BRATISLAVA – Úspešný Davis Cup a zdravotné problémy. Asi takto by sa v skratke jednou vetou dal zhrnúť rok 2023 z pohľadu Igora Zelenaya.
Dlhoročná opora slovenského daviscupového tímu vo štvorhre s nami zrekapitulovala sezónu z jej svetlejších i menej príjemných stránok. Štyridsaťjedenročný trenčiansky rodák nám prezradil, či ešte potiahne v reprezentácii aj nasledujúci rok a naznačil, kto by ho mohol na pozícii deblového špecialistu v budúcnosti nahradiť.
Akú ste mali sezónu?
„Mám za sebou zrejme najhoršiu sezónu v mojej kariére. Do veľkej miery bola ovplyvnená zraneniami a chorobami, ktoré som musel prekonať. Absencia hernej praxe mala za následok slabšie výsledky, ktoré mali do určitej miery negatívny vplyv na moje sebavedomie. A v konečnom dôsledku zapríčinili prepad v rebríčku. A to pre zmenu spôsobilo, že som si ťažšie zháňal partnerov pre štvorhru.“
Pomerne neskoro ste do nej vstúpili. V čom bol problém?
„Pred februárovým daviscupovým súbojom v Holandsku som trénoval iba deväť dní, čo bolo dôsledkom liečby natrhnutého lýtkového svalu, ktorá trvala sedem týždňov. Na zápas som odletel s tým, že to iba vyskúšam. V Holandsku som však ochorel. Po prvom tréningu som dostal zimnicu sprevádzanú dýchacími ťažkosťami a nasledujúce tri týždne som už zápasil so silným kašľom. Napriek tomu, že mi lekári covid nediagnostikovali, ochorenie bolo natoľko silné, že si vyžiadalo aplikáciu hrudníkových zábalov. V dôsledku týchto zdravotných problémov som ďalší turnaj absolvoval až koncom marca.“
Zrejme to boli práve zdravotné problémy, pre ktoré ste v priebehu sezóny vystriedali aj viacero deblových partnerov…
„Pre hráča štvorhry nie je príjemné, ak jeho stabilného partnera vyradia z turnajového kolotoča pretrvávajúce zdravotné problémy. A navyše v rozbehnutej sezóne. Je len prirodzené, že vyhľadá niekoho druhého. Musí predsa ako profesionál štartovať na turnajoch. Ďalším limitujúcim faktorom bolo moje postavenie mimo prvej stovky rebríčka už začiatkom roka. Chalani z vyšších priečok ma museli obísť, aby mohli byť na challengerových turnajoch medzi nasadenými, čo by im môj ranking nedovolil.“
Aký bol návrat na kurty?
„Návrat na kurty v mojom veku nie je jednoduchý. Keď vypadnem z tempa, dlhšie mi trvá než sa vrátim do hernej aj kondičnej pohody. Musel som najprv nabrať potrebnú kondíciu a taktiež aj hernú prax. Starší hráči za tie roky nezabudnú tak ľahko hrať tenis, skôr im rýchlejšie odchádza pohyb.“
Prejdime na príjemnejšiu tému. Davis Cup v Aténach.
„Priznám sa, že takúto atmosféru pred 15-tisícovým hľadiskom na takomto štadióne som v živote ešte nezažil. Navyše sme hrali proti Stefanosovi Tsitsipasovi, ktorý figuruje v najlepšej svetovej päťke. Diváci hnali domácich dopredu a vraj dokonca kričali na Tsitsipasa, že je poloboh. Keď sa však tenistovi v zápase darí, tak si atmosféru užíva, dopomôže mu k lepšiemu výkonu a ženie ho k víťazstvu. A keďže sme zvíťazili a ziskom bodu sme pomohli tímu k postupu, je jasné, že tieto spomienky sa mi už určite nikdy nevytratia z pamäte.“
Ako sa vám hralo proti Tsitsipasovi?
„Bolo to veľmi náročné. Pri výmenách od základnej čiary som musel stíhať jeho tempu hry. Primerane pripravený som bol aj na sieti, lebo hrá rýchlo a pri najmenšom zaváhaní by mi nedal šancu. Nemenej náročné bolo returnovať jeho výborné podanie. A zároveň som musel aj sám kvalitne podávať. Po slabšom servise by som sa okamžite ocitol pod tlakom. A nehovoriac o psychickom tlaku, keď hráč s mojim postavením nastúpi proti svetovej päťke. Na druhej strane, práve takéto konfrontácie posúvajú tenistu k vyššiemu výkonu.“
Obráťme pozornosť k vášmu spoluhráčovi v tomto zápase, Lukášovi Kleinovi. Ako sa vám hralo po jeho boku?
„V Aténach sme spolu odohrali ešte len druhý reprezentačný zápas, napriek tomu môžem konštatovať, že sa vo štvorhre stále zlepšuje. V tréningu nacvičuje aj herný systém podanie – volej rovnako, ako aj prechod k sieti, ktorý je veľmi vhodný pre zápasy štvorhry. Dôležité pre jeho výkonnosť bolo aj to, že si ho Filip Polášek vybral za partnera na OH do Ria. Už tam bolo vidno, že má dobre našliapnuté k tomu, aby hral pravidelne štvorhru aj v reprezentačnom tíme.“
Klein má k tomu fyzické aj technické predpoklady.
„To určite, ale jeho najväčšou devízou je, že má iba 25 rokov, čo je pre deblistu pri jeho schopnostiach výborný vek. Je veľmi rýchly, viacero herných situácií zvláda čoraz lepšie, výkonnostne napreduje. Je len otázne, koho k nemu onedlho pridať.“
Keď hral s vami, cítil vo vás väčšiu oporu, jeho sebavedomie rástlo, čo sa napokon pozitívne odzrkadlilo aj v jeho hre. Na druhej strane v Holandsku po boku Alexa Molčana mal byť lídrom dvojice, preto bral na seba aj väčšiu zodpovednosť pri koncovke a to mu evidentne zväzovalo ruky.
„Musíme však zobrať do úvahy aj skutočnosť, že hrali proti top deblistom. Wesley Koolhof je bývalá svetová jednotka a Matwe Middelkoop patril vo štvorhre medzi najlepších dvadsať hráčov. Holanďania mali navyše aj bohaté skúsenosti s takýmito zápasmi, takže to naši chalani ľahké vôbec nemali. Predovšetkým sa však stále ešte len učia a nadobúdajú skúsenosti. Čo sa týka nás dvoch, medzi nami funguje na kurte dobrá komunikácia, navyše hráme veľmi podobným štýlom, ako keď som hrával s Filipom Poláškom. Lukáš má výborné prvé podanie a na singlistu hrá výnimočne dobre aj na voleji, na sieti dokáže výborne reagovať. Otázka je, s kým bude hrať?“
Naznačujete tým koniec kariéry? Alebo potiahnete ešte jednu sezónu?
„Určite ju potiahnem do najbližšieho reprezentačného zápasu v Srbsku. Uvidím, čo na to povie moje zdravie. Od októbrového turnaja v Bratislave som laboroval päť týždňov s chodidlom a teraz som pre zmenu prekonal covid, takže začínam opäť úplne od začiatku. Pracujem však na tom, aby som sa čo najrýchlejšie dostal späť do formy.“
Kto by mohol po vás hrávať v reprezentácii štvorhru po boku Kleina?
„Je to vo hviezdach. Ťažko odhadnúť, ktorý z tých mladých hráčov sa chytí. Jediným potenciálnym nástupcom by mohol byť Lukáš Pokorný. Neviem síce odhadnúť, koľko potrebuje k tomu, aby sa presadil. Aj on však musí byť postupne vedený k tomu, aby podobne ako Klein, vedel hrať dobre aj štvorhru. Nastúpiť priamo na Davis Cupe by preňho nebolo jednoduché. Musí však niekedy začať. Dúfajme, že sa čím skôr pridajú aj ďalší mladí chalani. Mali by začať trénovať deblové cvičenia a pravidelne hrávať na turnajoch aj štvorhru.“
Ako vidíte naše šance v Srbsku?
„Určite to nebudeme mať jednoduché. Srbov žrebovali ako druhých nasadených. Z tohto pohľadu to bol pre nás veľmi smolný žreb. Sú veľmi silní vo dvojhre, veď v prvej päťdesiatke majú až štyroch hráčov.“
Akú očakávate atmosféru?
„Bude podstatne búrlivejšia než tá, ktorú sme zažili v Grécku. Publikum vytvorí domácim hráčom fantastickú kulisu, je to predsa len horkokrvný národ. Hrať štvorhru proti Djokovičovi, za predpokladu, že nastúpi, bude pre mňa osobne veľkou výzvou. V Davis Cupe som dokázal poraziť Jannika Sinnera aj Stefanosa Tsitsipasa. Preto nie je dôvod ísť dopredu v porazeneckej nálade ani do Srbska. Naopak, vynasnažím sa v Srbsku získať vo štvorhre pre náš tím bod.“
Aktívne ste pomáhali s projektom bývalého vedenia BTZ Doubles specialists, v rámci ktorého ste viedli štyri tréningy. Ako ho s odstupom času hodnotíte?
„Bol to perfektný projekt. Mladým hráčom ukázal, že v budúcnosti môžu hrávať aj štvorhru. Aj keď sú tieto tréningy u nás pomerne zatracované, významne by pomohli vo výkonnostnom napredovaní tenistov. V rámci tréningov štvorhry je totiž možné praktizovať aj také cvičenia, ktoré sa na tréningoch dvojhry neriešia. Práve cvičenia na tréning štvorhry zlepšujú hráčovi priestorové videnie. Môže trénovať return v sťažených podmienkach a pod väčším tlakom, rovnako tak aj podanie, prechod k sieti po podaní, alebo reakcie na sieti v rôznych situáciách. Myslím si, že tieto tréningy by mali byť zaradené do systému prípravy predovšetkým u mladých hráčov.“
Vy v nich pokračujete aj po skončení projektu.
„Niektoré dievčatá, konkrétne Dominika Elizabeth Bab, Viktória Terézia Bab a Ivanka Daubnerová so mnou pokračujú na Slovane. Tých tréningov sme zatiaľ veľa neabsolvovali, nemám totiž zatiaľ dostatok času na to, aby som sa im venoval intenzívnejšie. Rovnako aj ony majú svojich trénerov a svoj tréningový plán, takže to dávame dokopy nepravidelne. Dúfam však, že im aj naše spoločné tréningy svojou troškou pomohli k víťazstvám na turnajoch vo štvorhre. Baby si pochvaľujú trénovanie rôznych kombinácií, taktických aj úderových. Je na nich vidno, ako tieto informácie nasávajú a neskôr dokážu aplikovať v zápasoch. Potom sa aj výsledky rýchlejšie dostavia.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár