BRUSEL – Belgičanka Alison van Uytvancková je dnes etablovaná členka elitnej svetovej stovky. Jej cesta na výslnie však bola tŕnistá a pomoci sa nedočkala ani od Belgickej tenisovej federácie.
Šikana v centre Belgickej tenisovej federácie
„Mala som desať alebo 11 rokov, keď som šla prvýkrát trénovať do centra federácie. Rýchlo som si uvedomila, že to nebude také, ako som si myslela. Začala som byť denne šikanovaná ostatnými deťmi, prevažne chlapcami. Stále sa smiali na mojich vlasoch a cítila som sa mizerne. Nikdy som sa necítila taká osamelá. Nemala som priateľov a nebola som schopná povedať to rodičom,“ začína belgická tenistka svoje vyznanie pre portál Behind The Racquet.
„Mala som pocit, že ak otvorene prehovorím o šikane, najmä pred rodičmi, tak im to len skomplikuje život. To som nikdy nechcela. Asi po roku som konečne niečo povedala trénerom. S ostatnými deťmi sa o probléme porozprávali, čo však pomohlo na asi iba dva dni. Potom sa všetko vrátilo do ‚normálu‘. Nemala som koho poprosiť o pomoc a každý deň som plakala,“ pokračuje van Uytvancková v otvorenej spovedi.
„Skončilo sa to, keď ma vyhodili. Bola som neustále zranená a ľudia z vedenia vo mňa neverili. Bol to najťažší moment môjho života. Spravil však zo mňa človeka, ktorým som dnes. Nejaký čas trvalo, kým som sa cez negatívne skúsenosti preniesla. Moja sebaúcta bola nízka a prestala som si veriť,“ dodáva na margo najťažšej životnej etapy.
Návrat sebavedomia
„Prvýkrát som o svojich traumách otvorene hovorila so psychológmi. Ako mnohí vedia, asi pred troma rokmi som priznala homosexuálnu orientáciu. To, čím som si prešla, mi dodalo odvahu otvorene o tom prehovoriť. Bola som z toho nervózna, no mala som šťastie, že som si našla priateľku Greet Minnenovú, s ktorou som už tri roky,“ otvára van Uytvancková ďalšiu 13. komnatu.
Alison van Uytvancková a Greet Minnenová
„Bolo fajn, že to moji rodičia prijali. Chceli len, aby som bola zdravá a šťastná. Moja priateľka má obrovský podiel na tom, že som dnes taká šťastná. Je jedna z prvých mimo rodiny, ktorá mi dodala sebavedomie. Povedala mi, že som krásna taká, aká som, vrátane vlasov. Konečne som sa cítila byť niekým akceptovaná. Na tohtoročnom Wimbledone sa nám naskytla úžasná možnosť zahrať si spolu štvorhru,“ prenáša sa Belgičanka do súčasnosti, v ktorej slzy a utrpenie nemajú miesto.
„Keď som vyšla von s pravdou o svojej sexuálnej orientácii, okamžite som sa dočkala podpory na sociálnych sieťach, čo ma šokovalo. Vzhľadom na svoje skúsenosti mám pocit, že sa musím o svoj príbeh podeliť s ostatnými. Dúfam, že im tým pomôžem,“ verí 47. žena sveta v pozitívny efekt svojej spovede.
Snaha usmerňovať dnešné deti
Van Uytvancková napriek negatívnym zážitkom z detstva na tréningové centrum Belgickej tenisovej federácie nezanevrela. „Občas tam s priateľkou trénujeme. Zhovárame sa s deťmi a vravíme im, že je dôležité rešpektovať druhých. Tiež im prízvukujeme, že ak potrebujú pomoc alebo majú nejaké otázky, sme tam pre ne. Už sme niektorým pomohli prekonať ťažké životné udalosti. Vďaka tomu to stojí za to,“ konkretizuje 25-ročná rodáčka z Vilvoorde.
„Keď sa niekedy necítim najlepšie, spomeniem si na to, že ‚talentovanejšie‘ deti, ktoré ma šikanovali, už nehrajú tenis. A ja som tu!“ uzatvára s pocitom zadosťučinenia van Uytvancková.
Pridajte komentár