BRATISLAVA – Už túto sobotu sa v hale OC Retro Sport & Wellness koná charitatívny turnaj vo štvorhre, v rámci ktorého si zmeria sily dvanásť súťažných dvojíc.
Už siedmy ročník podujatia s názvom ProAm Challenge by Adifex 2023 spojí amatérskych a profesionálnych tenistov za účelom nezištnej charitatívnej pomoci malým deťom so srdcovými chorobami.
Pre hostí bude tradične pripravená dražba tenisového vybavenia nie len od zúčastnených profesionálnych hráčov, vďaka čomu organizátori dúfajú, že sa aj tento rok podarí vyzbierať sympatickú sumu pre Nadáciu detského kardiocentra.
Jednou z hlavných hviezd podujatia bude wimbledonská semifinalistka a dlhoročná fedcupová reprezentantka Magdaléna Rybáriková, ktorá nám počas svojej prípravy na turnaj porozprávala o svojom živote po ukončení svojej bohatej profesionálnej kariéry.
Organizátor podujatia Peter Miklušičák mierne z nadhľadu vtipkoval, že ste kvôli tejto akcii začali opäť trénovať. Čo je na tom pravdy?
“Nie je to úplne tak, ale účasť na tejto charitatívnej akcii je jedným z dôvodov, pre ktoré som si bola už dvakrát zahrať. Tenis už pravidelne nehrávam, takže to bola vhodná zámienka na to, aby som sa prinútila ísť na kurt. V lete som absolvovala aj wimbledonský Turnaj legiend, na ktorom sa bohužiaľ tréningová absencia do určitej miery prejavila. A keďže som pozvánku do Londýna dostala aj na budúci rok, rada by som sa pripravila o čosi lepšie.”
Priblížte nám Turnaj legiend…
“Nedá sa to porovnať, keď vstúpite do turnaja po skončení aktívnej kariéry s tým, keď hráte tenis súťažne. Vtedy to bolo o príprave, o strese a očakávaniach. Teraz je to už skôr taká dovolenka.”
Zúčastňujete sa rada na tenisových, alebo iných športových podujatiach s charitatívnym rozmerom?
“Nemôžem povedať, že by som sa na týchto podujatiach zúčastňovala často, ale ak dostanem príležitosť, veľmi rada svojou troškou pomôžem dobrej veci. Ak som na Slovensku a mám trocha voľného času, je to v podstate to najmenej, čo môžem urobiť. Navyše sa stretnem aj s ľuďmi, ktorých som už dlho nevidela. Z vlastnej skúsenosti viem, že ProAm je veľmi príjemné podujatie, vždy som si na ňom užila veľa dobrej zábavy a mám naň len tie najlepšie spomienky.”
Je to už pár rokov, čo ste skončili s tenisom. Niektorí hráči po skončení kariéry priznávajú, že im turnaje chýbajú, iní tvrdia, že už toho mali plné zuby a za kariérou sa už ani neobzrú. Do ktorej kategórie patríte vy?
“Sama som z toho prekvapená, ale priznám sa, že mi kariéra až tak veľmi nechýba. Možno to na mňa ešte len doľahne. Posledný zápas som ako profesionálka odohrala ešte v roku 2019 a zatiaľ vôbec nemám pocit, že by som ju ukončila predčasne. Skôr naopak. Myslím si, že som tak učinila v správnom momente, kedy som toho naozaj mala už dosť.”
Ukončením kariéry ste uzatvorili významnú kapitolu svojho života. Aký pocit to vo vás vyvoláva pri spomienke na ňu s odstupom času?
“Netvrdím, že si rada nezaspomínam na to, kde všade som bola a aké to bolo. Niekedy, keď v televízií vidím turnajový zápas, prepadne ma aj nostalgia, keď si vybavím niektoré momenty. Prežila som krásne obdobie a som veľmi vďačná za všetko to, čo sa mi v tenise podarilo dosiahnuť. Aj za to, že som vôbec mohla hrať tenis na profesionálnej úrovni. Aj preto je však pekné, že bol prechod do tenisového dôchodku prirodzený a v tom správnom momente.”
Keby ste sa iba na pár sekúnd vrátili v spomienkach späť, ktorý moment v kariére vám napadne ako prvý?
“Tých pekných je viacero. Ako prvé mi určite napadne semifinále Wimbledonu v roku 2017. Je to predsa len najväčší úspech, ktorý som vo svojej kariére dosiahla a ktorý zanechal vo mne najhlbšiu stopu. Určite si ho budem pamätať do konca života. Veľmi rada si spomínam aj na svoj prvý triumf na turnaji WTA v Birminghame v roku 2009. Bola som v tom čase veľmi mladá, mala som iba 21 rokov. Bol to takisto krásny zážitok, navyše opäť spojený s Anglickom a trávnatými kurtami.”
Aká je vaša prvá spomienka na tenisové začiatky?
“Z detstva si pamätám, ako som začala s tenisom v škôlke. Zobrala som takú malú plastovú raketu a začala som s ňou priamo v škôlke búchať o stenu. Už vtedy mi tenis veľmi učaroval.”
Kim Clijstersová a mnohé ďalšie elitné tenistky sa vrátili do turnajového diania ako tenisové mamičky. Nenapadlo vám, že by ste to tiež skúsili?
“Prekonala som veľa zranení. Viem, čo všetko by som musela urobiť a obetovať preto, ak by som sa chcela vrátiť späť. Aj preto, že už mám syna, ktorý je pre mňa prioritou číslo jedna, je to pre mňa už nadobro uzavretá kapitola. Materstvo si užívam a na tenis nemám ani len pomyslenie a ani čas.”
Po skončení kariéry ste sa dali na golf, ktorému ste sa venovali aj niekoľko mesiacov v tehotenstve. Čím vás tento šport upútal?
“Tento šport mi veľmi učaroval. Prvý raz som s ním prišla do kontaktu, keď som mala devätnásť rokov. Prišlo mi príjemné byť v prírode a pritom rovnako ako pri tenise udierať do loptičky. V priebehu aktívnej kariéry som na golf čas nemala. Ani som nevedela, ako ho hrať. Len som si občas vyšla na driving range odpáliť loptičku. Až po skončení kariéry som sa k nemu dostala bližšie vďaka môjmu priateľovi Erikovi, ktorý je golfovým nadšencom. Túžila som sa zdokonaliť, bavilo ma to a šlo mi to celkom dobre. Pri golfe platí, že čím vám ide lepšie, tým vás aj viac baví.”
Viacero bývalých tenistov siahlo po skončení kariéry po golfových paliciach. V čom je tento šport tak atraktívny? Stíhate si zahrať aj po narodení syna?
“Bolo pozitívne, že som si hneď po skončení tenisovej kariéry našla iný šport. Je menej náročný pre telo a golfista sa toľko ani nenabehá. To bol dôvod, prečo som ho mohla hrať až do ôsmeho mesiaca môjho tehotenstva. A zrejme aj preto som tehotenstvo tak dobre zvládla. Neustále som bola aktívna a keďže som dosť toho pri golfe nachodila, aj po pôrode som sa celkom rýchlo dostala do fyzickej formy. Samozrejme, že na golf nemám veľa času, keďže zo všetkého najviac sa venujem synovi. Ani s priateľom Erikom sme si od pôrodu spolu ešte nezahrali. Zakaždým, keď jeden z nás dvoch hrá, druhý sa musí starať o malého. Keď však Lucas trocha podrastie, určite si pôjdeme zahrať všetci traja spolu.”
Počas vašej kariéry ste určite nadobudli bohaté pozitívne aj negatívne skúsenosti, ktoré k nej takisto patria. Chceli by ste aj na základe vašich skúseností, aby sa vaše dieťa venovalo tenisu, alebo inému športu na profesionálnej úrovni?
“Toto rozhodnutie nechám naňho. Tenis mu samozrejme ukážem a rovnako tak aj iné športy, napríklad golf, či futbal. Ak ho niečo bude baviť, tak ho v tom určite podporíme. Ale určite ho do ničoho nebudem tlačiť, ak by na to nemal, alebo by neprejavil žiadny záujem.
Sama som veľmi zvedavá, ktorý šport ho zaujme najviac a či sa vôbec pre niektorý aj nadchne. A či by som ho podporila, ak by sa dal na profesionálny šport? Ja som prežila krásnu kariéru. Profesionálny šport je náročná práca a život profesionálneho športovca je rovnako náročný ako aj krásny. Ak by sa rozhodol ísť touto cestou, mal by našu podporu.”
Ak by sa Lucas rozhodol pre tenis, boli by ste jeho prvou trénerkou, alebo by ste ho radšej zverili niekomu, koho dobre poznáte a komu dôverujete?
“Ak by sa rozhodol pre tenis, tak by sme ho určite trénovali my. Aj Erik má svoje skúsenosti. Kedysi dávnejšie hrával a dokonca aj trénoval. Aj keď zatiaľ nikto nevie, akým smerom sa malý bude uberať, prvé tenisové kroky by určite spravil pod našim dohľadom. Bolo by naozaj pekné, ak by ho tenis bavil a mohli by sme pri ňom všetci traja spoločne tráviť čas ako rodina.”
Na záver poďakovanie partnerom
Poďakovanie organizátorov patrí všetkým partnerom, hlavný patronát nad akciou ako exkluzívny sponzor prevzal tradične Adifex, a.s.. Novinkou je Trophy partner Gordana Glass, ktorý sa postaral o prekrásne, exkluzívne trofeje pre ocenených.
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár