu sa olympiádu. S Anabel Medinovou Garriguesovou na predolympijských turnajoch príliš nežiarili, ale na poslednú chvíľu sa naladili titulom z malého WTA podujatia v talianskom Palerme. Pod piatimi aténskymi kruhmi však stroskotali už v 1. kole na raketách Argentínčaniek Paoly Suárezovej a Patricie Tarabiniovej.
Sánchezová Vicariová sa s kariérou definitívne rozlúčila na Roland Garros 2005. Po boku inej legendy Martiny Navrátilovej si zahrala debla, ale v úvodnom kole nestačili na španielsky tandem Lourdes Domínguezová Linová/Nuria Llagosterová Vivesová.
Úspechy v kocke
Celý článok bol venovaný najmä singlovej kariére. Španielska legenda toho dosiahla veľa aj vo štvorhre. Na Australian Open v nej uspela v sezónach 1992, 1995, 1996, na Wimbledone v roku 1995 a na US Open v edíciách 1993, 1994. Paradoxne pre ňu zostal zakliaty Paríž, hoci bola v dvoch finále. Mix ovládla na Australian Open 1993, Roland Garros 1990, 1992 a US Open 2000. Celkovo vyhrala 69 turnajov v debli, 29 v singli a v oboch disciplínach sa stala svetovou jednotkou.
Nezmazateľne je zapísaná aj v olympijskej histórii. Z Barcelony 1992 i Atlanty 1996 si odviezla striebro a bronz. V prvom prípade jej väčšmi vyšla štvorhra, v druhom dvojhra. Fed Cup vyhrala so svojimi krajankami päťkrát (1991, 1993, 1994, 1995, 1998), Hopman Cup dvakrát (1990, 2002). Na odmenách zarobila takmer 17 miliónov amerických dolárov.
víťazky Fed Cupu 1998
Obdobie po ukončení kariéry
Po ukončení kariéry sa štvornásobná grandslamová víťazka venovala rodine. Prvé manželstvo so športovým novinárom Juanom Vehilsom jej ešte počas aktívnej kariéry skrachovalo, no pri podnikateľovi Josepovi Santacanovi, ktorého si vzala v septembri 2008, našla šťastie a zdalo sa, že spolu vydržia do konca života. Vo februári 2009 sa im narodila dcéra Arantxa, v októbri 2011 syn Leo.
šťastné chvíle s manželom
V roku 2007 bola Arantxa uvedená do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Jej meno nesie druhý najväčší dvorec v Madride, na ktorom sa hrá prestížny turnaj mužov i žien. Rok 2012 absolvovala ako kapitánka fedcupového tímu. V sezóne 2015 si vyskúšala aj rolu trénerky, keď počas antukovej časti krátko spolupracovala s Dánkou Caroline Wozniackou. Na kurtoch ju možno dodnes vídať v rámci turnajov legiend.
Pokojný a zdanlivo spokojný život sa Španielke definitívne zosypal ako domček z kariet vlani. Pochybná povesť jej manžela sa ukázala ako opodstatnená, bývalú tenistku opustil, obral o úspory a začalo sa zdĺhavé rozvodové konanie, v ktorom sa dvojica súdila aj o deti. Navyše ich žalovala luxemburská banka, ktorej dlhovali peniaze. Dnes sú rozvedení, o deti sa stará tenisová legenda, ale definitívny pokoj ešte nemá. Majetkové pomery bude riešiť súd v USA, kde v posledných rokoch žili.
Pridajte komentár