Nadpis článku je na prvý pohľad alibistický. Nech už to s Dominikou Cibulkovou bude v budúcnosti akokoľvek, autor titulku sa môže tváriť, že to predpovedal. To však nie je podstatné. Prítomnosť vyzerá tak, že sme mali počas Wimbledonu o zábavu postarané aj druhý rok po sebe. Vďaka Slovenke.
Konečný rezultát: Dominika Cibulková vyrovnala svoje wimbledonské maximum. A v pondelok bude opäť slovenskou jednotkou. Pred prvým zápasom by to isto brala všetkými desiatimi. Takto to budú aspoň zopár dní zmiešané pocity. Počas turnaja sa jej totiž otvorila nečakaná, no o to väčšia šanca na prvý grandslamový titul.
Na tohtoročnom zelenom grandslame došlo k nevídaným okolnostiam. Z turnaja už počas prvého týždňa vypadla v podstate celá prvá desiatka. Veľmi skoro sa balili aj ďalšie silné favoritky z nižších poschodí rebríčka. Menoslov odpadlíkov nebol už dávno pred štvrťfinále taký nabitý.
Stephensová, Svitolinová, Šarapovová, Vandeweghová, Garciová a (najmä!) Kvitová skončili hneď po prvom zápase. Bohužiaľ, spolu s našou Magdou. Wozniacka, Halepová, Muguruzová, Keysová, Bartyová a staršia Williamsová končili hneď vzápätí. Plíšková prvý týždeň prežila a chvíľu sa tešila zo statusu superfavoritky, no porúčala sa hneď v pondelok.
Nepríjemnú Kontovú a Mertensovú vyprevadila samotná Dominika, ktorá hrala po dlhej dobe opäť v „singapurskej forme“. Zvládla najmä ten prekliaty tretí zápas (posledný v prvom týždni), na ktorom predtým v kariére stroskotala až 16-krát! To je 37 % všetkých jej grandslamových prehier.
Naopak, pokiaľ sa Dominika prehryzie do druhého týždňa, teší sa v nasledujúcom zápase z priam neskutočnej bilancie. Proti Sie Šu-wej to bolo ôsme osemfinálové víťazstvo za sebou. Jediná prehra je ešte z roku 2009 na Australian Open, keď bola ako 19-ročná vôbec prvýkrát takto ďaleko.
Navyše, pri drvivej väčšine osemfinálových výhier Dominika vyraďovala tie najväčšie favoritky; Šarapovovú, Wozniacku, Radwaňskú, či Kuznecovovú. Azarenková si to odniesla rovno dvakrát. Inými slovami, štvrté kolo je Cibulkovej doménou a kľúčom k úspechu je zvládnuť prvý týždeň.
Štvrťfinálová bilancia je už na grandslamoch horšia. Medzi poslednú štvoricu postúpila Cibulková iba dvakrát z ôsmich pokusov; French Open 2009 a Australian Open 2014, kde ťahala až do konca. Vo štvrťfinálovej fáze si už súperov veľmi nenavyberáte a len samotný postup sem je úspech. Zároveň musíme uznať, že Jelena Ostapenková patrila medzi tie priechodnejšie.
Bola to aj vďaka tomu životná šanca porovnateľná s tou z Austrálie? Určite. Ako najvyššie nasadená totiž ostala v hre Kerberová, svetová desiatka. Na opačnej strane prežila prvé kolá aj Serena Williamsová, niekdajší najväčší postrach. Ale kedy inokedy si trúfať aj na prvú výhru nad Američankou, ak nie teraz, keď má pred štyridsiatkou?
Okrem toho, sledujeme nevídanú dobu takzvaných prvovíťaziek. Štyri z posledných piatich grandslamov sa skončili premiérovým titulom pre víťazku. Ak získali grandslamy Ostapenkové a Stephensové, prečo by nemohli mať rovnaké ambície aj Cibulkové?
Ako sa máme teda teraz cítiť? Sklamane, že sa to Dominike nepodarilo potiahnuť ešte ďalej? Alebo nadšene a hrdo, že takýto štvrťfinálový úspech spadol z čistého neba (pretože príchodu takejto formy skutočne nič nenasvedčovalo)? Čerstvo po turnaji bude asi prevládať prvý typ emócie, a to aj u samotnej hráčky. Následne to celkom prehluší spokojnosť.
Momentálne máme totiž dve hráčky v prvej tridsiatke. Obe pri posledných dvoch ročníkoch Wimbledonu dokázali, že s nimi treba na veľkej scéne počítať. Ďalšia životná šanca môže prísť pokojne už počas US Open.
Pridajte komentár