Australian Open 2020 pomaly klope na dvere. V našej rubrike zameranej na legendy svetového tenisu si dnes preto posvietime na Rodneyho Heatha, ktorý sa stal historicky prvým víťazom austrálskeho Grand Slamu.
Impozantné úspechy v mladom veku
Rodney Wilfred Heath, ako znelo jeho celé občianske meno, sa narodil 15. júna 1884 v Melbourne ako piate z deviatich detí v rodine časomerača Fredericka Williama Heatha. Už v mladom veku, začiatkom 20. storočia, vyhral Rodney trikrát šampionát Nového Južného Walesu a raz podujatie South Australian Championship.
Keď sa v novembri 1905 konal v Albert Cricket Ground prvý ročník Australian Open (vtedy Australasian Championships, pozn. red.), Heath nemohol v „pavúku“ chýbať. Cestou do finále stratil v štyroch zápasoch iba dva sety. V boji o titul zdolal 3:1 na sety podstatne skúsenejšieho Alberta Curtisa.
Zbieranie grandslamových titulov na domácej pôde
V rodnom Melbourne sa Heathovi darilo aj v ďalších rokoch. V roku 1906 zvíťazili spolu s Anthonym Wildingom vo štvorhre, na Australasian Championships 1910 si pripísal druhé singlové prvenstvo. Tentokrát to bola z jeho strany úctyhodná dominancia. Všetky štyri duely (do hry zasiahlo len 16 hráčov. pozn. red.) zvládol bez straty setu! Vo finále od neho nedostal šancu šampión z edície 1907 Horace Rice z Austrálie.
V sezóne 1911 sa znova radoval vo štvorhre. Po jeho boku si zahral výborný britský deblista Randolph Lycett. Bolo to posledné grandslamové víťazstvo tohto priekopníka austrálskeho tenisu. V rovnakom roku bol súčasťou víťazného tímu v Davisovom pohári a postupom do štvrťfinále dosiahol svoje wimbledonské maximum.
Narukovanie na vojnu
V júli 1914 vypukla prvá svetová vojna, čo ovplyvnilo aj športové dianie vo svete. Rušili sa olympijské hry, rôzne majstrovstvá i tenisové turnaje. V júni 1915 štvornásobný grandslamový šampión opustil Austráliu a vo Veľkej Británii sa pridal ku kráľovským leteckým silám. Počas vojny bol povýšený do hodnosti majora.
V zime 1916 musel pri ceste z Veľkej Británie do Francúzska núdzovo pristáť, pretože ho zasiahla snehová búrka. Utrpel pri tom zranenia, z ktorých sa však rýchlo zotavil a vojnu v zdraví prežil.
Návrat na tenisové kurty
Po skončení bojov sa všetko vrátilo do normálu. Už v roku 1919 sa v Londýne konal Wimbledon a nechýbal na ňom ani slávny Austrálčan. S Randolphom Lycettom neúspešne bojovali vo finále štvorhry. Vo dvojhre si zahral Rodney vo 4. kole, kde ho stopol André Gobert z Francúzska.
V ďalších rokoch už melbournský rodák žiadne veľké úspechy nedosiahol. V sezóne 1925 si vyskúšal aj French Championships (dnes Roland Garros, pozn. red.), no skončil v 1. kole. Postupne sa jeho štarty na turnajoch redukovali a pravdepodobne po Australian Open 1927 definitívne ukončil kariéru.
Posledné roky života
Po ukončení tenisovej kariéry si Rodney Heath neužil príliš pokojný „športový dôchodok“. Pracoval ako riaditeľ klenotníctva v Melbourne, ale v 30. rokoch mu bola diagnostikovaná rakovina žalúdka. Podstúpil dokonca operáciu, no krátko po nej 26. októbra 1936 vo veku 52 rokov zomrel.
Pridajte komentár