BRATISLAVA – Dlhoročný pilier slovenského daviscupového výberu vo štvorhre Igor Zelenay stojí na sklonku svojej bohatej tenisovej kariéry.
Skúsený štyridsaťdvaročný reprezentant má za sebou sezónu, ktorú prispôsobil príprave na jej reprezentačný vrchol. V skupinovej fáze Davis Cupu v čínskom Ču-chaji dostal príležitosť v jedinom zápase, v ktorom neuspel. Dostane ešte jednu a to poslednú šancu?
Ako hodnotíte uplynulú sezónu?
„Ani už nemám dôvod veľmi ju hodnotiť vzhľadom na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou bola moja posledná. V rebríčku som hlboko v šiestej stovke a jednoducho sa mi už neoplatí investovať energiu a voľný čas na to, aby som sa vrátil na vyššie priečky.“
Absolvovali ste pritom osemnásť turnajov a získali viac víťazstiev ako za posledné roky...
„Tie turnaje som absolvoval iba kvôli reprezentácii, aby som sa herne udržiaval a bol na Davis Cup v Číne čo najlepšie pripravený. Na druhej strane som štartoval väčšinou iba na podujatiach kategórie Futures, čím som dostal aj za solídne turnajové prieniky iba zlomok bodov z toho, čo by som za podobné výsledky dostal na challengeroch. Musel by som ich za sezónu odohrať aspoň tridsať, aby som sa mohol posunúť. Dostať 15 bodov za turnajové víťazstvo je zhruba to isté, ako uspieť v prvom kole challengeru.“
Stačilo to na to, aby neklesla úroveň vašej výkonnosti?
„Mal som pocit, že herne to bolo absolútne v poriadku. Aj keď som spočiatku nevedel, aký výkonnostný level mám očakávať, keďže som na takomto type turnajov dlho neštartoval. S výsledkami aj s predvedenou hrou som bol napokon spokojný. Na druhej strane porovnávať hráčov z tejto úrovne s borcami štartujúcimi na hlavnom okruhu ATP nie je možné.“
Tri turnaje ste absolvovali po boku Joja Kovalíka. Ako ste sa dali dokopy?
„Oslovil som ho pre prípad možnej spoločnej nominácie na štvorhru v rámci Davis Cupu. Zdalo sa mi vhodné, aby sme si to vyskúšali na prípravných turnajoch a pokúsili sa spoločne zohrať.“
Výsledok vás zrejme neuspokojil...
„Musím sa priznať, že som sa v tom čase dosť trápil s kolenom. Mali sme aj trocha smolu, keď sme zakaždým vypadli s neskoršími víťazmi. Raz sme dokonca neuspeli až v supertajbrejku.“
Vráťme sa k Davis Cupu v čínskom Ču-chaji. Ako deblový špecialista ste nastúpili po boku Lukáša Kleina iba na jediný zápas proti vysoko favorizovanej nemeckej dvojici Kevin Krawietz s Timom Pützom, v tom čase čerstvými finalistami z US Open.
„Nebola to jednoduchá situácia. Nemci boli výborne rozohraní, čo neskôr dokázali aj ziskom titulu na Turnaji majstrov. Na druhej strane to bol môj prvý zápas na harde po prechode z antuky. Po psychickej stránke to bolo náročné aj preto, že som v tom roku nebol zvyknutý hrať proti tak silným súperom z prvej desiatky deblového rebríčka. Predsa len šlo o Davis Cup a každý bod môže byť v tejto súťaži rozhodujúci. Musím priznať, že mi zápas nevyšiel podľa vlastných predstáv. Cítil som veľký tlak, čo viedlo k tomu, že som vyprodukoval niekoľko chýb pri vlastnom podaní. Ak by som však nastúpil aj na nasledujúci zápas, už by to bolo o inom. Druhú šancu som však už od nehrajúceho kapitána nedostal.“
Zdôvodnil reprezentačný kapitán výber Norberta Gombosa do štvorhry na posledný zápas v skupine s Čiľanmi, keď sme už aj tak nemali šancu postúpiť? Prečo napríklad neuprednostnil Lukáša Pokorného, ktorý je predsa len neporovnateľne mladší a perspektívnejší?
„Po dvojhrách bolo 1:1 na zápasy a šlo o celkové umiestnenie v skupine. V prípade víťazstva by sme boli tretí. Pokorný nemohol nastúpiť, lebo nebol ani nominovaný do zostavy. Kapitán sa rozhodol dať prednosť na druhý a tretí zápas do štvorhry „Norbimu“. Nečakal som to a mrzí ma, že som už nenastúpil. Okrem iného aj preto, lebo ma delil už iba jediný zápas od ocenenia od ITF za dlhoročnú reprezentáciu krajiny, ktoré sa udeľuje po dvadsiatich štartoch v reprezentačnom drese. Ja ich mám na konte 19. Bola to však voľba kapitána, za ktorú on nesie zodpovednosť a mne neostáva nič iné, iba ju akceptovať a plne rešpektovať.“
Naznačili ste koniec hráčskej kariéry. Neexistuje niečo, čo by vás presvedčilo v jej pokračovaní?
„Neviem, čo by sa muselo stať, aby som svoje rozhodnutie ešte raz prehodnotil. Asi jedine vidina posledného dvadsiateho reprezentačného štartu. Asociačný termín je koncom januára. Záleží od toho, či ma nehrajúci kapitán nominuje.“
Stálo by to za to, odmakať zimnú prípravu len pre jeden jediný zápas?
„Určite áno. Pre reprezentáciu vždy. Napokon ten termín nie je až tak ďaleko. O tento jediný zápas by som si rád predĺžil kariéru a potom by som to už definitívne zabalil.“
Čomu sa budete venovať po jej skončení? Trénerstvo, športový manažment, alebo niečo úplne mimo tenisu?
„Posledné dva týždne som si dal pokoj od podobných úvah. Momentálne sa venujem predovšetkým deťom a rodine. Skúšam aj športy, ktoré som doposiaľ zanedbával. Začal som hrávať futbal, skúsil som padel, druhý rok už chodím na golf.“
A ako to vidíte do budúcnosti?
„Určite by som chcel v dohľadnej budúcnosti trénersky pomáhať mladým hráčom. Aktuálne som však ponuku nedostal a podobné príležitosti zatiaľ ani nevyhľadávam. Ako som už povedal, momentálne sa chcem naplno venovať rodine.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár