BRATISLAVA – Mohla to by byť spolupráca ako z rozprávky, na konci ktorej tréner tlieska z tribúny svojej zverenkyni pri korunovácii grandslamovej šampiónky. Tvrdá realita biznisu tenisového kolotoča však rozhodla inak.
Manipulácie a intrigy sa postarali o to, že skúsený a rešpektovaný slovenský tréner Emil Miške sa po trojročnej, výnimočne úspešnej spolupráci s Karolínou Muchovou zbalil a prepustil svoje miesto inému. A to napriek neodškriepiteľným zásluhám na spanilej jazde svojej zverenkyne z hlbín tretej stovky až k bránam elitnej dvadsiatky ženského rebríčka.
Vraj vám Muchová pri prvom stretnutí povedala priamo do očí, že chce byť svetovou jednotkou.
„Na Slovensku som pred tým ešte nepoznal tenistu, ktorý by otvorene deklaroval túžbu stať sa svetovou jednotkou. Väčšina z nich to chcela dotiahnuť do prvej stovky. Vždy som tvrdil, že ten, kto sa chce dostať do stovky, trénuje iba toľko, aby bol aspoň 100. na svete. Nebude mu prekážať, keď 99 hráčov bude od neho lepších. Ale ten, kto chce byť najlepší, musí trénovať inak. To mi u našich tenistov veľmi chýbalo. Pre trénera je najdôležitejšie vedieť, kam má spolupráca smerovať a Kája mi to bez akéhokoľvek zaváhania oznámila. A pritom som nevidel v jej pohľade žiadnu pochybnosť o tom, čo hovorí. Dlho som takého športovca hľadal a zrazu oproti mne sedel.“
O Muchovej ste už dávnejšie tvrdili, že je pohybovo výnimočne nadaná.
„Ešte v detskom veku vystriedala množstvo najrôznejších športov. Napríklad aj krasokorčuľovanie, hádzanú, dokonca synchronizované plávanie. Pohybový talent zdedila po otcovi Jozefovi Muchovi, ligovému futbalistovi, ktorý ju automaticky naučil aj základy tohto športu. Získala všestrannosť, ktorá bola základom toho, aby sa naučila poznať a ovládať svoje telo. Môžem to dokumentovať skúsenosťou z nášho prvého spoločného tréningu. Dvadsaťročnú hráčku naučenú hrať údery z miesta je komplikované meniť. Keď však hrali s Kajou Schmiedlovou krížne forhendy a ja som jej povedal, aby napádala loptičku skôr po odskoku, už v nasledujúcej výmene bez akýchkoľvek problémov moju pripomienku aplikovala. Už vtedy mi Karolína ukázala veľa vecí, ktorými ostatné hráčky v jej veku nedisponujú, pričom som u nej zbadal aj obrovský priestor na zlepšenie.“
Spomenuli sme dva základné predpoklady jej úspešného vzostupu. Cieľavedomosť a talent. Tým tretím, ktorým sa na dvorci najviac prezentuje, je kreativita.
„Už po prvom spoločnom tréningu som dostal pozitívnu spätnú väzbu. Bola naklonená učiť sa nové veci, čo som často nespozoroval ani u lepších tenistiek v jej veku. V súčasnosti prevláda v ženskom tenise tendencia prehlbovania, vylepšovania silných stránok hráčok, pričom sa neučia nič nové. Na rozdiel od toho, Kája brala nové veci ako oživenie tréningu. Je typom hráčky, ktorá nerada trénuje 500 úderov za sebou. Ale napríklad Skyhook (náročnejší variant smeču z defenzívnejšej pozície) zvládla už na štvrtý pokus. Keď som mal ja 16 rokov a začal som to skúšať po vzore Andreho Agassiho, výsledkom bolo, že som sa ‚úspešne‘ trafil do hlavy a samotný úder som zvládol až po polročnom tréningu.“
Muchovú ste prebrali ako dvadsaťročnú, keď sa nachádzala na 240. mieste v rebríčku WTA. Na prvé výsledky vašej spolupráce ste si ešte museli počkať.
„Karolínu som prebral zranenú. Ľavé zápästie mala v dlahe a v pravej ruke pociťovala obrovské bolesti. Po dvoch turnajových zápasoch nemohla vôbec podávať a musela brať lieky proti bolesti. Navyše sa v tom čase nachádzala v katastrofálnom kondičnom stave. Príčinou bolo, že jej predošlý tréner s ňou chodil z turnaja na turnaj, čo malo za následok, že bola zničená a bez kondície. Po dvoch spoločne absolvovaných podujatiach si musela dať pauzu a vzápätí sme šli na mesačné kondičné sústredenie, pretože už nemala z čoho čerpať. Z tohto dôvodu sa prepadla až na 350. miesto a tento pád sme za daných okolností nemali ako ovplyvniť.“
Aký herný progres zaznamenala počas vašej trojročnej spolupráce?
„Sama Karolína mi povedala mi, že predtým, ako sme začali spolupracovať, iba behala a prehadzovala loptičky. Podanie slúžilo len ako úvodný úder do výmeny. Postupne sme sa prepracovali k oveľa aktívnejšiemu a útočnejšiemu štýlu. Momentálne dokáže bodovať priamo zo servisu, má ‚zabijacký‘ forhend a disponuje naozaj veľkým repertoárom úderov. Ovláda napríklad viacero typov stopbalov. Pracovali sme aj na veciach, ktoré na ženskom okruhu nie sú veľmi vídané.“
Kreativita ide v tréningovom procese zvyčajne na úkor úderovej istoty. Pri jej uplatňovaní sa počas zápasu zvyšuje riziko nevynútených chýb.
„To je pravda. Napriek tomu som presvedčený, že najväčšou chybou by bolo, ak by som jej zakázal byť kreatívnou. Nikdy som ju v tomto ohľade neobmedzoval, nikdy som jej nepovedal ‚už nevymýšľaj‘. Vždy som veril, že keď to s kreativitou začne preháňať, tak si to ona sama uvedomí a poučí sa. Aj keď nie hneď. Negatívom trénerov je, že sú netrpezliví a chcú hneď všetko opravovať. Chcú zabrániť svojmu hráčovi urobiť chybu. Ja naopak považujem chybu za najlepší učebný prvok. Mojou filozofiou je viera v hráčovu inteligenciu a v tomto zmysle ma Kája nikdy nesklamala. Nechcel som ju obmedzovať v tom, čo bolo jej najväčšou zbraňou. Nehrá podľa predpísanej šablóny, čím je pre súperky menej čitateľná. Viacerí tréneri mi aj zo Štvanice hovorili ‚vieš, ona to až príliš kombinuje‘. Je to však dlhodobejší proces. Ak by som ju obmedzoval, v budúcnosti by už nedokázala tak efektívne mixovať želaný sled úderov, ani zmenu rytmu hry.“
Aj preto by ma zaujímala vaša taktická príprava na zápas.
„Zameriavali sme sa na to, aby sme z celého repertoáru jej úderov vybrali tie správne zbrane. Ale hlavne v tréningových zápasoch som pracoval na tom, aby Karolína sama počas zápasu spoznávala súperku a prichádzala na to, ako ju zdolať. Aj keď musím priznať, že v tomto kontexte ide naozaj o dlhodobý proces, ktorý som nedokončil. Do značnej miery ide proti aktuálnemu systému koučingu celého ženského tenisu. Osobne som bol vždy proti trénerskej výpomoci počas zápasu. Nemyslím si, že by sme mali ženy degradovať do pozície, v ktorej by iba počúvali mužských trénerov s odôvodnením, že my to vieme perfektne a ony tomu nerozumejú. Zápas by mal byť o hráčke, ktorá je na dvorci sama a sama dokáže rozpoznať víťaznú cestu. Táto osobnosť má podstatne väčšiu šancu vyhrávať aj v budúcnosti, než hráčka, ktorá iba pasívne počúva rady trénera. V konečnom dôsledku je to opäť len ona, kto sa musí pred každým jedným úderom rozhodnúť, čo má v nasledujúcom momente zahrať.“
Prečo sa na rozdiel od českých junioriek tie slovenské nedokážu vo väčšej miere v ženskom tenise presadiť?
„Češky majú veľkú snahu dotiahnuť sa výkonnostne na tie najlepšie spomedzi nich. Snažia sa neustále zlepšovať. Na slovenských dievčatách badať sebauspokojenie z dosiahnutého výsledku. Pripadá mi, že si už hrajú iba to svoje a nepracujú na vylepšení vlastnej hry. Zrejme to súvisí s ich vlastným pohodlným podvedomým presvedčením o tom, že najlepšie na svete už nebudú.“
V čom spočíva problém efektívnosti celého projektu NTC, v ktorom sa viaceré hráčky ďalej výkonnostne nerozvíjajú?
„Nevidím do práce NTC až tak dobre. Ale určitým problémom môže byť istota‚ ‚zicher‘. Hráči sú si vedomí istoty svojej pozície. Vedia, že nebudú vyhodení a to im v podstate aj stačí. Tým spohodlneli. Bolo by prospešnejšie, ak by prostredie v NTC bolo konkurenčnejšie a bol by na nich vyvíjaný väčší tlak. Ďalšou z príčin je okrem iných aj skutočnosť, že niektorí tréneri sú v NTC príliš dlho. Mám pocit, že ani na nich nie je kladený výraznejší tlak na výsledky ich zverencov pod hrozbou rozviazania spolupráce. Mám pocit, že podaktorí berú svoju prácu ako rutinnú záležitosť.“
Ako vám zmenilo život tri roky trvajúce cestovanie po svete s Muchovou?
„Nebolo to úplne jednoduché. Keď som mal 30 rokov, nepovažoval som cestovanie za príťaž. Mladý človek sa podstatne lepšie dokáže vysporiadať aj s časovými rozdielmi, aj s neprestajnou zmenou miesta pobytu. Vďaka Karolíninmu neustálemu napredovaniu na rebríčku a pocitu uspokojenia z práce som znášal aj vo svojom veku cestovanie oveľa lepšie. Ak je v tíme dobrá chémia, človek to zvládne hravo. V posledných mesiacoch našej spolupráce sa tento element postupne vytrácal. Už sme si tak dobre nerozumeli, vzďaľovali sme sa od seba a tým pádom aj viaceré aspekty, vrátane neustáleho cestovania, boli pre mňa o to náročnejšie.“
Väčšina trénerov by potom, ako vytiahne zverenkyňu z tretej stovky pred dvere najlepšej dvadsiatky, po takom náhlom rozhodnutí cítila krivdu.
„Takto to nevnímam. Nepozerám sa primárne na svoje ego. Ak došla Karolína k presvedčeniu, že to chce skúsiť bezo mňa, tak rád jej tú skúsenosť doprajem. Vždy vo všetkom som ju nechal si veci vyskúšať. Ja predsa nechcem, aby sa trápila. A pre mňa to, mimochodom, tiež už bolo posledné mesiace trápenie.“
Pod vaším vedením získala vlani v Soule svoj premiérový titul na okruhu WTA a v závere sezóny už figurovala na 21. priečke. Tenisovú verejnosť správa o konci úspešnej spolupráce šokovala. Skúste zhrnúť príčiny vášho rozchodu.
„Dva a pol roka fungovala chémia medzi nami výborne, rozumeli sme si. Jazdili sme na turnaje väčšinou sami dvaja, neboli peniaze na ďalších členov tímu. Mali sme dostatok času sa spolu o všetkom pozhovárať, zosúladiť sa. Bohužiaľ, stalo sa to, čo sa bežne stáva aj v iných tímoch. Upozorňoval ma na to vopred aj Vlado Pláteník, že keď hráčka prekročí prah prvej stovky a začne zarábať veľké peniaze, stane sa zaujímavou pre rôznych ľudí, ktorí začnú cítiť šancu sa priživiť na jej úspechu. Nazývajú sa manažérmi alebo oddanými priateľmi. V niektorých prípadoch sa stanú životnými partnermi. V podstate ide o vynikajúcich manipulátorov, ktorí sa pomocou rôznych manipulačných techník a intríg prisajú na hráča s cieľom zvýšiť svoj vplyv. Potrebujú u hráčov dosiahnuť pocit závislosti. A to je veľké nebezpečenstvo pre tímovú chémiu. Manipulátori dokážu vnútiť svoj názor do takej miery a natoľko obratne, že aj samotný hráč je vo finále presvedčený, že ide o jeho vlastné rozhodnutie. Tréner s hráčom sa začnú názorovo rozchádzať. Osobne som sa zameriaval výlučne iba na Karolínin výkonnostný rast. Napriek tomu, že som cítil vplyv rôznych ľudí, ktorí naštrbili našu komunikáciu, nereagoval som na túto politiku, čo bola zrejme chyba. Všímal som si, že som postupne strácal vplyv. A preto si myslím, že všetci tréneri vrcholových tenistov by mali byť na túto situáciu pripravení. Môže sa im prihodiť, že sa medzi nich a ich zverenca niekto postaví a dopadne to tak, ako by si to v konečnom dôsledku neželal ani tréner, ani hráč.“
Aký by mal byť tréner, ktorý po vás Muchovú prevezme?
„Večer pri oficiálnej rozlúčke som Karolíne kládol na srdce, na čo má dbať pri jeho výbere. Mal by to byť človek, ktorý ju vníma, počúva a ktorý sa vynasnaží ju spoznať. Dúfam, že nepríde autoritatívny tréner, ktorý bude jej hru meniť podľa vlastných predstáv bez toho, aby ju nechal participovať na rozhodovaní. Karolínu by mal aktívne zapojiť do tvorby tréningového procesu, do tvorby jej hry, aj preto, že už sama si je dostatočne vedomá toho, akým smerom by mala napredovať.“
Sledujete vývoj situácie vo veci nového trénera?
„Pri odchode na turnaj do Dubaja bola ešte bez trénera, ale je možné, že manažér už niekoho vybavil.“
Čo robíte od skončenia spolupráce s Muchovou?
„Momentálne oddychujem od tenisu. Potrebujem možno mesiac, dva, aby som trocha ‚vyhladol‘. Chcem tráviť čas s rodinou a blízkymi ľuďmi, ktorí si ma za posledné tri roky veľmi neužili.“
Akú máte predstavu o ďalšej budúcnosti? Chceli by ste trénovať radšej domácu alebo zahraničnú tenistku?
„Nejaké ponuky mi už na stôl prišli. Chcem to však zvážiť a nič neuponáhľať. Zatiaľ nemám žiadnu predstavu. Ani len neuvažujem nad tým, akým smerom by som sa chcel ďalej uberať. Možností je viacero. Mne sa napríklad veľmi pozdávali semináre, ktoré sme organizovali s Tomášom Gurským. Veľmi ma to obohacovalo napriek tomu, že je to úplne iná práca ako práca tenisového trénera.“
Pridajte komentár