BRATISLAVA – Najväčší slovenský antukový turnaj Bratislava Open 2024 získal príchodom Jozefa Kovalíka ďalšiu osobnosť, pre ktorú sa tento týždeň na kurty TK Slovan Bratislava určite oplatí prísť. Bratislavský rodák je po dlhých mesiacoch jediným slovenským tenistom, ktorý na svetovej scéne zaznamenal pozoruhodnejší zápis.
Jeho prienik do tretieho kola na parížskom Roland Garros je o to cennejší, keďže sa tento tridsaťjedenročný tenista ešte koncom minulého roka pretĺkal k dnešnej pozícii z hlbín tretej stovky svetového rebríčka. Pre väčší rozsah rozhovoru sme ho rozdelili na dve časti. Jeho druhé pokračovanie vám prinesieme zajtra.
Ešte predtým, než rozoberieme váš úspech na parížskom grandslame, by nás zaujímali okolnosti vášho vlaňajšieho zostupu. Viacero rokov ste sa držali v polovici druhej stovky. V závere minulého roka ste sa ale prepadli až do tretej. Čo sa stalo?
„V priebehu vlaňajšej sezóny som prekonal niekoľko menej vážnych zranení, ktoré mi však nabúrali program. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som týždeň nehral a nasledujúci iba trénoval. Na turnajoch som iba s námahou uhral aspoň dve kolá, čím som však neobhájil počet bodov za podstatne lepšie výsledky z predchádzajúceho roku. Preto som sa ocitol za hranou dvestovky. Neklesal som však na duchu, veď bez ohľadu na to, či som bol 150. alebo 232. stále som mohol štartovať na challengeroch. Iba s tým rozdielom, že som nefiguroval medzi nasadenými. Ak som však chcel tieto turnaje vyhrať, alebo sa prepracovať aspoň do semifinále, nasadených hráčov som aj tak musel zdolať. Veril som, že vývoj dokážem zvrátiť a vrátim sa na svoje pôvodné pozície.“
V tejto sezóne máte zatiaľ na konte 24 víťazstiev a 12 prehier. Ako ste spokojný s jej doterajším priebehom?
„Už koncom minulého roka som hral v solídnej forme. Na októbrových turnajoch v Južnej Amerike som prehral niekoľko tesných zápasov s neskoršími turnajovými víťazmi. Mal som dobrú formu, ktorú som len nedokázal pretaviť do lepších výsledkov. Tento rok som sa rozbiehal pomalšie, keď som si v januári pripísal na konto niekoľko prehier. Zlepšenie som zaznamenal až neskôr na antukových turnajoch. V Chorvátsku už všetko správne do seba zapadlo a odvtedy si formu úspešne udržiavam.“
Dá sa teda povedať, že level svojej výkonnosti už držíte pomerne dlho, len na výsledky sa čakalo o čosi dlhšie?
„Áno, musím však priznať, že úroveň mojej hry som v Chorvátsku a v Paríži ešte o niečo zvýšil. Je to dané aj tým, že s postupnými výhrami narazíte na turnajoch na kvalitnejších hráčov, vďaka ktorým sa zvyšuje aj level vašej výkonnosti. A to sa na tréningu dá dosiahnuť iba ťažko.“
Triumfovali ste na challengeroch v Zadare a v Splite, do finále ste prešli v rakúskom Mauthausene. Mali tieto víťazstvá vplyv na vašu výkonnosť v Paríži?
„Áno, určite. Výrazne mi pomohli. Na Roland Garros som šiel dobre rozbehnutý. Hernú pohodu som cítil aj v zápasoch kvalifikácie proti Francúzom, ktorým navyše fandilo domáce publikum.“
Kde sa lámalo nešťastné finále kvalifikácie s Argentínčanom Burruchagom?
„Od priameho postupu do hlavnej súťaže ma delili iba dva fiftíny. Viedol som 5:3 a 30:0, pričom som podával na víťazstvo. V rozhodujúcom sete som mal ešte brejk k dobru a bol som ešte stále lepším hráčom, avšak nedokázal som to dotiahnuť do úspešného konca.“
Rozhodla v závere druhého setu psychika?
„Napriek tomu, že som nepociťoval vnútorné napätie, nie je to vylúčené. Keď som si však spätne premietol priebeh zápasu, v koncovke tohto setu som mierne spomalil hru, zahral som viac defenzívnych úderov a celkovo som bol menej aktívny. Niekedy ten úspech v závere príde sám od seba. Niekedy si v podvedomí pripustíte možnosť, že sa môžete kvalifikovať. A keď o tom začnete rozmýšľať, je už zvyčajne neskoro s tým niečo urobiť. Prehru som nevedel rozdýchať ešte ani v nasledujúci deň. Bol som nesmierne sklamaný.“
Vo finále kvalifikácie ste podľahli Burruchagovi, ktorý bol v tom čase na 144. priečke. O niekoľko dní neskôr ste zvíťazili so svetovou osemnástkou Karenom Chačanovom z Ruska. O čom to svedčí? Je svetový tenis až natoľko vyrovnaný, alebo viete na niektorých hráčov lepšie zahrať? Alebo je to o momentálnej dispozícii?
„Je to súhrn všetkých faktorov, ktoré ste uviedli. V Paríži som jednoducho dostal druhú šancu, ktorú som aj využil. Môže to byť aj tým, že Burruchaga hral úplne inak ako Chačanov. Ruský tenista hrá podstatne agresívnejšie a tým sme odohrali aj menej dlhších výmen. Na druhej strane som však aj predviedol podstatne lepší výkon.“
Otočiť zápas z nula dva na sety nie je každodenná udalosť, najmä nie s takým hráčom, akým bezpochyby Karen Chačanov je.
„V mojej kariére sa mi niečo podobné ešte nepodarilo. Navyše, päťsetových zápasov som až tak veľmi zatiaľ neodohral. Prvé dva sety boli pomerne vyrovnané a cítil som, že ešte nehrám svoj najlepší tenis. Nevedel som nájsť svoj herný rytmus, čo sa mi podarilo až neskôr, keď som brejkol Chačanova na 3:4 a priebeh tretieho setu som otočil vo svoj prospech. Od tohto momentu som cítil, že som lepším hráčom na kurte. Potom som už len musel udržať svoj level hry a nezľaknúť sa veľkého víťazstva.“
Do zápasu zasiahlo aj počasie. Malo to na jeho priebeh vplyv?
„Náš zápas bol prerušený iba jedinýkrát v úvodnom sete za stavu 4:3. Set napokon vyhral súper, takže sa nedá povedať, že by to nejak zásadne ovplyvnilo zápas, alebo mne pomohlo. Počasie nám však obom výrazne zmenilo program, v ktorom nastali posuny. Na kurt sme čakali už od desiatej rána do ôsmej večer a dohrali sme ho až o polnoci. Preto samotné nastavenie na zápas nebolo jednoduché. Najlepší hráči sa s tým dokážu vysporiadať. Všetci vedeli z vlastnej skúsenosti, o čo ide a nezaznamenal som, že by sa niektorý z nich na to sťažoval.“
Čo konkrétne sa skrýva za vašim výkonnostným vzostupom? Zmena herného štýlu, zvýšené sebavedomie, alebo väčšia zápasová prax?
„Neviem vypichnúť jediný konkrétny faktor. Skôr naopak. Je to kombinácia viacerých drobných vecí, ktoré do seba dokonale zapadli. Ako ste uviedli, hrám agresívnejšie, aktívnejšie si idem po body. Zároveň som aj vyhratejší preto, že vďaka víťazstvám odohrám viac zápasov. Víťazstvá zároveň zvyšujú sebavedomie a istotu v tom, že to, čo robím, robím správne a môžem si v tých činnostiach veriť.
Môže sa stať, že urobíte na kurte veci úplne správne a napokon zápas aj tak prehráte. Vtedy začnete pochybovať o ich správnosti a uvažovať o zmenách a inom spôsobe hry, čo môže byť napokon aj kontraproduktívne. Niekedy stačí iba vydržať robiť veci tak, ako ich aj robíte a veriť im. Tenis je naozaj niekedy iba o pár loptičkách, ktoré rozhodnú, na ktorú stranu sa zápas preklopí. Aj v mojom prípade rozhodlo iba pár lôpt, vďaka ktorým som napokon zvládol náročné zápasy a turnaj v Paríži napokon dopadol úplne inak, než to vypadalo po kvalifikácii.“
Znamená to, že aj v tenise platí pravidlo pozitívnej vlny? Čím vyhráte viac zápasov, tým nadobudnete vyššie sebavedomie, ktoré sa pozitívne prejaví do úderovej istoty a ochoty hrať agresívnejší tenis. A ten vám dopomôže vo výraznejšej miere k ďalším víťazstvám…
„Určite sa týmto spôsobom znásobuje pozitívny efekt a jedno s druhým bezprostredne súvisí. Vďaka získanej hernej pohode odohráte veľa zápasov, absolvujete množstvo rozličných zápasových situácií a potom aj viete, čo treba v konkrétnej situácii zahrať. Aj preto sa teším z momentálnej formy, ktorú by som chcel čo najviac využiť.“
V Paríži ste zaznamenali životný úspech. Mali ste už čas na malú oslavu v kruhu priateľov?
„Oslavy zatiaľ žiadne neboli. S trénerom sme si dali v Paríži spoločnú večeru s rodinou a deťmi. Bol som veľmi unavený a na ďalší deň som už letel domov. Chcel som niečo zorganizovať v Bratislave, nakoniec však aj z toho zišlo. Potreboval som nechať telo dôkladne zregenerovať. Niekedy v dohľadnej dobe však tento úspech určite oslávime.“
V rebríčku, ktorý vyšiel po Roland Garros, ste novou slovenskou singlovou jednotkou. Čo to pre vás znamená?
„Skutočnosť, že som slovenskou jednotkou vnímam pozitívne, avšak v prvej stovke nefiguruje ani jeden Slovák. Keby v nej boli Alex Molčan s Lukášom Kleinom, vôbec nič by som nenamietal. Sústredím sa iba na to, aby som zlepšil vlastné postavenie a dúfam, že sa aj chalani dostanú na vyššie priečky.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár