BRATISLAVA – Nie je žiadnym tajomstvom, že strešná organizácia slovenského tenisu dlhé roky zanedbávala mládežnícky tenis na klubovej aj reprezentačnej úrovni.
Dôsledkom latentnej starostlivosti zväzu je neustále sa prehlbujúca výkonnostná kríza v žiackych kategóriách. Tú sa iniciatívne podujali riešiť popredné trénerské osobnosti, ktoré založili občianske združenie Hrajme Tenis Slovensko (HTS).
Jednou z dôležitých osobností tohto projektu je aj rešpektovaný tréner Emil Miške, ktorý aktuálne spolu s Pavlom Krtom a Matejom Liptákom jazdia za svojimi novými zverencami po celom Slovensku. Vyhľadávajú talenty, radia trénerom, školia rodičov. Popri tom už získali objektívny prehľad o celkovej situácii, o výkonnostnej úrovni našich najlepších žiakov, ako aj o podmienkach, v ktorých trénujú.
V úvodnom dieli rozhovoru sme sa zamerali na prácu s trénermi a rodičmi. V dnešnej časti si rozoberieme výsledky testovania najlepších žiakov, zhodnotíme konfrontáciu s českými rovesníkmi a odhalíme, kto má v rámci projektu hlavné slovo.
Máte vo výbere deti z celého Slovenska?
“Máme to rozdelené do troch úrovní. Niektorých zatiaľ len sledujeme, ďalších podporujeme čiastočne a s ďalšou skupinou spolupracujeme intenzívne. Určite sa chceme zaujímať o deti z celého Slovenska. Už sme začali intenzívnejšie monitorovať aj východ.”
Ako sú na tom vaši zverenci v slovenskom rebríčku?
“Myslím, že všetci, či už hráči alebo hráčky, sú z top 10 vo svojich vekových kategóriách. Ale rebríčkové umiestnenie nie je jediným kritériom výberu.”
Aký máte dojem z pripravenosti detí, ktoré zastrešujete? Nečakali ste od nich viac?
“Ani nie. Vďaka trojročnému pôsobeniu v Prahe a letnému dvojmesačnému v Prostějove poznám kvalitu najlepších detí v Čechách. Po vzájomnom súboji všetkých vekových kategórii, v ktorých sme ťahali za kratší koniec, sa nižšia úroveň dala očakávať. Zistili sme, že najmä po kondičnej stránke majú naši najlepší mladí hráči veľké rezervy. Z výsledkov kondičných testov bolo zrejmé, že možnosti klubov nestačia na poskytovanie najkvalitnejšej kondičnej prípravy mladých hráčov.”
Bola to jediná nepríjemnosť, ktorú testy odhalili?
“U niektorých hráčov sme zistili dokonca aj zdravotné nedostatky. Pokiaľ by sa s nimi aj naďalej pracovalo ako doposiaľ, bez pravidelnej intervencie fyzioterapeuta, hrozilo by, že v pätnástich rokoch ukončí ich kariéru nejaké zranenie. A ak mám byť úprimný, prekvapili ma aj rezervy z oblasti poznatkov o tenise. Musím však vyzdvihnúť, že pri intenzívnej práci na sústredeniach sa prejavil ich potenciál rýchleho osvojovania nových vecí. Výhodou detí v tomto veku je, že sú ako špongie. Veľmi rýchlo nasávajú nové informácie. To znamená, že ak teraz začneme s nimi pracovať kvalitne po fyzickej ale aj duševnej stránke, máme záruku, že v budúcnosti budú komplexne pripravené na svetovú konkurenciu. Je to určite lepšia cesta, než by sme ich nechali nekontrolovane sa vyvíjať v kluboch, tak ako tomu bolo doteraz.”
Na jednom z kolektívnych tréningov sa objavili aj chlapci z Čiech…
“Prišli vďaka mojim dobrým kontaktom v Čechách. Oslovili ma, či by sa nášho sústredenia nemohli zúčastniť aj ich dvaja rovnako starí chlapci. Našim mladým tenistom to poskytlo možnosť konfrontácie. Na začiatku sústredenia sa prejavil kvalitatívny rozdiel. Mladí Česi boli lepší. Postupne sa však tí naši začali na nich výkonnostne doťahovať. Bolo na nich vidno, ako rýchlo sa učia, prispôsobujú sa, ukázali svoj potenciál. Chlapcom z Čiech sa kolektívne tréningy neskutočne páčili, doslovne boli ohúrení. Myslím si, že v tomto ohľade sa po uvoľnení protipandemických opatrení črtá do budúcnosti výborná spolupráca s českou stranou.”
Takže budete aj naďalej pozývať na tréningy deti zo zahraničia?
“Maroš Vajda, ktorý má kontakty po celom svete, dokonca hovoril o možnosti celoeurópskej kooperácie. Aj tejto myšlienke sme otvorení. Našim chlapcom a dievčatám práve konfrontácia s najlepšími vo svete chýba najviac. Poskytla by možnosť dotiahnuť sa výkonnostne na svetovú špičku. Deti sú v takýchto situáciách veľmi prispôsobivé a motivované.”
Kto má v občianskom združení rozhodujúce slovo?
“Sú to traja zakladatelia občianskeho združenia Maroš Vajda, Braňo Stankovič a Filip Polášek, ktorí majú hlavné slovo. Oni s konečnou platnosťou rozhodujú, kto bude súčasťou projektu. Členom výboru je aj Miloš Mečíř, ktorý je o dianí pravidelne informovaný. Má možnosť zúčastňovať sa na poradách. Rešpektujeme, že má svoje aktivity v NTC a voľného času málo. Ak mu pracovné povinnosti dovolia, bude vítaný na každej našej akcii. Aj z tohto pohľadu vidno, že nerobíme nič poza chrbát zväzu. Dôležité slovo má aj Maťo Lipták, ktorý je cca od novembra jedným z nás. A na nás s Paľom Krtom je hľadanie nových mien potenciálnych kandidátov. My sme tí, ktorí sú najčastejšie v “teréne”. Avšak, ak si to situácia vyžaduje, tak každý z vyššie spomenutej pätice pánov príde a všetky poznatky konzultuje s nimi.”
Ako funguje vedenie združenia v praxi? Máte spoločné porady?
“Pravidelné porady máme raz do týždňa, avšak podľa potreby ich v týždni máme aj viac. Rozbiehame viacero koncepčných vecí. A to si vyžaduje detailný, precízny a profesionálny prístup, ktorý je jediným spôsobom, ako presvedčiť širokú verejnosť o kvalite projektu.”
Nevyčerpáva vás neustále dochádzanie za zverencami? Je možné týmto spôsobom pracovať dlhodobo?
“Neabsolvujeme veľké vzdialenosti. Okrem toho si pomáhame spoločnými tréningami a sústredeniami. V kalendári máme aj také týždne, kedy toho cestovania až tak veľa nie je. Rozhodne sa to nedá porovnať s celoročným lietaním po turnajoch.”
Neubíja vás tento pracovný rytmus?
“Predovšetkým ma to veľmi baví. Už som spomínal možnosť vplyvu na väčšie množstvo ľudí. Niekedy ma aj prepadne ľútosť, že na tom dvorci nie som so zverencom sám. Po tých rokoch v pozícii osobného trénera ma stále láka pustiť sa hneď do každodennej práce na kurte. Avšak na druhej strane som maximálne spokojný s úrovňou, na ktorú som postúpil. Ak budem kvalitne komunikovať s trénermi, nebudem v budúcnosti pociťovať potrebu riešiť problémy sám. Budem sa totiž na nich môcť spoľahnúť.”
Týmto spôsobom si okrem detí vychovávate aj trénerov…
“Máme v pláne si ich školiť a vzdelávať, aby sme sa v budúcnosti mohli o nich stále viac oprieť a prenášať na nich stále viac zodpovednosti. Ja ako mladý tréner by som bral všetkými desiatimi takýto benefit, ak by som zadarmo dostával vzdelanie od renomovaných trénerov.”
Realizujete na sústredeniach aj video analýzy?
“Samozrejme. Je dôležité, aby videli, v čom majú rezervy. Video poskytuje možnosť vzájomného porovnávania v jednotlivých herných činnostiach. Robíme s nimi aj rozhovory, pri ktorých sa o nich veľa dozvedáme. Využívam pritom skúsenosti z koučingu. Mimochodom, rád podotýkam, že aj Matej Lipták sa ukázal pri kladení otázok ako vynikajúci kouč. Bol som milo prekvapený, ako sa pýta deti na konkrétne veci. Z televíznych prenosov som mal z neho pocit, že je prísny a odmeraný. Ale čím viac ho bližšie spoznávam, zisťujem, že tomu tak nie je. Je veľmi ľudský a chápavý. Na sústredeniach bola z neho cítiť veľká pohoda a dôvera. Aj vďaka tomu je záujem detí na zlepšovaní sa obrovský. Bavia sa s nami otvorene, ale zároveň ako s trénermi, ktorí pracovali so svetovými hráčmi. Oveľa viac tie tréningy „žerú“ a naplno makajú.”
Výjazdy za hráčmi vám poskytujú možnosť individuálneho prístupu. Využívate ju?
“Nemáme jednu šablónu, do ktorej by sme chceli napasovať všetkých hráčov. Každého z nich berieme ako individualitu, ktorú chceme čo najlepšie spoznať, aby sme mu jeho vlastnú cestu ušili na mieru.”
To si vyžaduje aj dobrého psychológa na lavičke…
“Myslím si, že to by malo byť samozrejmosťou, pričom si to nevyžaduje ani znalosti zo špeciálnej psychológie. Považujem za normálne, ak chceme, aby podmienky vyhovovali hráčovi čo najviac. Preto nás zaujíma aký je, aké má ciele, ako vníma. Čo je mu prirodzené, alebo neprirodzené. Takto by to malo fungovať všade. Okrem toho sa snažíme, aby z nich vyrástli charakterní ľudia a osobnosti. Dosť veľký dôraz kladieme na vzdelanie. Myslím si, že aj rodičia budú spokojní, ak ich deti budeme viesť touto cestou.”
Veríte, že projekt prinesie svoje výsledky?
“Verím, lebo všetci tí, ktorí sme sa stretli u jeho zrodu, máme rovnakú “krvnú skupinu”. Aspoň ja to tak cítim. Nemáme medzi sebou vyloženú individualitu, ktorá by pretláčala do popredia vlastné ego. V tom vidím hlavný pilier tímovej práce. Je prirodzené, že máme aj rozdielne názory. Všetci sme však ochotní počúvať tých druhých a nájsť nejaké riešenie. Práve vo vzájomnej komunikácii zisťujeme, že aj druhý názor môže byť správny. Každý z nás je ochotný pripustiť, že nie je dokonalý. A to vďaka vzájomnej viere v naše schopnosti. V tom je obrovská sila nášho tímu.”
Ak by ste boli na mieste jedného z vašich zverencov. Ktorého trénera by ste si z vášho stredu vybrali vy osobne?
“Vybral by som si Paľa Krtu. V jeho prospech svedčí aj fakt, že ho po trénerskej stránke poznám najlepšie. V žiackom veku som bol typom hráča, ktorý si želal trénera srdciara. Keď som cítil, že trénerovi na mne naozaj záleží, tak som na tom dvorci vydal zo seba aj to posledné. A Paľo svojim zverencom dáva úplne všetko. Jeho žiaci vedia, že chce pre nich to najlepšie a úplne sa im rozdá. Nehovoriac o tom, že má obrovské skúsenosti a odborné znalosti. Ale samozrejme by som bol šťastný, ak by ma trénovala ktorákoľvek z ďalších osobností nášho tímu.”
Tréneri bývajú zvyčajne natoľko vyťažení, že už nemajú čas si spolu zahrať ani len štvorhru. Medzi sebou však máte osobnosti, ktoré v nej vynikali. Neláka vás možnosť zahrať si spolu?
“Zatiaľ sme ešte spolu nehrali. Nebol na to čas. Ale zrejme sa tomu nevyhneme na niektorej z budúcich akcií.”
Ďakujeme za rozhovor a držíme palce v napredovaní unikátneho projektu!
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár