Wimbledon je najslávnejší a najtradičnejší turnaj na svete. Neodmysliteľne k nemu patrí biele oblečenie či voľná nedeľa, ale jedinečný je aj vo viacerých omnoho menej tradičných veciach. Ktoré „špeciality“ sa ešte spájajú s All England Clubom?
Zápas, ktorý „odpálil“ tabuľu so skóre
Zrejme nikomu netreba pripomínať najdlhší zápas histórie. John Isner a Nicolas Mahut bojovali v 1. kole roku 2010 neuveriteľných 11 hodín a 5 minút. Stretnutie sa hralo počas troch dní a nakoniec triumfoval Američan 70:68 v 5. sete. Problémy mala dokonca aj tabuľa ukazujúca skóre. Tá sa zasekla za stavu 47:47. Výrobca ju naprogramoval iba po takýto stav. Nik zrejme nepredpokladal, že by to niekedy nemuselo stačiť. Podarilo sa ju síce do ďalšieho dňa opraviť, no ešte niekoľkokrát vypadla.
Na jednom kurte sa porúčali Serena, Venus, Sampras i Agassi
Pohrebisko šampiónov – aj takéto pomenovanie dostal wimbledonský Kurt číslo 2 (od roku 2009 premenovaný na Kurt číslo 3). Na tomto dvorci skončilo množstvo bývalých šampiónov či favoritov turnaja. V roku 2005 tu napríklad Serena Williamsová prehrala s 85. tenistkou sveta Jill Craybasovou v 3. kole. Pete Sampras na tom istom mieste o tri roky skôr podľahol neznámemu Švajčiarovi Georgovi Bastlovi. Nečakane tu však prehrali aj ďalšie legendy ako Martina Hingisová, Andre Agassi, Venus Williamsová či Conchita Martínezová.
Finalistka Roland Garros neuhrala vo Wimbledone ani fiftín
Nestáva sa často, aby tenista v priebehu setu neuhral ani jeden fiftín. V hlavnej súťaži grandslamu sa to stalo jediný raz. Na takzvaný „zlatý set“ potrebovala Kazaška Jaroslava Švedovová v roku 2012 iba 15 minút a uštedrila ho Talianke Sare Erraniovej. Hoci porazená trávnatý povrch príliš neobľubuje, takýto debakel by čakal málokto. Iba niekoľko týždňov pred Wimbledonom totiž Erraniová dosiahla životný úspech vo dvojhre, keď postúpila do finále Roland Garros.
Bezmenné kurty
Počas iných grandslamov sledujeme boje na kurte Roda Lavera, na štadióne Artura Asha či na dvorci Philippa Chatriera. Wimbledon je však iný. Kurty tu nemajú mená, ale iba čísla. Jedinou výnimkou je Centrálny kurt. No i ten nespĺňa dnes už typické pomenúvanie podľa nejakej významnej osobnosti.
Ženská šampiónka mladšia ako juniorská víťazka
Martina Hingisová mala iba 16 rokov, keď sa stala svetovou jednotkou. V roku 1997 žala jeden úspech za druhým. Zahrala si finále všetkých grandslamov a ako porazená odchádzala iba z French Open. V Londýne nastala po triumfe mladučkej Švajčiarky zaujímavá situácia. Kým Hingisová mala ešte stále sladkých šestnásť, víťazka juniorskej dvojhry Cara Blacková, už stihla osláviť osemnástku. Ženská šampiónka tak bola od juniorskej mladšia o vyše 1 a pol roka.
Pridajte komentár