OSIJEK – Chorvátka Donna Vekičová sa pridala pred pár dňami k hráčkam a hráčom, ktorí zverejnili svoj príbeh na populárnej stránke Behind the Racquet.
K tenisu sa dostala neplánovane
„Tenis som začala hrávať v šiestich rokoch. Od štyroch do šiestich som sa venovala gymnastike. Zlepšovala som sa v tom, no jedného dňa prišli tréneri za mojimi rodičmi a povedali im, že na to budem v budúcnosti privysoká. Myslím si, že mali pravdu,“ priblížila krátku gymnastickú skúsenosť 179 cm vysoká tenistka.
„Leto sa blížilo a rodičia povedali, že by som mala skúsiť niečo iné. Povedala som si ‚prečo nie tenis?‘ Od prvého dňa ma pohltil. Pamätám sa, že som si pred prvým tréningom doma vyvrtla členok, ale aj tak som naň išla. Od začiatku ma to bavilo. Zrejme preto, že som bola veľmi súťaživá. Nenávidela som prehry, potrebovala som vyhrávať. Tenis skutočne milujem. Aj keď som celý deň na kurte, prvá vec, ktorú spravím po príchode na hotel je, že zapnem televízor a pustím si tenis,“ ilustruje osijecká rodáčka svoju vášeň.
Ťažké profesionálne začiatky
Vekičová hrala v Taškente 2012 prvé WTA finále ako 16-ročná, v Kuala Lumpure 2014 získala v 17 rokoch prvý titul. Napriek tomu neboli jej začiatky jednoduché. „Pamätám sa na jednu z najdlhších šnúr prehier. Mala som asi 16 rokov a bola sedemzápasová. Vtedy som mohla hrať len obmedzený počet profesionálnych turnajov, nemohla som hrať každý týždeň a snažiť sa zvíťaziť. Keď som konečne vyhrala zápas v Indian Wells, bola to obrovská úľava. Po pár prehrách sa vo vašej hlave usadia pochybnosti,“ zaspomínala si.
Neskôr prišla aj kríza: „Keď som mala 18 – 20 rokov, tenis som si neužívala. Od 16 odo mňa každý očakával len víťazstvá. Obrovský tlak vyvíjajú médiá. Spomínam si, že som čítala článok, v ktorom ma nazvali ‚turistka na turnaji‘. Nikdy som príliš nečítala o sebe, nevenovala som tomu pozornosť. Netrávila som veľa času v Chorvátsku, takže to bolo jednoduchšie. Aj keď však nechcete, vždy sa dopočujete, čo o vás ľudia hovoria. Stále som tvrdo trénovala, robila správne veci, ale nepremietalo sa to do zápasov.“
„Keď som si konečne priznala, že si tenis neužívam, veci sa začali meniť. Vďaka tomu som v renkingu poskočila z pozícií mimo top 100 do top 20. Vyrastala a dospievala som prirodzeným spôsobom. Nemôžem povedať, že som začala tvrdšie trénovať, len som začala robiť všetko rozumnejšie,“ odhalila kľúč k prieniku medzi širšiu svetovú špičku a stabilizácii výkonov.
Výborná tímová chémia a stávky so Sakkariovou
„Posledných pár sezón som mala úžasných. Môj hlavný tréner Torben Beltz a kondičný tréner Zlatko Novkovič mi ozaj pomohli. Neviem, čo by som bez nich robila. Výborne spolu vychádzame, takže sa vždy teším, keď s nimi idem na turnaje. Torben je veľmi pozitívny chlapík, čo je pre mňa dôležité,“ pochvaľuje si chorvátska kráska zloženie svojho tímu.
„S väčšinou dievčat na okruhu mám kamarátsky vzťah. Jednou z mojich najbližších priateliek je Maria Sakkariová. Nikdy nie je jednoduché hrať proti nej, čo sa v nedávnej minulosti párkrát stalo. Je to hrozné. Obe chceme vyhrať a sme priateľky. Najhoršie je, že vie o každom kroku, ktorý spravím, čo si v danom momente myslím. Platí to aj opačne. Je to neobvyklé. Celý čas myslím len na to, že chcem, aby už bolo po zápase. O našom priateľstve neuvažujem, viem, že tu stále bude. Vždy máme stávku, že víťaz pozýva na večeru,“ odhalila Chorvátka zaujímavosť zo „zákulisia“.
Pridajte komentár