BRATISLAVA – Generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu Igor Moška je na vrcholovej pozícii v slovenskom tenise už od vzniku samostatnosti. Má preto priamu zodpovednosť za terajšie výsledky.
V rozhovore predostrel svoj pohľad na stav mládeže a odpovedal na niektoré z výhrad, ktoré majú k práci STZ jeho kritici.
Ako hodnotíte víkendovú konfrontáciu s Čechmi, v ktorej slovenskí tenisti zvíťazili v dvoch kategóriách z desiatich?
„Odohralo sa vyše deväťdesiat zápasov, z ktorých sme vyhrali tretinu. Na kategórie sme prehrali 2:8. Mohlo to byť pri troche smoly 0:10, ale pri väčšom šťastí aj 4:6. Minimálne dve-tri ďalšie kategórie boli veľmi vyrovnané. Konfrontácia ukázala, že vieme byť pre Čechov dôstojný súper. Česi patria medzi najlepších na svete v juniorskom tenise a každý víťazný zápas proti nim je veľký úspech.
Som trochu sklamaný len z toho, že chlapci do 14 rokov prehrali 0:12. Príjemne ma prekvapili chlapci aj dievčatá do 16 rokov, ktorí prehrali tesne. Všetky staršie kategórie boli výsledkovo vyrovnané, aj keď je pravda, že Česi napríklad vo Fed Cupe nenastúpili v najsilnejšom zložení. Bolo to však vydarené podujatie a dobrý impulz pre slovenský tenis.“
Na prácu STZ s mládežou zaznieva kritika napríklad od deblistu Filipa Poláška či trénera Vladimíra Pláteníka. Je slovenský mládežnícky tenis v zlom stave?
„Nie je na tom úplne dobre, ale ani katastrofálne. Vlani sme boli podľa Tennis Europe v hodnotení krajín v juniorskom tenise piati v Európe, hoci uznávam, že ten rok bol lepší ako predošlé. Stav mládeže sme mohli vidieť v zápase proti Česku. Pomer víťazných zápasov bol 1:2, čo korešponduje s počtom obyvateľov.
Treba si však uvedomiť, že Česi majú päťkrát viac klubov a desaťkrát viac hráčov. Futbalistov majú Česi len dvakrát viac, lebo klub máme aj my na každej dedine, preto im vo futbale dokážeme viac konkurovať. V tenise je nepomer oveľa väčší. My sa ho snažíme postupne znižovať a rozširovať našu základňu. Máme na to trochu iný koncept ako Česi.“
Prečo?
„Oni majú 35 klubov na veľmi dobrej úrovni, my možno šesť. Preto sa Česi môžu viac zameriavať na prácu v kluboch, zatiaľ čo my prípravu skôr centralizujeme. Aj vďaka tomu sa im na vrcholovej úrovni dokážeme viac vyrovnať, hoci základňu majú širšiu. V roku 2016 sme však aj my naštartovali nový koncept podpory klubov. Dotujeme ich podľa výsledkov a už vidíme pozitívny efekt. V roku 2015 nám vychovalo reprezentantov okolo desať klubov, vlani ich už bolo 24. V kluboch sa začína pracovať lepšie, no stále je to málo na takú veľmoc ako je Česko. Trend je dobrý, ale chce to čas.“
V minulosti ste do Národného tenisového centra prijímali hráčov až vo veku sedemnásť či osemnásť rokov, teraz tam máte aj pätnásťročných. Pripúšťate teda, že hráči predtým prichádzali do centra neskoro?
„Zareagovali sme aj na to, čo hovoril pred pár rokmi aj Dominik Hrbatý, ktorý tvrdil, že by do NTC mali prichádzať mladší hráči. Všetko súvisí aj s finančnými možnosťami. Pred piatimi rokmi sme mali rozpočet na hráčov NTC len polovičný. Po prijatí zákona o športe sa zdvojnásobil a môžeme si dovoliť podporovať väčšiu skupinu hráčov. Preto môžeme mať v centre aj starších hráčov, za čo nás často kritizujú, ale aj mladé pätnásťročné talenty. Predtým bol v NTC desať-dvanásť hráčov, teraz ich tam je vyše dvadsať.“
Je podpora klubov dostatočná? Kritici vám vyčítajú, že hráčov v nich nemá kto vychovať a do NTC prichádzajú aj najlepší na Slovensku s technickými nedostatkami…
„Mohli by sme ich podporovať aj viac, ale robíme to nad rámec zákona o športe. Podľa neho by sme mali kluby podporovať desiatimi percentami rozpočtu. My im dávame takmer dvojnásobok. Súhlasím, že je to napriek tomu stále málo. V hnutí prebiehala debata, či poriadne podporovať päť až sedem klubov alebo radšej podporiť päťdesiat klubov s tým, že tá pomoc nebude taká výrazná. Tenisová rada napokon rozhodla, že podporíme v menšej miere viac klubov za dobré výsledky a špičkové podmienky poskytneme v dvoch Národných tenisových centrách – Bratislave a Košiciach.
V minulosti bola naša rezerva v tom, že väčšina dobrých hráčov bola centralizovaná v niekoľkých kluboch a chýbala väčšia konkurencia. Teraz by sme chceli, aby dodávatelia reprezentácie boli z viacerých aj menších klubov z celého Slovenska. Zrealizovali sme tento nový koncept odmeňovania klubov za výsledky a ukazuje sa to ako správne, pretože reprezentantov nám v roku 2019 vedeli vychovať už v 24 kluboch.“
Filip Polášek povedal, že by na prstoch jednej ruky spočítal mládežníckych trénerov, ktorým by zveril svoje dieťa. Sú slovenskí mládežnícki tréneri slabí?
„Nie, nie sú. Za kvalitu trénerov hovoria výsledky. Od niektorých nám pravidelne vychádzajú šikovné deti, to svedčí o tom, že sú dobrí motivátori s kvalitným vzdelaním a sú schopní vychovať takmer každé 3 roky juniorských grandslamových finalistov alebo juniorských majstrov Európy. Potom je viacero veľmi dobrých trénerov, ktorí sa zameriavajú na komerčné trénovanie, aby mali príjem.
Okamžite sa natíska otázka, prečo týchto trénerov nezaplatíme, aby nám trénovali talenty a nemuseli si privyrábať pri rekreačných hráčoch. Je to komplexný a náročný problém, ktorý sa nedá vysvetliť dvoma vetami. Som však presvedčený, že máme ďaleko viac dobrých trénerov ako v minulosti. Pred dvadsiatimi rokmi sme mali troch či štyroch trénerov s medzinárodnými skúsenosťami, pred desiatimi rokmi ich bolo okolo desať a dnes ich je viac ako 20 a sú medzi nimi naozaj svetové trénerské osobnosti ako Vajda, Mečíř či Lipták. Tréneri nám rastú pri dobrých hráčoch doma aj v zahraničí. Celkovo je trénerský potenciál na Slovensku dobrý. Veľká väčšina z nich je v NTC a venuje sa najväčším talentom.“
Mnohým chýba väčší priestor na debatu, kde by ste mohli konfrontovať svoj názor s kritikmi. Prečo nejdete do veľkej diskusie s Filipom Poláškom či Vladimírom Pláteníkom?
„Máme svoje platformy, na ktorých sa komunikuje – regionálne konferencie či tenisovú radu. Normálny demokratický systém ako v každom športovom spolku alebo občianskom združení. Keď má niekto nápad alebo chce diskutovať, má na zväze otvorené dvere. Máme prezidenta Tibora Macka, ktorý má 50-ročné skúsenosti, zažil všetkých našich najlepších hráčov, v hnutí má obrovský rešpekt a je otvorený akejkoľvek diskusii či nápadom. To isté platí o šéftrénerovi NTC Milošovi Mečířovi.
Každý s nápadom môže prísť na trénerskú radu. Tenisové osobnosti majú právo na názory, no je dôležité, aby o svojej pravde presvedčili aj kolegov, hnutie a funkcionárov so zodpovednosťou. Snažím sa byť konštruktívny a nebrať osobne ani takú kritiku, keď niekto nepozná všetky súvislosti a fakty.
Nemôže to však byť tak, že sa niekto príde so mnou pozhovárať, a keď sa veci nezmenia za týždeň, má pocit, že to bolo zbytočné. Každá zmena trvá istý čas a musí prejsť štruktúrami, ktoré ju musia prijať. Tak je to aj správne. Nebránim sa rozhovoru s nikým, komu ide o rozvoj slovenského tenisu, pretože mne ide o to isté.“
Keďže ste vo vrcholnej pozícii od vzniku samostatnosti, celkom prirodzene sa objavujú aj hlasy, že ste na zväze „zabetónovaný“. Je to tak?
„Čo sa na to dá povedať? Mal som počas kariéry veľa ponúk, ale odmietol som ich, pretože málokto má také šťastie, že najväčšia vášeň je zároveň aj jeho práca. Práve to ma pri ťažkých rozhodnutiach o zmene vždy presvedčilo, aby som pri tenise zostal. Vždy ma však musí schváliť výkonný výbor.“
Zdroj: Denník Šport
Pridajte komentár