Francúzsko patrí od nepamäti medzi tenisové veľmoci. Na singlového víťaza domáceho Roland Garros ale čaká už dlhých 36 rokov. V roku 1983 uspel Yannick Noah, o ktorom bude dnes reč.
Tenisové začiatky
Yannick Noah sa narodil 18. mája 1960 v Sedane. Jeho otec Zacharie je bývalý špičkový kamerunský futbalista. Počas svojho pôsobenia vo Francúzsku sa zoznámil s Marie-Claire Perrierovou, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou.
Keď mal Yannick tri roky, jeho otec sa zranil a rozhodol sa vrátiť s rodinou do Kamerunu. Tu sa začala aj jeho tenisová kariéra. Keď mal 11 rokov, objavili ho Arthur Ashe s Charliem Pasarellom. Odhalili v ňom obrovský talent a dotiahli ho do tenisového centra vo francúzskom Nice. Tréningové podmienky vo Francúzsku boli omnoho lepšie než v Kamerune.
Prvé úspechy na profesionálnom okruhu
Medzi profesionálov vstúpil Francúz v sezóne 1977. O rok neskôr už získal vo filipínskej Manile prvý veľký titul. Na Roland Garros absolvoval singlový grandslamový debut, ale v 1. kole nezvládol päťsetový maratón proti Brianovi Fairliemu z Nového Zélandu. O rok skôr hral v Paríži štvorhru a uhral 2. kolo.
Práve domáce podujatie, aj vďaka antukovému podkladu, prinášalo francúzskemu dlháňovi najväčšie úspechy. Ani pri výške 193 centimetrov a dobrom podaní sa nedokázal presadzovať na rýchlych povrchoch. V ročníku 1978 tu prenikol do 3. kola a v rokoch 1981 i 1982 si zahral vo štvrťfinále.
Mečbal vo 4. kole Roland Garros 1981 proti Gullermovi Vilasovi:
Výstup na parížsky trón
Do Roland Garros 1983 vstupoval Noah v pozícii nasadenej šestky. Od prvého zápasu predvádzal fantastické výkony. Do štvrťfinále prešiel bez straty setu. Ivana Lendla v ňom zdolal 3:1, v tom štvrtom mu dokonca nadelil „kanára“. Christophe Roger-Vasselin ich v semifinále dostal dokonca dvoch. V úvodnom dejstve získal tri gemy a utrpel jeden z najväčších debaklov v semifinále Grand Slamu.
Vo finále nemal nárok ani legendárny Švéd Mats Wilander. Domáci bojovník ho zdolal presvedčivo 6:2, 7:5, 7:6(3). Ukončil tak 37-ročné čakanie Francúzska na domáceho víťaza vo dvojhre mužov. Pred ním to dokázal v prvom povojnovom ročníku legendárny Marcel Bernard.
Reportáž z finále:
Roky strávené vo svetovej špičke
Rodák zo Sedanu zostával vo svetovej špičke aj v ďalších sezónach. Jeho výkonnosť bola stabilná. V roku 1984 zvíťazil na Roland Garros vo štvorhre. Jeho partnerom bol krajan Henri Leconte. Vo finále zdolali Čechov Tomáša Složila s Pavlom Šmídom v piatich setoch. Práve štvorhra bola v ďalšom období jeho „parádnou disciplínou“.
Finále US Open 1985 ani Roland Garros 1987 mu však ďalší titul neprinieslo. V New Yorku nezvládol po boku Leconta štvorsetový duel proti domácemu páru Ken Flach/Robert Seguso. O dva roky neskôr nedotiahli s krajanom Guyom Forgetom vedenie 2:0 proti Švédovi Andersovi Järrydovi a opäť starému známemu Segusovi.
Vo dvojhre výrazne pookrial až na Australian Open 1990. Senzačne postúpil do semifinále, kde ho zastavil Ivan Lendl po hladkom trojsetovom víťazstve. Po roku 1991 sa Francúz z okruhu vytratil. V rokoch 1995 a 1996 si ešte pripísal niekoľko sporadických štartov, no bez úspechu. Naposledy si zahral na Roland Garros 1996 štvorhru po boku kamaráta Leconta, ale padli v 1. kole, keď nestačili na francúzsko-americký tandem Olivier Delaitre/Jeff Tarango.
Yannick Noah vs Ivan Lendl:
Úspechy Yannicka Noaha v kocke
Počas sezón strávených na okruhu získal 23 singlových a 16 deblových titulov. Kým vo dvojhre bol najvyššie na 3. mieste (júl 1986), vo štvorhre to dotiahol o mesiac neskôr na samotný vrchol. S francúzskym daviscupovým tímom sa dostal v roku 1982 až do finále. Na odmenách zarobil počas kariéry takmer 3,5 milióna amerických dolárov. V roku 2005 bol uvedený do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.
Dodnes je historicky najvyššie postaveným Francúzom v rebríčku ATP. Zároveň posledným domácim víťazom dvojhry v areáli Rolanda Garrosa. „Nebol som dosť talentovaný. Talent je pre nás technika, plynulý pohyb ruky. Mal som iný talent. Bol som do tenisu zbláznený. Skutočne som chcel byť dobrý. Trénoval som aj sám, v práci na sebe som bol skutočne dobrý,“ priznal pred pár dňami.
Obdobie po ukončení kariéry
Po ukončení kariéry sa stal opäť hrdinom Francúzska. V sezóne 1991 priviedol svoju rodnú krajinu k víťazstvu v Davisovom pohári. Na takýto úspech čakalo Francúzsko dlhých 59 rokov. V roku 1996 sa mu podarilo víťazstvo zopakovať, aby v ďalšej sezóne priviedol k premiérovej trofeji fedcupový výber.
V sezónach 2016 – 2018 šéfoval daviscupovej lavičke znova. Predvlani priviedol tím znova k prvenstvu. Po ukončení kariéry priznal, že v roku 1981 užíval pred zápasmi marihuanu. Nevidí v tom ale žiadny problém, podľa neho sa na zvýšenie výkonnosti užívali amfetamíny, ktoré boli skutočnými stimulantmi a problémom. Okrem tenisu sa Yannick preslávil aj ako hudobník a spoluzakladateľ charitatívnej organizácie zameranej na pomoc chudobným deťom.
Jeden z hudobných počinov Yannicka Noaha:
Na jeseň 2015 mohli vidieť fanúšikovia Noaha aj na bratislavskej exhibícii Tennis Champions, kde sa stretol s Matsom Wilanderom, Annou Karolínou Schmiedlovou a Petrou Kvitovou. Jeho syn Joakim Noah je špičkový basketbalista. V súčasnosti hráva v kanadsko-americkej NBA za Memphis Grizzlies.
Pridajte komentár