Wimbledon je v tenisovom svete posvätné miesto. Miestna tráva zaručila nesmrteľnosť viacerým hráčom, ktorí by inak zostali bez grandslamového titulu. Pozrime sa na sedmičku, ktorá tu v tzv. otvorenej ére získala svoj jediný Grand Slam.
Pat Cash
Austrálčan Pat Cash patril koncom 80. rokov medzi špičku, ale tituly zbieral sporadicky. Celkovo ich získal na hlavnom okruhu iba šesť. Na Grand Slamoch nebol nikdy považovaný za hlavného favorita, no na Wimbledone 1987 dokázal zaskočiť všetkých súperov. Hoci bol až nasadená jedenástka, počas dvoch týždňov stratil v Londýne len jeden set! V 3. kole mu ho vzal Holanďan Michiel Schapers.
Vo štvrťfinále nedal melbournský rodák žiadnu šancu tretiemu nasadenému Švédovi Matsovi Wilanderovi, v semifinále americkej sedmičke žrebu Jimmymu Connorsovi a vo finále zdolal 7:6(5), 6:2, 7:5 druhého nasadeného Čecha Ivana Lendla, ktorý Wimbledon nikdy nedobyl.
Okrem jedného grandslamového zázraku má Cash na tejto úrovni na konte „len“ finálové účasti na Australian Open 1987 a 1988.
Michael Stich
Hlavnou udalosťou Wimbledonu 1991 bol návrat Andreho Agassiho. Američan predtým vynechal tri ročníky, pretože nesúhlasil s prísnym „dress codom“. Po turnaji sa však hovorilo oveľa viac o Nemcovi Michaelovi Stichovi. Dvadsaťročný mladík mal síce na konte čerstvé semifinále z Roland Garros a bol nasadená šestka, ale na titul si brúsili zuby najmä iní.
Michael sa od 1. kola predieral turnajom nenápadne, strácal sety proti outsiderom a v osemfinále dokonca musel bojovať s Rusom Alexandrom Volkovom v piatich dejstvách. Málokto by vtedy naňho stavil. Vo štvrťfinále však zdolal 3:0 americkú štvorku „pavúka“ Jima Couriera, v semifinále sa stal po víťazstve 4:6, 7:6(5), 7:6(5), 7:6(2) nad jednotkou turnaja Švédom Stefanom Edbergom nekorunovaným kráľom tajbrejkov a vo finále porazil svojho druhého nasadeného krajana Borisa Beckera presvedčivo 6:4, 7:6(4), 6:4.
https://www.youtube.com/watch?v=zlX7qThHu1E
Ďalšie grandslamové finále, neúspešné, si už zahral rodák z Pinnebergu iba na US Open 1994.
Conchita Martínezová
Španielski tenisti boli vždy spájaní predovšetkým s antukou. Toto stereotypné vnímanie nahlodala v roku 1994 Conchita Martínezová, keď ako nasadená trojka dobyla All England Club. Pomohlo jej aj vypadnutie nemeckej superfavoritky Steffi Grafovej v 1. kole. Po štvrťfinálovom skalpe deviatky žrebu Američanky Lindsay Davenportovej totiž narazila v semifinále na jej krajanku Lori McNeilovú, práve premožiteľku Grafovej.
Semifinále prinieslo jednu z najväčších drám v ženskej časti Wimbledonu. Španielska favoritka napokon ukončila spanilú jazdu americkej tenistky po výsledku 3:6, 6:2, 10:8. Vo finále si poradila so štvorkou žrebu Martinou Navrátilovou po setoch 6:4, 3:6, 6:3. Dokonala tak skazu amerických súperiek a zabránila legendárnej Martine získať po štyroch rokoch wimbledonský titul.
https://www.youtube.com/watch?v=NJ9MDGs8gSQ
V ďalších dvoch grandslamových finále Martínezová neuspela. Za kratší koniec ťahala na Australian Open 1998 aj Roland Garros 2000.
Richard Krajicek
Stačí delový servis na zisk grandslamového titulu? Zrejme nie a Holanďnaovi Richardovi Krajicekovi bolo dlho vyčítané, že tento úder nemá podporený inými zbraňami. Na Wimbledone 1996 však triafal dva týždne úžasné voleje a prekvapoval topspinovým bekhendom, ktorý bol v jeho hre nevídaný. Pomohlo mu aj odhlásenie Rakúšana Thomasa Mustera, ktoré ho posunulo na poslednú nasadenú pozíciu.
„Pavúk“ sa pred ním celý turnaj pekne otváral. Až na jednu výnimku. Vo štvrťfinále musel čeliť americkej jednotke žrebu Petovi Samprasovi! V jeho „obývačke“ ho zdolal 7:5, 7:6(3), 6:4. Dokázal to ako jediný v rozpätí rokov 1993 – 2000 . V semifinále nedal šancu Austrálčanovi Jasonovi Stoltenbergovi a vo finále deklasoval 6:3, 6.4, 6:3 Američana MaliVaia Washingtona. Obaja títo súperi boli nenasadení.
https://www.youtube.com/watch?v=KTp33gZEO14&t=164s
Holandský servisman nikdy predtým ani nikdy potom neprekročil na Grand Slamoch prah semifinále.
Jana Novotná
Češka Jana Novotná bola pred Wimbledonom 1998 v nezávideniahodnej situácii. Mala tesne pred tridsiatkou a za sebou neúspešné finále Australian Open 1991, Wimbledonu 1993 a 1997. Ako nasadená trojka patrila stále medzi favoritky, no proti mala byť najmä mladučká obhajkyňa titulu Martina Hingisová zo Švajčiarska. Na tráve však tentoraz, ako mnohokrát predtým i potom, hrali prím skúsenosti.
Tínedžerky dostali od českej ikony lekcie. Vo štvrťfinále zdolala americkú sedmičku „pavúka“ Venus Williamsovú 7:5, 7:6(2). V semifinále spomínanú Hingisovú, nasadenú jednotku, 6:4, 6:4. Odveta za finále spred roka bola na svete. Misia však nebola dokončená. Vo finále využila Jana priaznivé okolnosti, keď zdolala v pozícii jasnej favoritky 16. nasadenú Francúzku Nathalie Tauziatovú 6:4, 7:6(2). Bolo to jej posledné veľké finále.
Tento rok sleduje Novotná svoje nástupkyne už len z tenisového neba. Devätnásteho novembra 2017 podľahla rakovine.
Goran Ivaniševič
Chorvát Goran Ivaniševič napísal v roku 2001 azda najkrajší wimbledonský príbeh histórie. Večný smoliar, ktorý neuspel vo finále v sezónach 1992, 1994 a 1998, zápasil so zdravotnými problémami i poklesom formy. V rebríčku bol pred turnajom na 125. mieste. Do hlavnej súťaže sa dostal len vďaka voľnej karte. Z kola na kolo sa zástup jeho fanúšikov predlžoval.
Do štvrťfinále dokráčal pomerne presvedčivo, keď využil mimoriadne priaznivý žreb. Z nasadených súperov narazil len na španielskeho antukára Carlosa Moyu. Vo štvrťfinále sa začali jeho senzačné čistky favoritov. Najskôr zdolal v štyroch setoch štvrtého nasadeného Rusa Marata Safina, potom v piatich domácu šestku žrebu Tima Henmana, od ktorého dostal „kanára“.
Finále proti tretiemu nasadenému Austrálčanovi Patrickovi Rafterovi majú mnohí dodnes v živej pamäti. Posledný „oldschoolový“ boj o titul, v ktorom obaja forsírovali štýl servis-volej, sa skončil víťazstvom Ivaniševiča 6:3, 3:6, 6:3, 2:6, 9:7. Záver patrí medzi najemotívnejšie v histórii. Goran mal slzy na krajíčku už za stavu 7:7. Na sklonku kariéry sa dočkal splnenia sna a stal sa prvým grandslamovým šampiónom štartujúcim na voľnú kartu. Potom už absolvoval len tri podujatia „veľkej štvorky“.
Marion Bartoliová
Rok 2013 a spanilá jazda Marion Bartoliovej. Francúzka sa po šiestich rokoch prebojovala do druhého wimbledonského a zároveň druhého grandslamového finále. Ako nasadená pätnástka pritom rozhodne nepatrila ani medzi adeptky na štvrťfinále. Senzačný skrat Rusky Marie Šarapovovej v 2. kole jej však v tejto časti žrebu prihral do rúk tromfy.
A členky top 10 boli masakrované súperkami z druhého sledu aj ďalej. Do štvrťfinále sa dostali len tri členky top 10. Marion tu v dvoch setoch zdolala 17-ku žrebu Američanku Sloane Stephensovú. Jej výkony neuveriteľne gradovali. V semifinále deklasovala 6:1, 6:2 až 20. nasadenú Kirsten Flipkensovú z Belgicka a vo finále 6:1, 6:4 nemeckú 23-ku Sabine Lisickú. Za londýnskou rozprávkou tak bola napísaná víťazná bodka.
Bartoliová o pár týždňov oznámila, že pre zdravotné problémy s tenisom končí. Tento rok sa chcela vrátiť, no pravé rameno povedalo rezolútne nie. Wimbledonský zázrak z roku 2013 tak zostane navždy jej jediným grandslamovým úspechom.
Pridajte komentár