BRATISLAVA – Projekt Hrajme tenis Slovensko (HTS) prešiel za tri a polročnú dobu svojej existencie nevyhnutnou transformáciou.
Našiel svoje trvalé sídlo, prešiel personálnymi zmenami na trénerských postoch. Nezmenil však to podstatné. To, čo z neho robí v slovenských podmienkach jedinečný projekt. Talentovaným mladým tenistom poskytuje plnohodnotný servis vrátane materiálnej a finančnej podpory. Jeho tréneri aj naďalej dochádzajú za hráčmi do ich vlastných klubov. Pravidelne organizuje sústredenia pre množstvo detí, ako aj odborné semináre pre trénerov.
HTS jednoducho našiel vlastné riešenie, ako čo najefektívnejšie pomôcť slovenskému tenisu. O novinkách projektu sme sa pozhovárali s jeho hlavným protagonistom Branislavom Stankovičom.
Čo sa v rámci projektu zmenilo od nášho vlaňajšieho rozhovoru?
„Za ten rok sa toho zmenilo naozaj veľa. Predovšetkým niektoré deti, ktoré sme pribrali do nášho projektu v jeho začiatkoch, medzičasom dospeli. Vekovo aj výkonnostne sa posunuli ďalej a preto už sledujeme a pomáhame už mladším: desať, jedenásťročným zverencom. Z našich skúseností vieme, že práve v tomto období ich vývoja im treba pomôcť najviac. Rovnako tak, ako ich trénerom z oddielov, ktorým poskytujeme naše know – how.
V rámci projektu HTS sme prilákali tých najlepších trénerov, či už Mateja Liptáka, Emila Miškeho, Mariána Vajdu, alebo Pavla Krtu, ktorí prešli priamo zo svetového tenisu k nášmu mládežníckemu. V nedávnej minulosti by si iba ťažko vedel niekto predstaviť, že tréneri s takým medzinárodným kreditom by mohli priamo na Slovensku systematicky pracovať s deťmi. Dovolím si tvrdiť, že náš prístup inšpiroval aj viaceré iné kluby a takisto aj STZ, ktorý v poslednom období presmeroval neporovnateľne viac finančných zdrojov do rozvoja mládežníckeho tenisu, než tomu bolo ešte v nedávnej minulosti. Dúfam, že to o pár rokov aj dokážeme zúročiť a zacelíme tak aktuálnu výkonnostnú dieru na vrcholovej úrovni, ktorá u nás postupne za posledné roky vznikla.“
V začiatkoch projektu ste bojovali aj s nedôverou tenisovej verejnosti, ktorá vám vyčítala, že beriete deti z klubov.
„Tí, ktorí s nami dlhodobo spolupracujú vedia, na akom princípe fungujeme. A tí, ktorí nám nedôverujú, aj naďalej o nás šíria dezinformácie a množstvo skreslených informácií. Faktom je, že za tých tri a pol roka, ktoré náš projekt funguje, sme zorganizovali veľké množstvo sústredení pre mladých tenistov v zahraničí, napríklad v Španielsku, Turecku alebo Chorvátsku. Otestovali sme veľké množstvo detí, pričom sme im poskytli aj výstupy a odborne poradili. Priniesli sme aj vzdelávanie trénerov. Na tieto aktivity bolo zo strany hlavného donora projektu HTS Evžena Balka prostredníctvom nadácie Sovereign Invest prefinancované sedemmiestne číslo, za čo patrí veľké poďakovanie. Rovnako tak, aj Nadácii Slovenskej sporiteľne a samotnej Slovenskej sporiteľni. Ich priazeň vnímame ako záväzok, aby sme v tejto činnosti pokračovali a aj naďalej skvalitňovali podmienky pre výkonnostný rast tenisovej mládeže.“
Aké sústredenia ste absolvovali v tejto zimnej sezóne?
„Po jesennom kondičnom sústredení v Tatranskej Lomnici sme na prelome novembra a decembra absolvovali aj herné pre jedenásťročných v Púchove. Tento víkend organizujeme ďalšie herné sústredenie pre dvanásť a trinásťročných. Konať sa bude opäť v Púchove, kde sme pre takéto projekty našli optimálne podmienky. Sú tam kryté kurty, regenerácia, aquapark. Tréneri si tam môžu tréningový proces naplánovať presne podľa aktuálnych potrieb. V neposlednom rade je to aj bližšie pre deti z iných kútov Slovenska. A napokon na jar absolvujú naši štyria hráči týždenný tréningový kemp v Mouratoglou Tennis Academy pri Nice na francúzskej riviére. Chceme pokračovať v nadväzovaní medzinárodnej spolupráce aj s inými tenisovými školami. Prostredníctvom Mariána Vajdu sa nám otvárajú aj ďalšie možnosti.“
Na hlavnej stránke vášho projektu figurujú v kolónke hráčov mená deviatich mladých hráčov. Je to ustálený počet?
„To sú hráči, s ktorými sme začínali. Samozrejme, že za tie roky už všetci vyrástli. V rámci nášho projektu im poskytujeme už len supervízorov. Finančnú či materiálnu podporu už nedostávajú, keďže k nám medzičasom prišli mladší hráči. Našim cieľom je pomáhať predovšetkým deťom v žiackych kategóriách, to znamená od jedenásť až do pätnásť rokov. Dúfame, že potom, ako STZ začal prijímať do NTC aj mladších ako devätnásťročných, dokážeme ich tam v budúcnosti umiestňovať vo väčšej miere. Aj preto je pre nás veľkým zadosťučinením, že Kali Šupová s jej osobným trénerom Matejom Liptákom sa do NTC prepracovali. Nie každému sa to podarí, avšak zo spomenutých dôvodov si už každý musí vedieť poradiť sám.“
Ktoré deti v súčasnosti podporujete?
„V našom systéme intenzívnej podpory figurujú Nina Košická, Matúš Petráško, Richard Križan a so štvrtým, ktorého spomenúť zatiaľ nechcem, veľmi úzko spolupracujeme. Koncept však budeme postupne otvárať pre širší okruh adeptov, aj keď nie v plnom rozsahu podpory. A spomedzi nich si budeme vyberať iba tých najtalentovanejších. Pomáhame aj hráčom, ktorí dosiahli významné úspechy na medzinárodnej scéne v súťaži reprezentačných výberov. Príkladom môže byť Max Lőrenčík, ktorému už dva roky pomáhame. Absolvoval s nami viacero sústredení. Osobne ho sleduje Pavol Krta. V systéme intenzívnej podpory by sme chceli mať do budúcnosti šesť detí, ktorým by naši tréneri poskytli ešte kvalitnejšiu starostlivosť a v ešte lepších podmienkach.“
Podľa pôvodného konceptu mali vaši tréneri dochádzať za svojimi zverencami aj mimo Bratislavy. Platí to aj naďalej, alebo sa ich snažíte koncentrovať priamo vo vašom sídle na Slovane?
„Štvoricu hráčov koncentrujeme v hlavnom meste, keďže máme hráčov ako Nina Košická, ktorá je zo Slovana, alebo Richarda Križana, ktorý hráva za Love4Tennis. Za Matúšom Petráškom s osobným trénerom Robertom Janúchom dochádza náš tréner do Žiliny. Marián Vajda bol napríklad pozrieť tréning jedného talentovaného hráča do Popradu. Do Nových Zámkov sa šiel za ďalším talentom pozrieť Boris Borgula. Nové možnosti ponúkne výstavba košického NTC.“
Je možné, že by ste v budúcnosti rozšírili svoje aktivity aj do metropoly východu?
„Zatiaľ nie. Nie je to ani tak otázka peňazí, ako skôr personálnych možností. Na celom Slovensku pôsobí množstvo kvalitných trénerov, ktorí sa musia svojou prácou živiť a preto pracujú na komerčnej báze, čo im vzhľadom na aktuálnu situáciu v slovenskom tenise nemožno zazlievať. Je zložité objaviť trénera, ktorý sa bude venovať iba trom, či štyrom hráčom naplno. Perspektívnych tenistov, ktorých rodičia dokážu plnohodnotne zvládnuť financovať výkonnostný rast svojho dieťaťa, je tak len veľmi málo.“
Pre spolupracujúcich trénerov ste za dobu svojej krátkej existencie zorganizovali viacero školení. Svojim spôsobom aj to je cesta, ktorou podporujete tenisový rozvoj v regiónoch.
„Naposledy sme mali viac ako dvadsať trénerov, predovšetkým z tých vzdialenejších kútov republiky. Bolo to už naše tretie odborné školenie. Ich organizačným lídrom je náš kondičný tréner Peter Lopata. Rešpektujeme, že do štrnásť rokov musia byť deti u rodičov a vo svojom prirodzenom prostredí vlastných klubov. Preto tým vybraným ponúkame viacdňové, alebo víkendové sústredenia, ktoré organizujeme v Bratislave.“
Podstatné zmeny zaznamenalo HTS na trénerskej úrovni. Odišli uznávaní odborníci Emil Miške a Matej Lipták.
„Ešte počas svojho pôsobenia v HTS spolupracoval Matej Lipták aj s Belindou Benčičovou. Potom ako otehotnela, mal viacero možností riešenia otázky, ako ďalej. Som rád, že prišlo s STZ k dohode na spolupráci v reprezentácii s tým, že sa súbežne môže v NTC venovať aj svojej zverenkyni Kali Šupovej. Emil Miške už dávnejšie prijal ponuku na opätovnú spoluprácu s Karolínou Muchovou. Napriek tomu, v rámci svojich možností naďalej chodí aj na tréningy našich hráčok, ktoré mal v HTS pod sebou v skupine.“
Aj tieto ponuky pre vašich trénerov od hráčok svetovej triedy zvyšujú kredit vašej organizácie…
„To však nebráni tomu, aby to niektoré zlé jazyky okomentovali tak, že od nás jednoducho z nejakého dôvodu odišli. Predovšetkým rodičia detí a kluboví funkcionári, ktorí to tvrdia, by si však mali uvedomiť, že práve týmto sa preukázala kvalita našich trénerov.“
Predstavte nám nové tváre v trénerskom tíme.
„Po odchode dvojice našich skúsených koučov sme museli riešiť situáciu príchodom nových. Nahradila ich dvojica bývalých výborných hráčov, Braňo Sekáč a Boris Borgula. Obaja už majú veľa odpracovaného, či už v rámci NTC, alebo spoluprácou so špičkovými hráčmi. Ich výhodou je aj optimálny trénerský vek a výborná forma, vďaka ktorej dokážu odohrať plnohodnotný tréning s akýmkoľvek profesionálnym hráčom. Okrem toho sme začali spolupracovať aj s Leošom Friedlom, ktorý trénuje s Rišom Križanom, našim najlepším hráčom do 14 rokov.“
Ako je finančne ohodnotený Leoš Friedl? Platíte mu viac, ako našim trénerom?
„My sme ho iba sprostredkovali. Osobných trénerov si musia hradiť rodičia hráčov sami. Pracujeme však na systéme, vďaka ktorému by sme im mohli do určitej miery dopomôcť s finančným vykrytím prostredníctvom sponzorov. Nechajte sa prekvapiť.“
Akú má vo vašej organizácii pozíciu prezident STZ Miloš Mečíř?
„Miloš je od začiatku platným členom širšieho vedenia HTS. Nepodieľa sa na každodenných rozhodnutiach v rámci HTS, ale intenzívne vnímame jeho podporu pri strategických krokoch. Je v pozícii, v ktorej nie je tak veľmi na očiach ako my ostatní z HTS. Je však informovaný o všetkých našich krokoch. Svoju úlohu zohral aj pri prijatí Kali Šupovej do NTC.“
Z viacerých strán počuť, že HTS postupne pohlcuje Slovan. Okrem toho, že pôsobíte na jeho kurtoch a v portfóliu hráčov má u vás svoje zastúpenie, existuje aj významná personálna väzba. Prezident Slovana Miloš Mečíř je členom vedenia HTS. A naopak, spolu s Mariánom Vajdom a Filipom Poláškom, ktorý sa stal športovým riaditeľom Slovana, figurujete aj v jeho výkonnom výbore.
„Do určitej miery to môže vzbudzovať tento dojem, napokon je pravdou, že pôsobíme zároveň aj v štruktúrach Slovana. Na druhej strane je to aj pochopiteľné, veď všetci sme v tomto klube vyrastali. Preto máme k nemu svoj citový vzťah. Na druhej strane to určite neznamená, že by sa Slovan Bratislava rovnalo HTS. A v žiadnom prípade to neznamená, že by naši tenisti museli do tohto klubu vstúpiť. S Radkou Zrubákovou, ktorej srdce bije najmä pre TK Slovan, vieme nájsť spoločnú reč, rovnako tak, ako aj s ostatnými členmi samotného tenisového oddielu. Nakoniec aj medzinárodný turnaj, ktorý každoročne organizujem, sa koná v posledných rokoch práve na kurtoch tohto klubu. Naša vzájomná spolupráca je aj z tohto dôvodu veľmi úzka a priateľská.“
Prechod Filipa Poláška na funkcionársku stoličku v Slovane v lete 2023 zrejme pomohol k zlepšeniu koordinácie tréningového procesu oboch subjektov…
„Napriek tomu, že sa z každodenného života HTS Filip úplne stiahol, naďalej zostáva neodmysliteľnou súčasťou projektu, ktorý vytváral spoločne s nami. V Slovane má na starosti športovú stránku a vďaka tomuto faktu nemusíme riešiť problém s tréningovými hodinami. My presne vieme, čo si môžeme dovoliť. Vieme, kedy a koľko môžeme trénovať bez toho, aby sme nejakým spôsobom obmedzovali členskú základňu Slovana. Jednoduchšia je aj organizácia sparingov Slovanistov s našimi hráčmi. Podstatné je, že takéto prepojenie pomáha samotnému tenisu u nás.“
Na záver by som aj touto cestou chcel pozvať všetkých priaznivcov tenisu na ďalší ročník Bratislava Open, na ktorom môžu okrem kvalitných súťažných zápasov vidieť aj hráčov z projektu HTS, ktorí odprezentujú svoj tréningový program. Srdečne vítaní sú rodičia aj deti zo všetkých tenisových klubov.
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár