Peter Benjamín Privara a Daniel Trčka. Najlepší hráč v Európe do 16 rokov a renomovaný český tréner. Spolu tvoria momentálne zrejme najlepšie fungujúci tandem v slovenskom tenise. Pod vedením uznávaného odborníka zaznamenal slovenský junior v minulom roku šesť turnajových titulov a v ankete STZ triumfoval s prehľadom v kategórii Talent roka 2019.
Už letmý pohľad na pestrý pracovný životopis na Slovensku pevne etablovaného českého trénera poukazuje na fakt, že je 15-ročný Slovák v dobrých rukách. Pod dohľadom rodáka z Rožnova pod Radhoštěm herne rástli aj tenisti, ktorí patrili svojho času k top 10 svetového poradia. Či už Tomáš Berdych, Radek Štěpánek alebo Jiří Novák. Spolu s Petrom Privarom začínajú v trnavskom TC Empire už tretiu spoločnú sezónu. Onedlho 50-ročného kouča sme zastihli ešte pred odletom na juhoamerický kontinent, kde čakajú jeho zverenca dva antukové turnaje prvej kategórie v Paraguaji a v Ekvádore. Témou rozhovoru bol, samozrejme, nádejný slovenský junior.
Ako by ste charakterizovali Petra Privaru?
„Je to typ tenistu s variabilným herným prejavom, odolného voči stresu, ktorý miluje výzvy a veľké zápasy, v ktorých o niečo ide. Na dvorec nikdy nenastupuje s jedným plánom, podľa potreby dokáže hrať obranný aj útočný tenis. S obľubou hrá neočakávané údery. Aktuálne sa nachádza v etape prerodu z defenzívneho hráča na ofenzívny typ. Jeho pozícia na dvorci sa postupne mení smerom dopredu k sieti. Výborne podáva a dokáže zvládnuť náročné zápasové situácie. V momentoch, keď ostatní zlyhávajú a nie sú takí psychicky odolní, Petra to motivuje a podáva svoj najlepší výkon. Má obrovskú túžbu po víťazstve, ktorá je jeho najväčšou zbraňou.“
Náš najtalentovanejší junior je známy tým, že produkuje minimálne množstvo nevynútených chýb, čo je typické skôr pre defenzívnejších hráčov.
„Je to pravda, na tom má založenú svoju hru. Je to systém postupného prechodu z defenzívy do útoku. Ale s tým, že hru bez chýb dokáže zrýchliť, čím sa, samozrejme, dostáva viac do ofenzívnych situácií. Zjednodušene, zrýchľuje svoju bezchybnú defenzívnu hru.“
Aký herný progres zaznamenal pod vaším vedením?
„Za dva roky našej spolupráce učinil významný posun. Pritom ide o komplexné ponímanie osobnosti hráča. Snažím sa poskytnúť mu priestor na jeho osobný prejav. Nechcem z neho urobiť hráča akého ja chcem, ale nechávam ho, aby na dvorci prejavil vlastnú osobnosť. Rešpektujem jeho ciele, túžby a charakter, a tomu podriaďujem aj tréning. Samozrejme, že pracujeme na technických detailoch tak, ako všetci ostatní hráči na rôznych úrovniach. Hlavným cieľom je spevniť ho fyzicky. Prišiel do kategórie, v ktorej sa stretáva s hráčmi o dva až tri roky staršími a fyzicky vyspelejšími. Pracujeme na silovom tréningu, aby mohol na dvorci aplikovať to, čo vie hrať. Aby dokázal hrať turnaje celú sezónu a predovšetkým, aby vydržal po zdravotnej stránke. Dvakrát do týždňa navštevuje fyzioterapeuta a musím zaklopať na drevo, za tie dva roky nemal výraznejšie zranenie aj keď vyrástol o viac ako 20 centimetrov.“
Aké má rezervy a v čom by sa ešte mohol ešte zlepšiť?
„Aj keď je veľmi rýchly a dokáže dotiahnuť do úspešného konca aj dlhé zápasy, stále sa môže zlepšovať po fyzickej stránke, predovšetkým v silovej oblasti. Je to typický 15-ročný chalan so silným prežívaním emócií, ktoré sú na jednej strane zdrojom jeho energie. Musí však zapracovať na vnútornej disciplíne a na ich kontrole. Je naozaj dôležité, aby sa venoval iba zápasu na dvorci a nenechal sa vyrušovať vlastnými pocitmi. Musí ich dostať pod kontrolu rýchlejšie a menej sa venovať okoliu. Niekedy vie úplne o všetkom, čo sa deje za plotom.“
Hráva pravidelne aj štvorhru?
„Peter nie je typický singlový špecialista, snažíme sa, aby ju hrával. V zbierke má už tri tituly zo štvorhry v kategórii ITF do 18 rokov, pričom nemá stáleho partnera. Keď však ideme na turnaj, na ktorom nám prioritne záleží a ktorý chceme vyhrať, štvorhru vynechá.“
Mladého Privaru ste prevzali ako hráča s vyprofilovanou technikou jednoručného bekhendu. Predpokladám, že v jeho veku by ste ho k obojručnému držaniu rakety vrátiť nechceli.
„Ani to nie je nutné preto, že bekhend je v súčasnosti jeho veľká zbraň.“
Máte pocit, že dokáže pretlačiť hráča s obojručným bekhendom?
„Peter to dokáže. A na veľké prekvapenie vie z rakety vypustiť vzápätí aj rýchly úder po čiare, ktorý súper zvyčajne neočakáva. K tomu je nutná precízna technika. Má výborný bod zásahu, ktorý je pritom u jednoručného úderu podstatne menší ako u obojručného. Ďalším dôležitým faktorom je rýchlosť pohybu nôh, s akou sa hráč dokáže postaviť správne k lopte. Opomenúť nemôžem ani odhad na loptičku, na jej rýchlosť a predpokladané miesto dopadu, aby vedel úder správne načasovať. Ak to nestihne, je z toho iba defenzívny úder. Ale keď to dobre trafí, je to často ešte väčšia bomba ako z forhendu. Pritom musím priznať, že za 30 rokov mojej trénerskej praxe je Privara prvý hráč s jednoručným bekhendom, ktorého trénujem.“
Napriek výraznejšiemu zastúpeniu hráčov s jednoručným bekhendom v aktuálnom poradí prvej dvadsiatky svetového poradia, v juniorských kategóriách jednoznačne prevláda hra s obojručným držaním.
„A prevládať bude aj naďalej. Má to jednoduché vysvetlenie. Vo všetkých prípravkách sa učí bekhend obojručne. Dlhé roky som nevidel ani v Česku, ani na Slovensku tenisovú školu, kde by to tak nebolo. Pre väčšinu malých detí je náročné byť konkurencieschopným s jednoručným bekhendom. Preto sa ho prvoplánovo ani neučia. Existujú krajiny, ako napríklad Taliansko, Francúzsko alebo štáty Južnej Ameriky, kde by ste sa s jeho trénovaním stretli častejšie. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že jednoručným bekhendom hrajú dnes tenisti, ktorí to z nejakého dôvodu takto hrať aj chcú. Buď sa im to páči, alebo majú svoj vzor.“
Existuje optimálna veková hranica na prechod od obojručného bekhendu k jednoručnému?
„Ideálne by bolo, keby jednoručný úder trénovalo dieťa od mala. Aj preto, že ten prechod nemusí byť vždy jednoduchý. Po technickej stránke sú to veľmi odlišné údery.“
Najzložitejším obdobím v kariére tenistu býva prechod k mužom. Čo robíte preto, aby ho Privara zvládol?
„Petrovi sa venujeme, aby bol dobrým juniorom, ale súbežne s tým robíme aj na tom, aby ten prechod zvládol. Stanovili sme si krátkodobé ale aj dlhodobé ciele. Už na prvých turnajoch dospelých musí byť mladý tenista pripravený fyzicky, herne, mentálne aj takticky. Aby vedel, čo má v tejto kategórii na dvorci robiť, aby sa jednoducho ‚nestratil‘. Ak junior naskočí do mužského kolotoča turnajov priskoro a nepripravený, problémy ho neobídu. Na druhej strane je nevyhnutné na tom pracovať od začiatku, aby si bol týchto problémov a rizík vedomý. Väčším problémom je stav, keď sa väčšina mladých tenistov začína pripravovať na tento prechod v 16, v 17 rokoch. To je už neskoro.“
Kedy plánujete absolvovať prvé mužské turnaje?
„Pravidlo o veku sa vzťahuje na dátum narodenín, z čoho vyplýva, že 25 turnajov môže absolvovať až od augusta. Dovtedy si ich musíme šetriť a zvažovať ich výber, čo nám však zároveň umožňuje zaradiť do kalendára aj mužské ITF-ká. Rátame s voľnými kartami pre turnaje v Trnave. Ich počet závisí aj od Petrovej úspešnosti na podujatiach ITF a podľa toho si v lete nastavíme program. Zatiaľ máme vypracovaný plán pre najbližšie tri mesiace. Naším cieľom je, aby sa dostal do kvalifikácie na Roland Garros.“
Váš zverenec prechádza obdobím puberty, ktorá sa na správaní väčšiny chlapcov na dvorci aj mimo neho prejaví.
„Momenty puberty si vyberie niekde inde, ale nie na turnaji. Je to normálny 15-ročný chalan, s ktorým riešime na tréningu aj tieto typické veci pre tento vek. Samozrejme, že sa občas vyskytnú aj protesty proti všetkému a všetkým. Keď však ide do tuhého, vie sa spevniť a robí to, čo robiť aj má.“
Spolupracovali ste s Berdychom, Štěpánkom aj Novákom. Pripomína vám niečím niektorého z týchto úspešných hráčov?
„Variabilitou a zmýšľaním mi pripomína Radka Štěpánka. Ten mal tiež svoje limity. Všetci si dobre pamätáme jeho forhend. Ale zapracoval na tom, aby to nahradil. Pracoval na taktike, na nečakaných variantoch hry. Ak má hráč nejakú slabinu, zvyčajne má dve možnosti. Buď sa ju naučí alebo ju niečím nahradí. Práve touto schopnosťou prekvapiť súperov a nabúrať im systém hry mi Peter pripomína Štěpánka. Inak by som ho neprirovnal k nikomu. Peter je jedinečná osobnosť, ktorá ani nemusí byť prirovnávaná k nikomu preto, že on je jednoducho on.“
Pridajte komentár