BRATISLAVA – Od roku 2017 sa turnaj profesionálov a amatérov ProAm Challenge by Adifex stal už tradičnou bodkou za tenisovou sezónou na Slovensku.
Charitatívne podujatie vo štvorhre, na ktorom každoročne štartujú špičkoví hráči nielen zo Slovenska, sa tento rok uskutoční 17.decembra 2022 v hale areálu TK Slávia Agrofert. Jedným z ťahúňov tohto ročníka bude aj dlhoročný daviscupový reprezentant Andrej Martin.
Bratislavský rodák je typickým prípadom športovca, ktorý dozrieva vekom a skúsenosťami. Prah prvej stovky mužského rebríčku prekonal až rok po dovŕšení tridsiatky. Svoju športovú všestrannosť preukázal, keď počas dlhých mesiacov pandémie vymenil raketu za bicykel, aby po jej skončení práve na ňom odjazdil desiatky kilometrov na prvé slovenské turnaje.
Do priebehu kariéry tridsaťtriročného tenistu radikálne zasiahol pozitívny výsledok dopingového nálezu z júnového challengerového turnaja v Bratislave, po ktorom sa slovenský reprezentant ocitol mimo turnajového diania. Zápasy nebude môcť hrávať až do ukončenia vyšetrovania, ktorého verdikt nebude známy skôr, než o pol roka. Martin vedomé požitie nedovolenej látky dôrazne odmietol. V stanovisku k vzniknutej situácii okrem iného uviedol: „Vždy som bol zástancom toho, že o víťazstve v tenisovom zápase majú rozhodnúť len poctivý prístup v tréningu a čistý výkon na kurte.“
Športový univerzál však v žiadnom prípade neklesá na duchu. Práve naopak. Obdobie nútenej pauzy od tenisu využíva až nečakane aktívne. V rozhovoroch pre médiá rád uvádza, že vek je iba číslo a predovšetkým, že život nie je len o tenise.
Čo všetko ste už stihli absolvovať počas aktuálnej nútenej pauzy?
„Pauzu som využil na to, aby som absolvoval tie aktivity, ktoré som si už dlho plánoval užiť po skončení mojej tenisovej kariéry. Vyplnil som ju napríklad absolvovaním svojho prvého triatlonu. Vyskúšal som si to tak na bežeckých, ako aj na cyklistických pretekoch. Zvládol som prekážkové preteky „Angličák“, ktorý je variantom Spartan Race. A okrem toho? Začal som sa pravidelne venovať golfu. Trénujem plážový volejbal. A tak, ako predtým, hrávam aj florbal, len teraz o niečo častejšie. Aktuálne sa tak zamestnávam toľkými aktivitami, než kedykoľvek predtým dohromady. Až do tej miery, že som niektoré z nich musel obmedziť.“
Vyzerá to ako prerod tenisového profesionála na všestranne orientovaného športovca.
„Vždy som bol veľkým priaznivcom športu ako takého. Veľmi ma baví skúšať tieto športy na poloprofesionálnej úrovni. Už len pre ten pocit, vžiť sa do pozície iných športovcov a trocha viac pochopiť, čo v rôznych situáciách prežívajú. Mohol som ich porovnávať, pričom som bol sám prekvapený, koľko spoločných prienikov je možné objaviť. Bavilo ma nahliadať na nich z psychologickej stránky. Môcť si to vyskúšať osobne, však pre mňa znamenalo aj získať neoceniteľné skúsenosti. To bol hlavný dôvod, prečo som všetky tieto preteky v odlišných športoch absolvoval. Na jednej strane mi to poskytlo množstvo fascinujúcich zážitkov, ale zároveň aj zaujímavý nadhľad na tenis, ako aj na šport ako celok.“
Ktorý z týchto športov vás oslovil najviac?
„Ťažko povedať, nerád si vyberám. Každý z nich má nejaké pre aj proti. Som zástanca všestrannosti. Preto sa nezameriavam iba na jednu konkrétnu aktivitu. Som spokojný, ak môžem toho vyskúšať čo najviac. A pritom je kopec ďalších, ktoré by som ešte len chcel vyskúšať. S blížiacou sa zimou napríklad stále viac uvažujem nad biatlonom. Je to všestranný šport, ktorý je okrem výkonnosti aj o psychickej vyrovnanosti pri streľbe, o dýchaní a pokoji. Rovnako tak by som v budúcnosti ešte chcel vyskúšať aj curling, ktorý je typickým priateľským športom v partii.“
Ktorý z nich vám dal fyzicky najviac zabrať?
„Všetko sú to náročné výkonnostné športy. Každý z nich dá pri stopercentnom nasadení poriadne zabrať. Spomeniem však triatlonový šprint na žilinskej priehrade. Takže 750 metrov plávania, 20 kilometrov na bicykli a päť kilometrov behu. Odmalička nemám rád plávanie a z tohto pohľadu to bola pre mňa obrovská výzva. A napokon to aj bolo psychicky náročné. Zvažoval som nad tým, či v tejto aktivite pokračovať, avšak práve pre to plávanie sa k tomu už neviem viac dokopať.“
Vraj ste si už vyskúšali aj ultramaratón…
„Zatiaľ som si len skúšobne odbehol známu Beskydskú sedmičku. Je to stokilometrový beh cez pohorie moravských Beskýd s celkovým prevýšením viac ako päťtisíc metrov. Oslovilo ma to. Takže o rok plánujem odbehnúť naostro nielen tieto preteky, ale aj ďalší zaberák, Štefánik trail. Je to 140 kilometrov dlhý beh od Bradla cez hrebeň Karpát po Devín a potom až pod sochu Štefánika pred Euroveou.“
Ako sa na tak dlhý beh pripravujete?
„Pre zdravotné možnosti a fyzické limity sa pravidelne behávať nedá. Preto si ho odbehnem približne raz za dva týždne. Inak behávam pomerne často, najmä ak sa konajú behy na kratšie vzdialenosti. Nedávno som absolvoval lesný beh Račiansky kros na 15 kilometrov. Šlo sa od Račianskeho amfiteátru po bežeckom okruhu okolo hrebeňovky v Karpatoch. Behalo sa v príjemnom prostredí, avšak bol aj primerane náročný. Najmä preto, že som to v úvode prestrelil s tempom. Chcel som držať krok s poprednými pretekármi, takže som si sám sebe pekne nadelil.“
Ako často behávate?
„Som rád, keď sa mi podarí dvakrát do týždňa ísť si buď zabehať, alebo na bicykel. Nemám rád ani asfalt, ani betón, tak podľa možnosti preferujem pohyb v lese. Väčšinou to záleží od časových možností. Mám toho na starosti dosť a nie vždy to stíham, tak ako by som chcel. Rád behávam aj v noci s čelovkou. Je to úplne iný zážitok. V noci je všade neuveriteľné ticho, na čo bežný človek v meste nie je zvyknutý.“
Koľko kilometrov si počas behu doprajete?
„Behávam od desať do dvadsať kilometrov. Dlhšie trate preferujem aj preto, že som predtým nemal ani len potuchy, ako sa budem pri takejto záťaži cítiť. Mentálne aj fyzicky. Človek sa práve v takýchto chvíľach najlepšie spoznáva. Okrem iného ma pozitívne prekvapilo, koľko nádherných turistických chodníkov máme v Karpatoch. Predtým som už spoznal väčšinu cyklotrás. Vďaka behaniu teraz objavujem turistické chodníky.“
Ako ste sa dostali ku golfu?
„Môj spolubývajúci rád o ňom rozprával a tak som zvažoval, či si ho nevyskúšam. Najprv som váhal. Keď už niečo začnem robiť, snažím sa to robiť naplno, takže by to šlo na úkor iných aktivít. Uvažoval som nad ním ako o športe, ktorý môžem vykonávať aj vo vyššom veku, pričom teraz by som ešte mohol uprednostniť fyzicky náročnejšie športy.“
Kedy nastal zlom?
„Osud to jednoducho zariadil inak. Poranil som si triesla, pričom som mal súbežne aj problémy s brušným svalstvom. Nemohol som vykonávať nič fyzicky náročné. Tak som si povedal: „Tak kedy, ak nie teraz?“ Vyskúšal som si to. Takpovediac som k tomu iba pričuchol a na prekvapenie ma to chytilo do tej miery, že ho hrávam dodnes a podľa okolností pravidelne dvakrát do týždňa.“
Kde ste sa trafili do prvej jamky?
„Na Slovensku som si odbil premiéru v Lozorne. Inak na jar v Austrálii. V Melbourne nám organizátori vybavili možnosť zahrať si na mestskom ihrisku. Poznám sa dobre s trénerkami Zuzkou Kamasovou a Veronikou Nedolickou, ktoré mi na začiatok poradili a postupne sa zdokonaľujem.“
Väčšina golfistov začína na odpalisku. Ako to bolo vo vašom prípade?
„Odpaliská v láske nemám. Ja som si to namieril rovno na ihrisko, kde som trénoval. Na drivingu som bol dokopy maximálne tak trikrát. Láka ma samotná hra a prechádzka s ňou spojená. Každá jamka je svojim spôsobom pre mňa ďalšou výzvou. Golf je zaujímavým spojením krásy ihrísk a prírody so súťažou v určitej zručnosti. Je to jedinečné spojenie. Navyše, ak hráte s ľuďmi, s ktorými si aj rozumiete, je to nezabudnuteľný zážitok.“
Poznáte klasickú definíciu tohto športu, podľa ktorej je golf tak trocha pokazená prechádzka?
„To záleží od toho, ako to hráčovi ide. Ak je dobrý, potom je to najkrajšia prechádzka na svete. Keď na to človek nemá dobrú ruku, môže byť aj pokazená.“
Aké boli vaše začiatky s golfovou palicou v ruke? Netrápili ste sa veľmi?
„Na začiatku určite áno. Ale som objektívny športovec a realista zároveň, takže vlastné očakávania mám primerané úrovni, na ktorej hrám.“
Aký máte hendikep?
„Hendikep mám okolo dvadsať. Upravuje sa podľa turnajových výsledkov a tie mám zatiaľ iba dva. Prvý som dokonca vyhral. Avšak to len vďaka tomu, že som mal veľmi veľa natrénovaného, pričom som hral proti priaznivému hendikepu. Priznám sa, že golfové turnaje veľmi nehrávam. Nemám ich v obľube pre veľké prestoje. Čím je viac hráčov, tým sa aj viac čaká. Vo svojej koži dokonca nie som ani keď hráme vo štvorici. V tomto ohľade sa prejavuje moje mentálne nastavenie športovca, ktorý robí všetko v pohybe. Preto som rád, keď má hra spád. Viac obľubujem hru vo dvojici, ktorej hrací čas sa pohybuje na úrovni troch až štyroch hodín. A to je dôvod, pre ktorý si niekedy idem zahrať aj sám.“
Máte svoj obľúbený klub?
„Prednedávnom som bol v talianskom Bergame. Klub v ktorom organizovali aj Italian Open je na okraji mesta a volá sa Golf Club Bergamo L’Albenza. Bolo skutočným pôžitkom vidieť to umenie, ktoré miestni vytvorili. A to nielen z pohľadu golfistu, ale aj bežného človeka, ktorý má rád spojenie prírody s umením. Štandardne býva na ihrisku osemnásť jamôk. V Bergame ich mali ešte o deväť navyše. Klasických osemnásť sa dalo vybrať z troch rôznych variantov.“
Preferujete niektorý areál na Slovensku?
„Na Slovensku máme tiež pekné ihriská. Nevýhodou však je, že v tesnej blízkosti Bratislavy nie je žiadne 18-jamkové. Najbližšie je až v Báči, čo je autom takmer pol hodina aj napriek tomu, že sa po dostavbe diaľnice čas cesty skrátil.“
Bližšie je ihrisko v Bernolákove, ktoré je však známe svojou náročnosťou.
„Je veľmi náročné. Povedal by som až nepriateľsky naklonené k amatérskym golfistom. Je to na škodu preto, že je to krásne miesto so zámkom na kopci a na skok do Bratislavy. Lokalita je vyhovujúca, avšak amatérsky golfista si na spodnom 18-jamkovom ihrisku nepríde pokaziť deň. Je technicky mimoriadne náročné a nie veľmi udržiavané. Pekné je horné menšie ihrisko priamo pri kaštieli.“
Máte určité výkonnostné ambície, kam to s golfom chcete dotiahnuť?
„Vôbec nie. Baví ma objavovať nové miesta a hrať na nových ihriskách. Každé ďalšie je svojim spôsobom novou výzvou. Na golfe vládne väčšinou dobrá atmosféra a je to skutočne príjemne strávený čas. Avšak práve po časovej stránke je to náročný šport. Ak by som mal výkonnostné ciele, vyžadovalo by si to podstatne viac času a energie. Málokedy má však človek vyhradený celý deň na to, aby ho strávil len pri golfe.“
Na ProAm Challenge by Adifex to nebude vaša premiéra…
„Nie, nebude. Tú som mal už pred tromi rokmi. Pre iné pracovné povinnosti som však absolvoval iba striedavý štart. Priznám sa však, že pri štvorhrách s amatérmi som väčšinou taký nemastný neslaný. Na jednej strane chcem zvíťaziť hlavne pre svojho partnera. Na druhej strane chcem, aby z toho mala predovšetkým dvojica amatérov plnohodnotný zážitok. A v mnohých situáciách neviem posúdiť, ako plnohodnotný výkon mám podať. Po spoločenskej stránke to však bola naozaj vydarená akcia. Navyše mala aj charitatívny rozmer a to sú hlavné dôvody, pre ktoré som prijal pozvanie aj na tento ročník.“
Poďakovanie generálnemu partnerovi:
Organizátori vyslovujú touto cestou veľké poďakovanie spoločnosti Adifex a.s. za dlhodobú podporu podujatia a športu ako takého.
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár