Lukáš Lacko zakončil sezónu skutočne majstrovsky, Vivien Juhászová zbierala plody tvrdej práce a trpezlivosti. Aj to prinieslo ostatných 7 dní.
Lukáš Lacko vybojoval titul i Australian Open
Pred dvoma týždňami bola šanca dostať sa do hlavnej súťaže Australian Open 2018 v podstate iba teoretická. Lukáš Lacko potreboval na záverečných dvoch turnajoch aspoň jeden titul a jednu finálovú účasť. Triumf v Bratislave bol skvelý, no spôsob, akým naň nadviazal na challengeri v talianskej Brescii, je impozantný. Lukymu zahral do karát aj žreb. Po Slovak Open musel byť unavený, hard striedal koberec, a tak som bol trochu skeptický. Na rozohratie však dostal Lukáša Kleina a pomerne neznámeho Taliana Giovanniho Fonia. Štvrťfinále bolo razom vo vrecku.
V dvoch zápasoch si náš tenista dobre zvykol na podmienky, boli rýchle, a tak načerpal aj sily. V ťažkých chvíľach ho vždy podržalo podanie. V boji o semifinále predviedol rodák z Piešťan skutočný koncert. Domáceho Stefana Travagliu zmietol z kurtu za 57 minút a mal obhájený vlaňajší výsledok. V stretnutí výborne využíval druhé servisy súpera, po ktorých prichádzali smrtiace útoky. Psychická pohoda sa ukázala v semifinále. Lacko vydrel víťazstvo nad Bosniakom Mirzom Bašičom a povzbudený splnenou misiou následne „sfúkol“ Litovčana Laurynasa Grigelisa.
Uvidíme, čo prinesie sezóna 2018. Ak by dokázal hrať Lukáš na takejto úrovni konzistentne, mohol by zaútočiť aj na top 50. Bohužiaľ, tento rok na úvodných deviatich challengeroch neprešiel ani raz cez štvrťfinále.
Mladíci v Brescii nesklamali
Lukáša Kleina som už spomínal. Hoci sympaticky vzdoroval, po úspešnej kvalifikácii bol na skúsenejšieho krajana v 1. kole prikrátky. Napriek tomu, spravil mu po Bašičovi druhé najväčšie problémy.
Patrik Néma zaznamenal zaujímavý míľnik – premiérový postup do 2. kola challengeru. Ako „lucky loser“ dostal druhú šancu, ktorú využil. Zvládol tajbrejkovú drámu proti Bielorusovi Alexandrovi Burymu a potrápil aj austrálsky supertalent Alexa de Minaura. Turnaj ukázal veľa. Patrik už dokáže konkurovať aj challengerovým hráčom, je však veľmi závislý od prvého podania. Ak mu prestane fungovať, jeho šance sú zredukované na polovicu. Jeho doménou budú v budúcnosti určite rýchle povrchy.
Na ITF okruhu vynikla Juhászová
Vivien Juhászová stabilizovala v poslednom období výkonnosť. Vlani i tento rok len zriedka vypadávala v 1. kolách, ale turnajový titul jej od septembra 2015 unikal. Dočkala sa na 15-tisícovom antukovom podujatí v španielskom Benicarle. Kľúčový bol semifinálový obrat z 2:6, 3:5 proti Gruzínke Jekaterine Gorgodzeovej. Vo finále už nedala Vivien Ines Ibbouovej z Alžírska žiadnu šancu. V rebríčku sa vráti do top 400, v roku 2018 môže mieriť aj vyššie. Kľúčom budú úspechy na 25-tisícových turnajoch.
Michaela Hončová skúsila hardovú 25-ku v americkom Normane. Bohužiaľ, neprekročila prah štvrťfinále, čo jej opäť skomplikovalo cestu do kvalifikácie Australian Open. Potrebuje okolo 25 bodov. Zuzana Zlochová stroskotala už v kvalifikácii.
Kristína Schmiedlová a Chantal Škamlová bojovali na rovnako dotovanom podujatí v poľskej Zawade. Rýchly koberec sadol lepšie Kike. Jej hra s dobrým servisom stačila na Nemku Lauru Schäderovú, nie však na holandskú favoritku Bibiane Schoofsovú. Chantal prehrala už siedmy zápas za sebou. Predsa len, je skôr antukárka. Poľka Katarzyna Piterová už bola aj v top 100 a na domácej pôde sa vytiahla.
Chlapci hrali v Říčanoch. Samuel Puškár, Dominik Hrunčák, Marek Semjan, Andrej Glváč aj Tomáš Líška skončili na miestom 15-tisícovom ITF Futures turnaji už v kvalifikácii.
Pridajte komentár