Tenis je menej kontaktný ako spolužitie s iným človekom

Odkedy sa dostal koronavírus do Európy, bolo jasné, že Slovensko neobíde. Nežijeme v bubline. Postupne sa po potvrdení jeho prítomnosti prijímali opatrenia, ktoré majú eliminovať šírenie ochorenia. Robí sa to všade a je to logické i správne. Treba však postaviť určité mantinely. Tie by nemali byť privysoké. Pozrime sa na to z pohľadu tenisu ako športu.

Zľahčene povedané, prídete na kurt, od „parťáka“ ste vzdialený 24 metrov. Jediný nevyhnutný kontakt je dotýkanie sa rovnakej loptičky. Samotné kurty sú od seba oddelené dostatočným odstupom, mnohé kurty v malých areáloch sú dokonca oddelené budovami a na veľkom priestore sú len dvaja ľudia. Ak by ste šli hrať tenis s niekým zo spoločnej domácnosti, ste vo vzdialenejšom kontakte, ako každú minútu dňa v domácej izolácii.

Správca kurtu môže byť sám a vy ho viete vyplatiť aj online, hoci, ani osobný kontakt s rúškom na tvári by nebol nič mimoriadne. Veď funguje napríklad donáška jedla, platí sa v hotovosti či kartou, ale zväčša konkrétnej osobe, ktorá objednaný tovar dovezie.

Trpia profesionáli

Nejde len o rekreačný tenis. Pre nás, rekreantov, je tenis koníčkom, pre niekoho prácou. Odhliadnime od elity, ktorá aj dnes dostáva zo sponzorských zmlúv toľko peňazí, že si z nich dokáže odložiť. Keď ste však skvelý tenista, no 199 je lepších, už nie ste na turnajoch hlavného okruhu a sponzori sa o vás nebijú. Žijete teda z toho, čo si zarobíte na odmenách. Často je to „z ruky do úst“, lebo treba platiť cestovanie, ubytovanie, v lepšom prípade aj trénera.

V snahe ušetriť môžete byť bez trénera, prespávať v aute, ktorým sa aj presúvate. Preto sa mnoho „challengerových“ hráčov fokusuje na podujatia v rámci kontinentu. Často dokonca uprednostnia akciu na neobľúbenom povrchu len preto, že je blízko. Len je to začarovaný kruh. Nik v ňom nechce uviaznuť a každý sa chce prepracovať vyššie. To je však na inú debatu. Nápad, ako zlepšiť situáciu hráčov z druhého, tretieho, štvrtého sledu, priniesol nedávno analytik a tréner Ján Solčáni (prečítať si ho môžete TU).

A zabudnutý bod B? Návrat na okruh. Brutálne slovenské opatrenia znamenajú, že naši tenisti posilňujú doma na karimatke. Raketu už mesiac nevideli. Každý si snáď dokáže predstaviť, že ak by sme dnes, nieto ešte o tri či štyri mesiace, postavili proti sebe slovenského a českého tenistu rovnakej výkonnosti (v Česku sa trénovať na kurtoch dá), tak prevaha bude na strane Čecha. Holt, prax na kurte nenahradí nič.

Riešenie

Pritom by stačilo tak málo. Každý profesionálny tenista (o rekreantoch som sa zmienil už v úvode) podstúpi test na prítomnosť koronavírusu. Negatívni si môžu pokojne zatrénovať vo dvojici. Kurty na Slovane či Interi môžu byť otvorené a pokojne nechajme po vzore Nemecka zavreté šatne a sprchy. „Hodiť“ na seba po pár hodinách na kurte bundu a sadnúť neosprchovaný do auta je najmenej.

Tu sa dostávame do tretej roviny. Po rekreantoch, ktorí sa môžu chodiť prechádzať, ale nemôžu športovať, po profesionáloch, ktorí nemajú príjem ani prípravu na to, aby ten príjem o pár mesiacov znova mali, sú tu kluby/prevádzkovatelia kurtov. Samozrejme, nie sú to ťahúni ekonomiky štátu, no sú to ľudia, ktorí poskytujú živobytie ďalším a ďalším ľuďom. Správcovia kurtov, tréneri, vypletači rakiet, dokonca pomaly aj predajcovia športových potrieb. Tí všetci trpia.

Nie je čas zamyslieť sa nad uvoľnením opatrení? Nie je to presne to, čo zachráni tisíce ľudí?

The post Komentár TS: Zobuďte sa, vážení, otvorenie kurtov nikomu neublíži appeared first on Tenisový Svet.

Nový termín

Jedna z otázok, ktorá napadne každému medzi prvými, je, „kedy sa olympiáda uskutoční?“ Oficiálne stanovisko hovorí o tom, že to bude najneskôr v lete 2021. Slovíčko najneskôr by som v tomto prípade vypustil a na mieste organizátorov by som stanovil prelom júla a augusta, ako to malo byť v roku 2020, ako fixný termín. Pre žiadny zo športov by to nemal byť zásadný problém a pre tenis je to v podstate jediný prijateľný termín. Každý iný by narušil kalendár i komfortný program hráčov.

Zabudnime teraz na sezónu 2020 a počítajme s tým, že tá nasledujúca sa začne v riadnom januárovom termíne, akoby sa nič neudialo. Zároveň si uvedomme, že vzhľadom na klimatické podmienky nie je možné usporiadať v Tokiu olympiádu skôr ako v apríli, optimálnejší je však máj. To je v plnom prúde európska antuková sezóna plná prestížnych podujatí, o ktoré tenis tento rok príde. Na konci mája je už na programe Roland Garros a tri týždne po ňom Wimbledon, ktorý sa končí až začiatkom júla. Ovplyvňovanie týchto dvoch Grand Slamov olympijským turnajom je vylúčené.

Najvhodnejším variantom je teda spomínaný prelom júla a augusta, keď sa po Wimbledone niektorí vracajú na menšie antukové podujatia do Európy a iní už mieria do Severnej Ameriky, kde postupne začínajú s prípravou na US Open. Druhý, a zároveň posledný reálny variant, je prelom apríla/mája. Nekolidoval by s termínmi Grand Slamov, ale výrazne by komplikoval celistvosť antukovej prípravy. Pre tenis nie ideálne, sviatok pod piatimi kruhmi však nestojí a nepadá na tenise. Nechajme sa teda prekvapiť.

Rebríčky, kvalifikačné kritériá

Situácia, v ktorej sa dnes nachádzame, je bezprecedentná a tenis jej vo svojej modernej histórii ešte nečelil. Zrazu vznikol výpadok, tenisti prišli o možnosť obhajovať body a organizácie ATP, WTA prijali unisono rozhodnutie, že rebríčky „zmrazia“. Osobne som voči sezóne 2020 skeptický, už dnes je navyše rozhodnuté, že niektoré podujatia ako Indian Wells, Miami či antukové sa neuskutočnia, a tak logicky všetko smeruje k tomu, že obhajovanie výsledkov z vlaňajška bude prichádzať na rad postupne v budúcej sezóne. Bizarné, ale zrejme spravodlivé. Najbizarnejšie je, že vo februári bude kreovať renking tak výsledok z Australian Open 2021 ako z Madridu 2019. Aspoň tak momentálne vyzerá predstava organizácií i hráčov o tzv. zmrazení.

Rebríček je hlavným určujúcim kvalifikačným kritériom aj pre olympiádu. Základným pravidlom je, že miestenku získava 56 najlepších (posuny nadol spôsobuje národná kvóta obmedzujúca počet hráčov z jednej krajiny na štyroch, nesplnené reprezentačné štarty v Davis Cupe/Fed Cupe, zranenia, uprednostnenie individuálnych turnajov). Pôvodne mal byť kľúčovým dátumom 8. jún 2020, čo je deň, na ktorý je predbežne optimisticky naplánovaný reštart sezóny. Ak by tokijský športový sviatok nebol posunutý, zoznam účastníkov by sme poznali už dnes. Pri posune o celý jeden rok teda možno počítať, že bude rozhodujúcim vydaním to z júna 2021, pri skoršom termíne (apríl/máj) by sme vzhliadali k vydaniu z konca februára či začiatku marca.

Ak by sa v júni nejakým zázrakom začalo hrať, mali by všetci rovnaké podmienky a, kalkulujúc s odkladom na leto, rok na to, aby si vybojovali olympijskú miestenku. V prípade, že sa v júni hrať nezačne, čo je, myslím si, takmer isté, budú vstupovať do hry o olympiádu aj „zmrazené“ body z lanských turnajov. Ak si to rozmeníme na drobné, do istej miery sa tým zachová mechanizmus, ktorý mal platiť v prípade riadneho konania olympiády. Vtedy by totiž hrali rolu výsledky z júna – decembra 2019 a januára – mája 2020. Ak sa, nedajbože, zruší celá sezóna a začne sa až v januári, čo si nik nepraje, ale táto možnosť tu je, bude predmetným obdobím jún – december 2019 a január – máj 2021. Zohľadnia sa tým výsledky získané v boji o Tokio 2020 vlani na jeseň a šancu zabojovať budú mať i tí, ktorí si teraz veľa sľubovali od antukovej jari. Po pozastavení okruhov je teda presun olympiády pre hráčov určite výhodný a spravodlivý.

Problém pre „veľkú trojku“?

Švajčiar Roger Federer, Španiel Rafael Nadal a Srb Novak Djokovič mali rozohrať v Tokiu svoje veľkolepé predstavenie. Zrejme malo ísť o ich posledné stretnutie pod piatimi kruhmi. Zároveň prvé po 12 rokoch, keďže v Londýne 2012 chýbal „Rafa“ a pred štyrmi rokmi v Riu de Janeiro „Fedex“. Štart 38-ročného švajčiarskeho tenistu o štyri roky v Paríži na antuke je v podstate vylúčený, a tak malo mať Tokio tenisovo špecifickú príchuť.

Pravdepodobne sa všetkých troch dočkáme o rok, ale pre všetkých to bude o niečo zložitejšie. Nik nevie, čo spraví s jednotlivými hráčmi pauza dnes neznámeho rozsahu, čo je však isté, vek zastaviť nejde. Federer bude mať pár týždňov pred 40. narodeninami, Nadal čerstvých 35, Djokovič 34. Pred každou sezónou sa hovorí o tom, že príde nástup novej generácie, nových šampiónov. A ono sa to, s výnimkou Grand Slamov, pozvoľna deje. Neviem si predstaviť, že by si i sezónu 2021 výrazne podmanila „veľká trojka“.

Tokio 2020 malo byť poslednou šancou Federera na zisk singlového olympijského zlata, pre Djokoviča, taktiež čakajúceho na zlato a hrajúceho v Austrálii v top forme, šancou obrovskou. A pre Nadala, víťaza z Pekingu 2008, reálnou šancou vystúpiť po druhý raz na olymp. Iste, odpisovať túto trojicu velikánov, ktorí sú vari troma najlepšími hráčmi histórie, nemožno, ale odklad im z hľadiska športových ambícií príliš do karát nehrá. Ani Rogerovi, ktorý sa zotavuje po operácii kolena. Vieme, že sa dokáže vrátiť na vrchol veľmi rýchlo a ak hrá niečo skutočne proti nemu, je to len fakt, že starne.

Nová nádej pre hrdinov z Ria de Janeiro 2016

Pamätáte sa, ako vyzeral stupeň víťazov pred štyrmi rokmi v Brazílii? Zlatý Brit Andy Murray, strieborný Argentínčan Juan Martín del Potro, bronzový Japonec Kei Nišikori. Všetci laborujú so zraneniami a v sezóne 2020 neodohrali žiadny zápas. Prvý menovaný sa trápi už vyše dva roky s bolesťami bedra, druhý sa komplikovane zotavuje po lanskom zranení pravého kolena a tretiemu spôsobuje vrásky na čele operovaný pravý lakeť.

Japonský tenista by domácu olympiádu takmer určite stihol, ďalší dvaja, „Delpo“ obzvlášť, zostávali otázni. Ak sa všetci úspešne zotavia a ďalších zranení sa vyvarujú, budú mať možnosť dostať sa do leta 2021 do top formy. Platí to aj pre zlatú ženu z Ria. Portoričanka Mónica Puigová nemá v aktuálnej sezóne takisto žiaden odohratý zápas. V decembri sa podrobila, rovnako ako Nišikori, operácii pravého lakťa.

Šanca pre slovenský tenis?

V čase, keď bol okruh prerušený, zostávali hráčom približne tri mesiace na to, aby nahrali potrebné body a kvalifikovali sa do Tokia. Slovenský tenis na tom nebol vôbec ružovo. Zdalo sa, že miestenky vybojuje iba Filip Polášek – do mužskej štvorhry a spolu s Viktóriou Kužmovou aj do mixu. Ďalší boli priďaleko. Náš najlepší singlista Andrej Martin bol 96. a to mal obhajovať zaujímavú porciu bodov. On i Norbert Gombos či Jozef Kovalík by museli preraziť senzačným spôsobom na hlavnom okruhu, čo bolo, nalejme si čistého vína, málo pravdepodobné. Takto získajú aspoň z hľadiska času a množstva počítaných turnajov úplne novú perspektívu.

Situácia medzi ženami takisto nebola dobrá. Herná stagnácia Viktórie Kužmovej nesľubovala, že by sa chystal výraznejší posun zo súčasnej 82. pozície. Skôr ďalší pád, keďže by bolo treba obhájiť 3. kolo v Miami, Madride či na Roland Garros. Pre Viki je prestávka s ohľadom na olympiádu určite nádejou. Optimálny by bol pre ňu reštart v júni, keďže druhú polovicu lanskej sezóny mala podpriemernú. Ani január 2021 by však nebol tragédiou a dával by jej väčšie šance ako mala teraz.

V rovine teórie je štart Anny Karolíny Schmiedlovej. V úvode sezóny ukázala určitý progres a naznačila svoje možnosti. Keďže však druhú polovicu roka 2019 úplne vynechala, potrebovala by, aby sa začalo hrať už v júni a získala tak plných 52 týždňov na naháňanie bodov. V takom prípade by sa do top 70, čo by malo stačiť na kvalifikovanie, mohla dostať.

The post Komentár TS: Čo znamená pre tenis odloženie olympiády? appeared first on Tenisový Svet.

Na prvej z nich, po neúspešnom súboji Andrea Martina s Lukášom Rosolom panovala atmosféra ako na zádušnej omši. Dusivé ticho a neopísateľné sklamanie v tvárach sprevádzali strohé odpovede oboch jej hlavných aktérov, slovenskej jednotky aj nehrajúceho kapitána.

Po dramatickej prehre Martina s Veselým sa obaja opäť posadili pred novinárov. Tentoraz sa však Hrbatý prejavil v úplne inom svetle. A dokonale šokoval viacerými tvrdeniami. Zrejme najviac tým prvým, podľa ktorého „Nás od Madridu delil jediný fiftín.“

Druhým, že tímová trojka Norbert Gombos by mal obrovskú šancu proti Lukášovi Rosolovi dotiahnuť náš víťazný obrat: „Myslím, že Noro by toho Rosola zvalcoval.“

A napokon, že obaja nominovaní singlisti Kovalík a Martin „boli v mnohom lepší, ako ich súperi, len sa im to nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca.“ Môžeme ponechať bokom úvahu o tom, prečo „valcujúci“ Gombos nedostal možnosť prejaviť svoje kvality už v úvodnej dvojhre. Avšak zostávajúce dve silné tvrdenia naozaj stoja za podrobnejší rozbor. Je koncipovaný z viacerých uhlov pohľadu, ale v konečnom verdikte ponúka iba jedno vysvetlenie.    

Na práve skončené stretnutie našich tenistov s českým výberom je možno nazerať, ale aj hodnotiť ho naozaj z mnohých uhlov pohľadu. Pri povrchnejšej analýze môžeme brať do úvahy nepopierateľne najlepšie výsledky Jiřího Veselého na turnajoch tesne pred vzájomným barážovým zápasom.

Pri hľadaní príčin prehry môžeme súhlasiť s kritickým pohľadom Hrbatého na nevyužité kľúčové momenty lídra Slovákov Andreja Martina v rozhodujúcom súboji s Lukášom Rosolom. Môžeme dokonca akceptovať slová chvály našich tenistov na adresu oboch českých singlistov, ktorí prišli do Bratislavy vo forme, ako za čias svojej najväčšej slávy, kedy okupovali pozície v štyridsiatke svetového rebríčka.

Avšak, môžeme sa zároveň pozastaviť aj nad tým, že na tých istých tlačovkách odznelo takmer unisono z úst našich hráčov tvrdenie, že tak, ako Veselý svojim podaním, tak aj Rosol svojou agresívnou hrou nedali pri vlastnom podaní Slovákom takmer žiadnu šancu. S výnimkou strednej pasáže duelu Martina s Veselým, v ktorom náš reprezentant mal navrch, väčšinu z celkového času odohrali aktéri všetkých dvojhier pri podaniach domácich tenistov. Prečo?

Možno prekvapíme tvrdením, ale jedna z odpovedí by úplne korešpondovala s vysvetlením, prečo majú momentálne Česi v elitnej stovke až osem svojich hráčok, ktoré majú na rebríčku lepšie postavenie ako jediná Slovenka.

Presne tak, ako v nedávnej minulosti v mužskom poradí v prípade Berdycha so Štepánkom. A koniec koncov aj v prípade Veselého s Rosolom, ktorí to v kariére dotiahli neporovnateľne ďalej ako Slováci, ktorých sme v NTC sledovali. Položme si tú istú otázku: Prečo?

Prejdime k veci. Napadlo niekomu niekedy riešiť, prečo naši západní susedia dosahujú lepšie výsledky na hardových povrchoch? A prečo bola jedinou našou šancou, ako ich zastaviť v rozlete, práve antuka? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Slovensko disponuje na prelome prvej a druhej stovky, ale aj hlboko pod ňou hráčmi, ktorí na iných, ako antukových turnajoch nebodujú. 

Skúsme ísť nato z iného uhla pohľadu. Čo majú spoločné Dominic Thiem, Stefanos Tsitsipas, Denis Šapovalov, Alexander Zverev alebo Karen Chačanov? Teda okrem toho, že onedlho zaberú miesto na absolútnom výslní? V čom je ich tenis odlišný, od toho, ktorý produkujú naši hráči?

Ponúka sa jednoduché vysvetlenie. V tom zásadnom, v agresivite. Schopnosťou bodovať vlastným prvým servisom, tak ako Veselý, alebo možnosťou „odstreliť“ súpera forhendom z ktorejkoľvek pozície na kurte, alebo si aspoň vynútiť drvivý tlak. Tak, ako to úspešne predviedol Rosol. 

Stačil pohľad na dvorec počas zápasov a nemuseli sme ani porovnávať štatistické ukazovatele našich hráčov a Čechov pri efektivite prvého podania, alebo počtu víťazných úderov. Zistili by sme výrazný rozdiel. Priepasť však nie je výsledkom aktuálnej formy, ale jednoducho je daná samotným štýlom hry tenistov, ktorý je určený technikou úderov.

Výsledkom je rozdiel v rýchlosti priameho forhendu Lukáša Rosola, alebo menej liftovaného prvého servisu Jiřího Veselého. A dôsledok? Naši antukári s defenzívnejším štýlom hry nemajú ako konkurovať výsledkom metodiky tenisovej školy, ktorá práve tak, ako v prípade Petry Kvitovej, Karolíny Plíškovej alebo Karolíny Muchovej učí od mala svojich žiakov k aktivite na dvorci. 

Samozrejme, nájdu sa aj na Slovensku ojedinelé prípady. Napríklad v osobe tridsaťročného Martina Kližana vďaka parametrom jeho podania, alebo stále ešte perspektívnej Viktórie Kužmovej s jej podaním aj útočným štýlom hry. To je však veľmi málo. Za nimi je prázdno. Tak, ako v prípade Martina s Kovalíkom, by veľmi podobne dopadli aj Čepelová, Schmiedlová či Šramková, ak by na opačnej strane dvorca stáli Kvitová, Plíšková, Strýcová či Muchová.

Treba si uvedomiť, že český tenis je niekde úplne inde, než ten slovenský. A ak sa opäť budeme vyhovárať, že sú na príčine iba finančné podmienky a úzka hráčska základňa, budeme naďalej iba klamať samých seba.

A alibistické tvrdenia o tom, že nás od postupu delil jediný fiftín, tomu naozaj nepomôžu.

The post Komentár TS po prehre s Českom: Alibizmus a realita slovenského tenisu appeared first on Tenisový Svet.

Ohromná herná kvalita

Zoznam dôvodov, prečo je to roky tak, nie je dlhý. Prvý a zásadný tkvie v ich kvalite. Každý hrá iný tenis, no vo svojom odbore je výnimočný. Švajčiar Roger Federer je stará tenisová škola so všetkým, čo k tomu patrí. Pred rokmi to mal byť Bulhar Grigor Dimitrov, kto ho vystrieda v rámci tenistov s aktívnym pojatím a jednoručným bekhendom. Len sotva sa však k nemu priblížil. „Dima“ je na ústupe z pozícií, kým Roger je stále na vrchole.

Srb Novak Djokovič má hernú analógiu s Chorvátom Bornom Čoričom. Ten však zatiaľ našiel svoj strop tesne za top 10 a je otázne, či ho prekoná. Chýba mu konzistencia. Plus, keď príde na jeho konfrontáciu so samotným Novakom, ten je zatiaľ v medzihre silnejší a jeho strojový tenis vo veľkých zápasoch funguje lepšie.

Španiel Rafael Nadal nemá medzi mladšími ročníkmi vyslovene podobného hráča. Ľavácky forhend, ktorý je technicky pomerne špecifický, je však jeden z najvýnimočnejších úderov. Spomínať sa naň bude ešte dlho po tom, čo „Rafa“ skončí. Navyše, malorský rodák pridáva s pribúdajúcim vekom na agresivite, čo mu umožňuje šetriť kolená. Naliftovaným forhendom sa k nemu približuje len Rakúšan Dominic Thiem, jeho korunný princ antuky, no ktovie, kedy a či príde jeho čas. Nadal tu môže byť ešte dva-tri roky ako kráľ a potom môžu Dominica ohrozovať aj mladíci, ktorí zatiaľ nemajú jeho kvalitu.

Mentalita a schopnosť meniť hru

„Veľká trojka“ v zápasoch neklesá na duchu ani vtedy, keď sa nedarí. Všetci si prechádzajú sem-tam krízou, ale dokážu sa s ňou vyrovnať. Tak, ako všetci traja upravujú herný prejav s rastúcim vekom, dokážu aj meniť hru v priebehu zápasu. Jednoducho majú vždy plán B a často aj C. Súperi proti nim idú do zápasu s jednou taktikou, ktorá môže fungovať, no „traja výnimoční“ na to vedia reagovať. A tu razom prichádza moment, keď by mal reagovať aj súper, čo väčšinou absentuje.

Aura neporaziteľnosti

S rastúcim vekom rastie aj zoznam úspechov Djokoviča, Federera a Nadala. A to vytvára nezanedbateľný rozdiel už pred zápasom. Každý, kto proti niekomu z tejto trojice nastúpi, to má v hlave. Vie, čo ho čaká, vie, že musí podať dokonalý výkon, ktorý aj tak nemusí stačiť. Automaticky sa teda dostáva pod vlastný vnútorný tlak, ktorý zväzuje.

Koľkokrát vyhrali tí najlepší aj prehratý zápas by sme nespočítali ani na prstoch dvoch rúk. Často aj preto, že potenciálny premožiteľ nezvládol posledný krok. Holt, aura obklopujúca tzv. veľkú trojku je silná.

Šetrenie síl

Grand Slamy sú špecifické, keďže sa hrajú na tri víťazné sety. Navyše vedie cesta k titulu cez sedem duelov. Je obrovský rozdiel, či sa hráč prederie do štvrťfinále cez štyri hladké výhry alebo štyri vydreté. Ak si pozriete zápasy „veľkej trojky“ na Grand Slamoch, je jasné, že zväčša v úvodných štyroch dueloch nestratia dokopy viac ako dva sety. Tým pádom sú vo štvrťfinále, kde už nie je ľahký súper, svieži.

V kontraste s tým sú napr. takí Nemec Alexander Zverev alebo Japonec Kei Nišikori. Obaja sa často vysiľujú už v úvodných kolách v dlhých zápasoch. Ich fyzická kondícia je síce ohromná, ale konfrontovať sa po ťažkých dueloch s niekým z elitného tria je veľmi náročné.

Kto by mohol prekvapiť tento rok?

Tohtoročný US Open prišiel už v 1. kole o štyroch členov top 10. Samozrejme, „veľká trojka“ pokračuje. Napriek tomu, že Federer musel dvakrát otáčať z 0:1 na sety (ale vždy to zvládol s prehľadom a v rýchlom tempe) a Djokovič nie je zdravotne stopercentný.

Ako potenciálny hlavný vyzývateľ vyzerá Rus Daniil Medvedev. Včera však na kurte evidentne trpel a jeho stav vyvoláva otázniky. Oveľa lepšie vyzerá, paradoxne, Nick Kyrgios. Kontroverzný Austrálčan zvládol neobľúbené stretnutia so slabšími súpermi a ak zvládne aj 3. kolo proti Rusovi Andrejovi Rubľovovi, stať sa môže čokoľvek.

The post Komentár TS: V čom legendy stále prevyšujú smrteľníkov? appeared first on Tenisový Svet.

Srb má pred druhým Rafaelom Nadalom pohodlný, zhruba 5000-bodový, náskok. Svetová štvorka, Dominic Thiem, má pritom celkovo len niečo vyše 4000 bodov.

Djokovičova skutočná sezóna štartuje vo Wimbledone

Prvá polovica sezóny bola pre Srba úplne bez tlaku. Takmer nič neobhajoval a o svoj rebríčkový post sa báť nemusel. Veď pred vlaňajším Wimbledonom bol až 21. hráč sveta. All England Club však ovládol a po titule na US Open sa vrátil na tenisový trón.

Tieto body mu budú v najbližších mesiacoch ubúdať. A nielen tie. Vlani získal tituly ešte na tisíckach v Cincinnati a Šanghaji, k tomu pridal finále v Paríži a na Turnaji majstrov. Dohromady to robí zhruba 8000 bodov.

Otvorenejší okruh

Posledný rok ukázal, že aj hráči „veľkej trojky“ sú len smrteľníci. Djokoviča dokázali zastaviť Čilič, Tsitsipas, Chačanov, Zverev a pokiaľ rátame Laver Cup, aj Kevin Anderson. To sú všetko prekážky, ktoré zvykol pohodlne preliezať. Novaka, ako aj Nadala, navyše limitovali zdravotné problémy, ktoré sa s pribúdajúcim vekom ozývajú čoraz častejšie.

Veľkú vyrovnanosť okruhu potvrdila aj čerstvo skončená antuková časť roka. Tradične suverénny Nadal na svojom obľúbenom podklade vyhral „len“ dva turnaje. Djokovič mal pár pozitívnych momentov, ale od Australian Open sa skôr hľadá. Nevyšli mu ani jeho obľúbené podujatia v Indian Wells a Miami.

Tie naopak skvele zvládol Roger Federer, k tomu pridal aj nečakane solídnu antuku, ale v čoskoro 38 rokoch sa od neho dlhodobá dominancia čakať nedá.

Toto všetko naznačuje, že „veľká trojka“ už nemá takú nadvládu. Napriek tomu, tri najvyššie pozície stále pohodlne kontroluje. Hlavný dôvod je ich schopnosť zahrať v najdôležitejších momentoch. Na päťstovkách či tisíckach sa pomaly ozývajú noví šampióni, ale keď ide o grandslamy, všetko je naďalej po starom.

Dostať sa na vrchol rebríčka je bez najväčších štyroch titulov, na rozdiel od ženského okruhu, dlhodobo nemožné. Skvelé momenty v poslednom roku ukázali Zverev, Čorič a dlhodobo hlavne Tsitsipas, no je čas predviesť to aj pod tlakom a hlavne na tri víťazné sety.

Najväčší vyzývateľ

Asi najbližšie k tomu má Dominic Thiem. Ako jediný dokáže nad hviezdnym triom pravidelne vyhrávať. Z antukára sa navyše stal takmer univerzálny hráč. Titul v Indian Wells potvrdil aj jeho oveľa odolnejšiu psychiku a so súčasným sebavedomím má všetky predpoklady zabojovať minimálne o top trojku. Už sa len na nenávidenej tráve nevrátiť k starým zlozvykom.

Koncoročné poradie?

Zmena, na ktorú sme roky čakali, sa pomaličky blíži. Tento rok to však zrejme ešte nebude.

Tretie miesto zostane Rafaelovi Nadalovi. Španiel v druhej polke roka nezvykne zbierať veľa titulov. Napríklad v halovom prostredí, ktoré tvorí posledné tri mesiace sezóny, získal za celú kariéru presne jeden. Tieto body mu budú opäť chýbať.

Väčšou hrozbou na zosadenie Djokoviča bude paradoxne Federer. Toho to najlepšie ešte len čaká. Obľúbená tráva, severoamerické hardy na čele s rýchlym Cincinnati a potom hala. Ťažko však veriť, že mu pred 40-kou vydrží para. Pravdepodobne zostane tesne pod vrcholom.

V novom roku tak bude na vrchole opäť Novak Djokovič. Pri súčasnom vývoji to však už o rok platiť nemusí.

The post Komentár TS: Je Djokovič neohrozená jednotka alebo nás čaká zmena? appeared first on Tenisový Svet.

Áno, Austrálčan predviedol niečo, čo prekročilo mnohé hranice. Áno, zaslúžil si trest. Päťdesiattri tisíc eur je suma, ktorú väčšina z nás nezarobí ani za rok. Odpočet bodov je priam bezprecedentným krokom. Takže trest bol radikálny a tiež adekvátny. Čo si však rodák z Canberry nezaslúži, je opovrhnutie a extrémna kritika, ktorá z neho robí pomaly zločinca.

Nech to znie ako klišé, ale on má na to vyhrávať Grand Slamy a je jedným z mála hráčov, ktorí dokážu vypredať aj kurt č. 4. A to nielen preto, že od neho očakávame niečo, čo potom skritizujeme. Aj, a to najmä, preto, že hrá tenis, ktorý ľudí baví a zabáva.

Nick Kyrgios – najlepšie údery:

Prečo si nezaslúži suspendáciu? Predovšetkým preto, že nespravil nič zákerné či ľudsky zlé. Vo svojom amoku rozbil raketu, kopol do fľaše a hodil stoličku. Ale, na čo sa zabúda, na konci podal ruku empajrovému rozhodcovi i nórskemu súperovi Casperovi Ruudovi. Zachoval sa teda v rámci okolností férovo, či sa to niekomu páči alebo nie.

Rímsky skrat:

https://www.youtube.com/watch?v=6c4iWTGfFgk

Dnešná doba „praje“ sociálnym sieťam. Aj drobný výstrelok sa stáva virálnym videom. Američan John McEnroe je dnes uznávaná tenisová osobnosť. Samozrejme, zaslúži si to za svoje výsledky, ale správaním nebol lepší ako Nick. Bol možno horší. Po nadávku adresovanú rozhodcovi nechodil ďaleko, ťažil však z toho, že mnohé jeho excesy neboli zaznamenané. Tie, ktoré boli, stačia na ilustráciu jeho povahy.

John McEnroe – slávne excesy:

https://www.youtube.com/watch?v=Xea1KKEgOco

John McEnroe zrejme nie je zlý človek, len impulzívny, keď sa o niečo hrá. Koniec-koncov, dlhodobo je to on, kto nemá problém obhajovať Nicka Kyrgiosa a neraz už povedal, že by ho rád trénoval. Paralela medzi nimi je viac ako evidentná.

Záver? Trestať treba, ale nehrajme sa za každú cenu na pohoršených. Tenis mal vždy svojich „zlých chlapcov“ a tých sledujú všetci. Nick Kyrgios prináša na okruh skvelý tenis aj úprimnosť. Mnohí iní (a to nesúhlasím s tým, že ju reprezentuje Djokovič, ako to tvrdí austrálsky búrlivák) podliehajú konformite.

The post Komentár TS: Kyrgiosov trest je adekvátny – nerobme z neho zločinca appeared first on Tenisový Svet.

Dlhoročná dominancia

Španiel si parížsku antuku absolútne podmanil. Dodnes mu „ušli“ len tri ročníky a reálne pripustil iba jednu skutočnú senzáciu. Edícia 2009 a 4. kolo, v ktorom ho zdolal 6:2, 6:7(2), 6:4, 7:6(2) Švéd Robin Söderling.

Rok 2015 bol „Rafov“ kritický. Zdalo sa, že ustupuje z pozícií, a to, že ho Srb Novak Djokovič porazil v parížskom štvrťfinále 7:5, 6:3, 6:1 bolo očakávané. Možno sme čakali väčšiu bitku, no Malorčan nebol po dlhých rokoch na miestnej antuke premiérovo favoritom.

O rok neskôr nenastúpil na 3. kolo proti krajanovi Marcelovi Granollersovi. Trápilo ho ľavé zápästie, ale vrátil sa v top forme. Hrá útočnejšie, častejšie chodí na sieť, zmenil techniku servisu a zas je absolútny antukový kráľ. Víťaz posledných dvoch parížskych ročníkov.

Dnes to nie je Nadal v top forme

Dlhodobo problematické koleno sa tento rok ozvalo Rafaelovi už v Indian Wells. Dal si pauzu, doliečil ho do začiatku antuky. Ale doliečil ho naozaj? Hráči radi proklamujú, že sú fit. A potom? O deň, o týždeň, o mesiac… priznajú, že ich niečo trápilo.

„Rafa“ rozhodne nepôsobí ideálne. Stále je to elitný antukár a na Roland Garros favorit číslo jeden, no dnes si proti nemu môžu veriť súperi viac ako kedykoľvek predtým. Čo ho teda momentálne zráža? Nedá sa hovoriť o jednom hernom prvku, malorský rodák zaostáva za svojím štandardom vo všetkom.

Parížskou otázkou môže byť, kto ho zosadí z trónu. Ak by ste ma donútili staviť si na víťaza Roland Garros, volím Nadala, ale robil by som všetko pre to, aby som sa tejto kedysi istej stávke vyhol.

Prekliatie premožiteľov

Počas ostatnej dekády sme mohli hovoriť o hŕstke reálnych Nadalových vyzývateľov na Roland Garros. Posledné roky to bol vždy Rakúšan Dominic Thiem, no chýbali mu zrelosť a úderová stabilita na to, aby favorita pretlačil na tri víťazné sety.

Jediný, kto Nadala oskalpoval na posvätnej parížskej antuke, a, dokráčal k titulu, bol… pardon, nebol. Nepodarilo sa to nikomu. V ére Nadala doplatili jeho premožitelia zrejme aj na tlak, ktorý bol na nich automaticky vyvíjaný.

Kto to môže byť tento rok?

Okruh sa pomaličky omladzuje a prípadných nástupcov „Rafu“ možno hľadať aj medzi vychádzajúcou generáciou. Ten okruh však nie je veľmi široký.

Spomedzi mladíkov hrá na tehlovej drti fantasticky Rus Daniil Medvedev – muž, ktorého zdobí práve úžasná konzistencia v medzihre. Veľké víťazstvá dokáže zaknihovať Grék Stefanos Tsitsipas. No jeho forma vyvoláva otázniky.

Z mladíkov už reálnou hrozbou, podľa mňa, nebude nik. Pozor ale na stálice. Sem radím Thiema, ktorý si ako jediný skúsil antuku už po Australian Open v Južnej Amerike a napreduje. Získava istotu a čoraz väčšmi potvrdzuje povesť „antukového princa“.

Do akcie sa vracia Švajčiar Roger Federer. Nadala na antuke pravidelne neporážal ani v čase, keď boli obaja na vrchole, no prichádza ako víťaz dvoch z posledných troch hardových turnajov a ak na Roland Garros zvládne prvé kolá, bude rásť.

No a je tu Srb Novak Djokovič. V mnohom výnimočný. Skúsený, ovenčený Nadalovým parížskym skalpom. Že mu posledné tri akcie nevyšli? Nič nové. „Nole“ vie zabrať, keď ide o veľa. Práve on má najbližšie k tomu, aby na Roland Garros zosadil kráľa, ak bude správne mentálne nastavený.

A Talian Fabio Fognini? Nepredvídateľný. Nadala poraziť vie, ale rovnako vie prehrať v 1. kole s outsiderom. Odhad jeho výsledku je nočnou morou pre každého.

Odpísané hviezdy

Chýba tu Nemec Alexander Zverev? Svetová trojka nezvláda „best of five“ zápasy, nemá formu a ak nezačne hrať aktívnejšie, Grand Slam nevyhrá. Nemá momentálne zbrane (alebo ich skôr nevyužíva), ktorými by dobyl Paríž.

O zábavu sa môže postarať domáci Gael Monfils. Tento rok hrá v top forme, no nie je zdravotne fit. Dlhšie na okruhu absentuje a aj ten najtalentovanejší tenista potrebuje pár turnajov, kým sa zmôže na veľké úspechy.

Zavrime to Nickom Kyrgiosom. Málo tenistov tak otvorene hlása nenávisť k antuke. Austrálčan však nebude nasadený a môže byť nočnou morou favoritov už v 1. kole. S Nadalom má bilanciu 3:3, vie čo naňho platí a bol by trestom, ak by sa stretli v úvodnom kole.

The post Komentár TS: Čaká nás najotvorenejší Roland Garros za dlhé roky appeared first on Tenisový Svet.

Súčasný ženský tenis je mimoriadne vyrovnaný. Od septembra 2016 sa na pozícii najlepšej hráčky sveta vystriedalo osem tenistiek. Medzi nimi napríklad aj Petrina krajanka Karolína Plíšková, ktorá to dokázala aj bez grandslamového víťazstva.

Tenistka roka a predsa nie najlepšia na svete

Kvitová bola pritom už niekoľkokrát tak blízko. Napríklad v sezóne 2011. Na začiatku roka jej patrilo 34. miesto v renkingu, ale po triumfoch v Brisbane, Paríži a Madride sa zaradila medzi najlepšie hráčky sveta. K tomu pridala ďalšie finále v Eastbourne a skvelú trávnatú sezónu zaklincovala titulom na slávnom Wimbledone. Životný ročník ešte podčiarkla víťazstvom v Linzi a bez jedinej prehry ovládla Turnaj majsteriek.

WTA aj ITF ju ocenili ako hráčku roka, aj keď sezónu zakončila „až“ na poste svetovej dvojky. Tieto trofeje podľa nepísaného pravidla pripadajú tenistke, ktorá buď ukončila sezónu na čele poradia, alebo tam strávila veľkú časť roka. Kvitová je v obidvoch asociáciách iba druhá hráčka histórie, ktorá získala túto cenu bez jediného týždňa stráveného na tenisovom tróne.

Zmeniť to mohla už na začiatku ďalšieho roka ziskom titulu v Sydney. V semifinále ju však zastavila Li Na. Možnosť reparátu mala aj na Australian Open, kde patrila k hlavným favoritkám. Aj tentoraz sa však porúčala medzi štvoricou najlepších.

Ďalší wimbledonský titul

Kvitovej výkony po mimoriadne úspešnej sezóne dlho stagnovali. V roku 2014 však zvládla vo Wimbledone v treťom kole veľkú bitku s legendárnou Venus Williamsovou a posilnená týmto úspechom po druhý raz v kariére dokráčala ku grandslamovému titulu. Po dvoch rokoch sa vrátila aj do elitnej päťky.

Češka však od wimbledonského titulu akoby prestala zvládať tlak na podujatiach „veľkej štvorky“. Do konca roka 2016 na nich postúpila len do jedného štvrťfinále. Medzi sezónami 2016 a 2017 ju navyše vo vlastnom byte napadol útočník, ktorý jej nožom spôsobil vážne zranenia na dominantnej ľavej ruke. Česká tenistka sa tak na kurte objavila až v máji 2017.

Druhá kariéra

Návrat na kurty bol náročný po fyzickej aj psychickej stránke. Po kolísavom ročníku 2017 vstupovala do ďalšej sezóny až v tretej desiatke sveta. Víťazstvo v Petrohrade ju však nakoplo a pridala po ňom aj tituly v Dauhe, Prahe, Madride či Birminghame. Na Wimbledon tak prichádzala ako svetová sedmička. Mnohí odborníci ju pasovali do úlohy najväčšej favoritky. Avšak, nečakane stroskotala už v prvom kole na rakete Bielorusky Sasnovičovej.

Po ďalšom zbabranom turnaji „veľkej štvorky“ sa nevyhla ani otázkam novinárov, prečo sa jej na grandslamoch už celé roky vôbec nedarí. „Som smutná, veľmi som chcela vyhrať. Možno až príliš. Bola som nervózna, nedokázala som hrať s čistou mysľou. Wimbledon je pre mňa ešte o niečo špeciálnejší, keďže viem, ako dobre som tu v minulosti hrala. Najväčší tlak je práve v prvých troch kolách, potom sa to zlepšuje,“ povedala vtedy Kvitová.

Dve šance v priebehu zopár mesiacov

Nová nádej prišla na začiatku tejto sezóny. Po titule zo Sydney patrila Petra do neuveriteľnej jedenásťčlennej skupiny hráčok, ktoré mali v Melbourne šancu na post svetovej jednotky. Česká tenistka tentoraz prvé kolá zvládla. Rozohrala sa do top formy a vo finále ju čakal priamy súboj o post tenisovej kráľovnej proti Naomi Osakovej.

Kvitová predviedla neuveriteľný zvrat. Zo stavu 6:7(2), 3:5 a 0:40 si vybojovala tretie dejstvo, ale v ňom posledný krok urobiť nedokázala.

Jej sny o  a poste svetovej jednotky zostali nenaplnené aj v Miami. Po rýchlom vypadnutí Naomi Osakovej sa opäť otvorila možnosť pre iné hráčky stať sa svetovými jednotkami. Petra však podľahla vo štvrťfinále neskoršej šampiónke Bartyovej. Pri súčasnej vyrovnanosti v ženskom tenise je však pravdepodobné, že ďalšie šance ešte prídu. Otázka je, či ich Petra dokáže konečne využiť.

The post Petra Kvitová a jej (zatiaľ) neúspešná cesta za jednotkou appeared first on Tenisový Svet.

Hráči sa počas týchto dní musia vyrovnať s viacerými nástrahami: zmena časového pásma (rozdiel troch hodín), iná klíma (vlhkosť a časté dažde), náročnosť žrebu a únava (druhý 7-kolový turnaj za 3 týždne).

Nečudujme sa, že vyhrať oba turnaje v jednom roku dokázalo zatiaľ iba 10 hráčov histórie. Z mužov Courier, Chang, Sampras, Ríos, Agassi, Federer a Djokovič. Zo žien len Grafová, Clijstersová a naposledy Azarenková.

V pánskej časti, ktorej sa v tomto článku venujeme, o tento unikát zabojuje túto sezónu Dominic Thiem. Rakúšan na jarných amerických Mastroch pokračuje v trende, ktorý už môžeme za trend označiť. Na Sunshine Double sa stal totiž tretím prvovíťazom za sebou – po del Potrovi (Indian Wells 2018) a Isnerovi (Miami 2018).

Nový tréner Nicolás Massú s ním urobil hotové zázraky. S novým – na betóny ušitým – tenisom zatienil všetkých favoritov a počítať s ním musíme opäť aj na východnom pobreží.

Naopak, o reparát po nevydarenom vystúpení v „púšti“ sa bude usilovať Djokovič, historicky najúspešnejší hráč turnaja (spolu s Agassim). Srb v Miami získal 6 titulov, na žiadnom inom Masterse sa mu nedarí viac.

Sekundovať bude určite Federer, ktorého vyžrebovali do opačnej polovice. Zaujímavosťou je, že sa môže zopakovať Rogerov súboj so Stanom Wawrinkom – opäť už v treťom kole. Švajčiar aj v tomto veku viackrát ukázal, že o čo viac zápasov v nohách, o to lepšie výkony.

Fanúšikov určite nepotešila správa, že turnaj musel vypustiť Rafael Nadal a takisto Juan Martín del Potro. Obaja pre problémy s kolenom.

V Miami môže pozitívnym spôsobom „vybuchnúť“ opäť niekto nečakaný. Aj keď sa hovorí, že vlhké loptičky vo všeobecnosti menej vyhovujú servismanom, John Isner tento predpoklad minulý rok postavil na hlavu.

Ak by som však mal ukázať prstom na niekoho, kto by tu mohol zažiť vynikajúci turnaj, vybral by som Nicka Kyrgiosa. Austrálčan si po víťaznom Acapulcu dostatočne oddýchol (v Indian Wells vypadol v prvom zápase). Navyše, v Miami už dvakrát v kariére hral až do semifinále – je to jeho jasne najúspešnejšia „tisícka“. Ak hľadať ďalšieho prípadného prvovíťaza, austrálsky „enfant terrible“ je skvelý kandidát.

Stávková kancelária Niké ponúka na celkové víťazstvo Kyrgiosa kurz 25. Staviť si môžete TU.

The post ATP Miami – odvážny tip na nečakaného víťaza appeared first on Tenisový Svet.

Zatiaľ to nejde

Alexander Zverev už patrí pred každým Grand Slamom medzi favoritov. Vlani demonštroval svoju silu na Turnaji majstrov, kde nepustil v semifinále Švajčiarovi Rogerovi Federerovi ani set a 2:0 zdolal aj vo finále Srba Novaka Djokoviča. Na Grand Slamoch to však „škrípe“. Len raz prekročil brány 4. kola.

Pre „Sašu“ je to na veľkých turnajoch čoraz väčší tlak. Každý od neho očakáva minimálne semifinále, no on končí skôr. Na podujatiach „veľkej štvorky“ pritom bojuje bez vynechania čo len jedného už od druhej polovice sezóny 2015. V 22 rokoch je to obdivuhodná šnúra. Bohužiaľ, ku konfrontáciám s najlepšími sa ani nedostáva.

Na Wimbledone 2015 ho zastavil v 2. kole Američan Denis Kudla. Newyorská premiéra sa skončila v 1. kole. Postaral sa o to Nemec Philipp Kohlschreiber. Rok 2016 znamenal 3. kolá na Roland Garros a Wimbledone, ďalej to nešlo. Predvlani zaknihoval 4. kolo Wimbledonu, nové maximum, no čakalo sa už viac. Vlani, aj po troch päťsetových triumfoch, uhral štvrťfinále Roland Garros – znova nové maximum. Proti Rakúšanovi Dominicovi Thiemovi ale nebol fyzicky stopercentný a nemal šancu.

Na Australian Open 2019 mal patriť ako víťaz Turnaja majstrov 2018 medzi favoritov. Tieň grandslamových nezdarov a nutnosť vyhrať v každom zápase tri sety sa ukázali ako priveľká prekážka.

Federer na tom nebol lepšie

Nie je žiadnym tajomstvom, že švajčiarsky grandslamový rekordér Roger Federer má k mladému Nemcovi pozitívny vzťah. Už v Melbourne mu pred pár dňami prorokoval prelomový úspech. Nestane sa, ale ak Zverev hľadí na Rogera s obdivom, môže byť pokojný. Na Grand Slamoch sa totiž dlho trápil aj on.

„Fedex“ debutoval na Roland Garros 1999, kde ho v 1. kole porazil Austrálčan Patrick Rafter. Až deviaty štart na Wimbledone 2001 pretavil do prieniku medzi poslednú osmičku. Na ďalších siedmich Grand Slamoch to nezopakoval, pričom hneď štyrikrát vypadol v 1. kole.

Až prišiel Wimbledon 2003. Bazilejčan získal tesne pred svojimi 22. narodeninami premiérový grandslamový titul. Cestou za ním stratil jediný set. Bolo to ako blesk z jasného neba. Sedemnásty štart na akciách „veľkej štvorky“ sa premenil na víťazstvo a odštartoval rekordnú honbu, ktorá je dnes (po)zastavená na čísle 20.

Nemecký supertalent bude mať v apríli 22 rokov. No na Roland Garros bude určite patriť medzi žhavých vyzývateľov španielskeho kráľa antuky Rafaela Nadala. Prelomový grandslamový úspech visí vo vzduchu a „Saša“ sa ho určite dočká. Australian Open bol len jeho 15. grandslamový pokus. Stále má teda šancu na rýchlejší úspech aký dosiahol ten najlepší z najlepších.

The post Komentár TS: Neodpisujme Zvereva – Federer mal podobné začiatky appeared first on Tenisový Svet.