BRATISLAVA – Úspechy, ktoré Dominik Hrbatý dosiahol v priebehu svojej bohatej kariéry, či už na turnajoch alebo v reprezentačnom drese, ho už dávno predurčili na pozíciu žijúcej legendy a prirodzenej autority pre mnohých mladých hráčov. Jeho slová mali vždy svoju váhu už v časoch, keď bol nezlomným lídrom daviscupového výberu.
Bývalý dvanásty hráč svetového rebríčka, ktorý má kladnú vzájomnú bilanciu tak s Rogerom Federerom (2:1), ako aj Rafaelom Nadalom (3:1) a tiež vyrovnanú s Novakom Djokovičom (1:1), vníma aktuálne tenisové dianie na Slovensku z viacerých uhľov pohľadu. Držiteľ šiestich turnajových titulov pôsobil aj pri reprezentačnom výbere vo funkcii nehrajúceho kapitána a na zhodnotenie aktuálnej situácie v našom tenise je tak rozhodne povolanou osobou.
Do polemiky ohľadom budúcnosti bieleho športu pod Tatrami sme v tomto článku zapojili aj niektorých renomovaných trénerov, ktorým sme pod prísľubom ich anonymity poskytli priestor k tomu, aby sami bez redakčného zásahu mohli položiť Dominikovi Hrbatému svoje otázky.
Martin Kližan otvorene bez servítky: Pokiaľ sa to nezmení, so slovenským tenisom je amen
Ako vidíte budúcnosť slovenského tenisu?
“Obávam sa, že slovenský tenis čaká v niekoľkých nasledujúcich rokoch trápenie. Skutočnosť, že máme v prvej stovke Alexa Molčana a v ženách Karolínu Schmiedlovú ešte neznamená, že to môžeme, tak, ako niektorí kompetentní, považovať za úspech. Karolína Schmiedlová v priebehu svojej kariéry viackrát vbehla do prvej stovky a vzápätí z nej aj vypadla. Alex Molčan sa medzi stovku najlepších prepracoval iba vlani a pevne dúfam a verím, že sa tam udrží aj v tejto sezóne. Ak by obhájil svoju pozíciu v stovke, bol by to impulz k tomu, aby sa tam udržal aj nasledujúcich pár rokov. Cieľom slovenského tenisu by však predovšetkým malo byť vytvorenie podmienok k tomu, aby sme vychovali aspoň piatich až šiestich hráčov, ktorí by sa uchytili v prvej stovke mužského aj ženského rebríčka.
Nechápem, prečo sa v posledných rokoch považuje za úspech, ak máme hráča v hlavnej súťaži juniorského grandslamu. Zrejme to bude tým, že sme zažili aj pár junioriek z turnajov veľkej štvorky, na ktorých Slovensko jednoducho svojich zástupcov v hlavnej súťaži nemalo. Tak, ako dlhodobo tvrdím, že by sme mali mať vyššie ambície, ako jediného hráča v prvej stovke v kategórii dospelých, rovnako by sme sa nemali alibisticky uspokojiť iba s účasťou v hlavnej súťaži juniorských grandslamov. Na to, akú máme históriu, tenisovú školu a meno vo svete, je to pomerne minimalistický cieľ.
Som večný optimista a vždy som veril v lepšiu budúcnosť. Avšak už dlhšiu dobu mám vážne obavy z toho, či ešte bude niekedy lepšie. A to z jednoduchého dôvodu. Posledných 20 rokov mi to každoročne vychádza horšie a horšie. Počet hráčov v top 100 v mužoch aj v ženách sa pravidelne znižuje a ak by sme tieto dáta preniesli do grafu, tak sa tá krivka našej úspešnosti naozaj blíži k nule. Minulý rok sme boli len jeden zápas od toho, aby sme nemali žiadneho zástupcu v Top 100 v mužskom alebo ženskom tenise. O tomto fakte vie len veľmi málo ľudí. Ale práve to je odpoveď na otázku, ako vidím budúcnosť slovenského tenisu. Pokiaľ sa pomery radikálne nezmenia, tak potom od postavenia NTC bohužiaľ stále ideme a naďalej aj pôjdeme v tých istých koľajach, tým istým smerom.”
Má Slovenský tenisový zväz nastavený koncept podpory detí a juniorov v regiónoch? Ak áno, vedeli by ste nám ho opísať?
“Či má STZ v tejto oblasti koncept, to naozaj neviem. Zrejme aj nejaký majú, ale je otázne, do akej miery je efektívny. Keď sa na to pozerám z vonka ako divák a človek, ktorý je veľmi málo na Slovensku, vidím iba dve možnosti. Buď ten koncept nefunguje, alebo máme slabých trénerov. Môžem to dokumentovať jednou príhodou, podľa ktorej si každý môže utvoriť svoj názor.
V čase, keď som bol kapitánom daviscupového výberu, snažil som sa prísť aj s konkrétnymi nápadmi na vedenie tenisového zväzu. Viackrát som sedel s rôznymi ľuďmi na rôznych pozíciách. Jeden z týchto nápadov sa týkal zlepšenia kvality tréningov detí. Tým pádom sa týkal aj trénerov, ktorí prešli nejakou kontrolou ich vlastného tréningového procesu. Chcel som, aby trénerov vyšších vekových kategórií s adekvátnymi vedomosťami a skúsenosťami motivovali trénovať aj s najmenšími. Týkalo by sa to mládeže od 6 do12 rokov. Stretol som sa s kompetentným človekom z STZ, ktorý mal tú silu a možnosť v rámci svojej funkcie preniesť tento nápad do reality. Keď som však tomuto pánovi predniesol svoj návrh, tak sa ho ani len nesnažil nejako rozviesť, alebo pozrieť na neho z inej strany. Len ma vzápätí sucho „odpálkoval“ s tým, že STZ finančne deti od 6 do 12 rokov nepodporuje. O tie sa vraj majú starať kluby.
Áno, súhlasím s názorom, že sa STZ nemôže starať úplne o všetkých. Avšak, pozrime sa na realitu, ako to v mnohých kluboch vyzerá. Kto vychováva najmenšie deti? Kto im dáva prvé základy techniky, ktoré im zostanú po celý život? Pri tých stovkách deti je to mnohokrát až na zaplakanie. Upozorňujem, že slovenský tenis nie je len o niekoľkých mestách a kluboch.
V mojom ponímaní výchovy dobrého tenistu je najdôležitejší tréner, ktorý pracuje s deťmi od siedmeho do desiateho roku. V tom období im vštepí, akým štýlom budú hrať tenis. Je to zvláštne, ale čím ste starší, tým sa ťažšie a dlhšie menia vaše návyky, pričom o učení nových ani nehovorím.”
V značnej časti tenisovej verejnosti na Slovensku prevláda názor, že práca STZ sa upriamuje výhradne iba na výsledky NTC, pričom nevidno žiadnu ich aktivitu pri budovaní detskej a juniorskej základne. Dosiahnuté výsledky pritom hovoria za všetko.
“Mal som to šťastie vyrastať v dvoch odlišných systémoch. Takže mám plné právo porovnávať. Každý môže oponovať alebo prejaviť iný názor. Ja sa však budem držať iba faktov.
V čase, kedy som vyrastal v klube, NTC ešte neexistovalo. Miesto toho sme mali strediská TSM (tenisové stredisko mládeže) a SVŠT (stredisko vrcholového športu). Vďaka tomu sme mali vždy motiváciu niekam patriť. Bola to v podstate pyramídová hra, na vrchol ktorej sa vždy dostali len tí najlepší. Podporovalo to súťaživosť a dodnes si pamätám, že sme dreli ako kone pri prijímacích testoch do strediska. Bolo to možno ešte významnejšie, ako vyhrať majstrovstvá kraja či Slovenska. V stredisku sme totiž dostali kvalitného trénera, mali sme kurty a najlepších hráčov na tréning. Svojim spôsobom by ste ho mohli prirovnať k dnešnému NTC. Áno, aj. Žiaľ, boli sme svedkami dvoch udalostí, ktoré významným spôsobom negatívne ovplyvnili budúcnosť slovenského tenisu. Strediská TSM po celom Slovensku zanikli. Teda, ak náhodou stále ešte niektoré z nich existuje, nič o ňom neviem zrejme v dôsledku toho, že som často mimo Slovenska. A druhá, ešte horšia udalosť, fundovaní tréneri z týchto stredísk sa rozpŕchli vzápätí potom, ako tento systém skončil. NTC je v podstate úžasná vec, aj so systémom, podľa ktorého by tam mali trénovať najlepší hráči. Lenže na vedení zväzu akosi pozabudli na fakt, že niekto tých hráčov musí aj niekde vychovávať, aby mali koho v budúcnosti v NTC trénovať.
V Čechách mali svojho času podobný problém, keďže všetkých talentovaných hráčov sťahovali do Prostějova alebo Prahy. V dôsledku toho veľa detí z iných klubov stratilo vzor a motiváciu. Minulý rok som nejaký čas strávil v Prahe. Stretol som kamaráta Honzu Stočesa, ktorý dostal na ČTZ funkciu a voľnú ruku k tomu, aby v Čechách oživil tenis. Prvé, čo urobil, bolo, že začal riešiť klubový tenis pričom naplno využil svoje diplomatické schopnosti. Podarilo sa mu zapojiť do programu obnovy snáď všetkých českých tenistov mojej generácie, s ktorými som sa stretával 15 rokov na okruhu ATP.”
Aký máte názor na činnosť Igora Mošku vo funkcii generálneho sekretára?
“Keď sa bavíme o pánovi Moškovi, je dôležité pozerať sa na jeho osobu z dvoch rôznych uhlov pohľadu. Prvý je ekonomický a druhý tenisový. Myslím si, že po finančnej stránke tenis na Slovensku fungoval vždy dobre a dovolím si tvrdiť, že STZ je jedným z ekonomicky najstabilnejších zväzov na Slovensku. NTC je postavené a v zákone o športe pán Moška dokázal vyčarovať pre tenis pozíciu, z ktorej môže ešte dlho prosperovať. Aj keď momentálne nemá možno takých skvelých hráčov ako v minulosti. Áno, vždy je možné získať ešte viac, alebo ešte lepšie fungovať. Ale v tomto ohľade si myslím, že pán Moška odviedol kvalitnú, aj politickú prácu, ktorú by na tejto úrovni zvládol málokto.
Druhý uhol pohľadu je z tenisovej stránky. Pán Moška často tvrdí, že má na zväze radu trénerov a ľudí, čo majú na starosti tenis. Keď za nim niekto príde s nejakou prosbou, šikovne odpovie: „Ak to trénerská rada alebo výkonný výbor schváli, nemám s tým problém“. Na rovinu sa však pýtam, prečo potom všetci hráči a ich rodičia chodia priamo za pánom generálnym sekretárom?
Uvediem to na príklade jedného nemenovaného mladého tenistu z NTC, ktorý mal vynikajúceho trénera, o kvalitách ktorého viem z vlastnej skúsenosti. Žiaľ tak, ako to už v športe chodí, tento chalan nebol spokojný s trénerom, čo sa samozrejme môže prihodiť naozaj komukoľvek. Avšak, miesto toho, aby si to vyriešili v rámci ich vzájomného vzťahu hráča s trénerom, alebo s kolektívom trénerov NTC, rodič tohto tenistu bežal priamo za pánom Moškom. Generálnemu sekretárovi dal ultimátum na okamžitú výmenu trénera pod hrozbou odchodu syna z NTC. Pán Moška pravdaže okamžite súhlasil, aby dotyčný mladý pán z NTC nedajbože napokon neodišiel. A tak sa tréner nasledujúce ráno pred tréningom dozvedel od iných ľudí, že prišiel o zverenca. Na tomto príbehu nie je nič ohromujúce, ani svetové, ale uvediem niekoľko dôvodov, prečo som ho spomenul.
V prvom rade nemá generálny sekretár takéto veci čo riešiť. Od toho tam predsa je, ako sám tvrdí, trénerská rada. Alebo by sa tým mal zaoberať niekto, kto je v NTC zodpovedný za chod vrcholového športu.
Po druhé. Trénera a jeho osobnosť týmto konaním doslovne zahodil do koša. Ukázal, že tento tréner je v podstate nula bez toho, aby sa s ním tento problém prediskutoval. Ak sa náhodou spolu rozprávali, tak sa ospravedlňujem, ale podľa viacerých mojich zdrojov sa tak nestalo.
Po tretie. Týmto svojim postupom vyslal negatívny signál každému mladému hráčovi. V podstate, ak má niektorý z členov NTC problém, tak tréner je vlastne nikto a stačí isť za niekým, kto je v hierarchii strediska alebo zväzu vyššie. A potom si už môže ako hráč robiť čo sa mu zachce.
Po štvrté. Takto je to skoro so všetkým v NTC. Pán Moška neprimerane veľa zasahuje do tenisového diania a to mu škodí aj ako osobe, aj ako generálnemu sekretárovi. Zrejme chce robiť to najlepšie pre slovenský tenis až do tej miery, že to napokon z tenisovej stránky dopadne zakaždým veľmi zle.”
Ako vám STZ pomohol vo vašej kariére? Aký bol koncept podpory mladých hráčov za vašej éry?
“K minulosti sa už vyjadrovať nemienim. Je to zbytočné aj preto, že svoju kariéru mám už za sebou. Poďme sa radšej sústrediť na budúcnosť, ako zlepšiť slovensky tenis.”
Aký je váš postoj ku kritike Martina Kližana smerovanej k vedeniu STZ?
“Martin mnohé veci pomenoval tak, ako naozaj sú. Niektoré súvislosti však nedokážem zhodnotiť preto, že napríklad neviem akú mal zmluvu. Je to len medzi ním a STZ. Osobne som podporu od STZ nikdy žiadnu nemal, ani som nič nedostával, takže som ani nemusel nikdy nič vrátiť. Jedno ale s určitosťou viem. Martin má talent pomenovať veci priamo a trefne, také aké sú a to môže priniesť do slovenského tenisu tak veľmi potrebný závan čerstvého vzduchu.”
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár