Dominika Cibulková opäť pobláznila tenisové Slovensko. Postupom do štvrťfinále Wimbledonu pripomenula svoje ťaženia v Singapure či Melbourne a fanúšikovia, pri pohľade na zostávajúce súperky, začínali snívať. Jelena Ostapenková však ukázala, že oveľa horšiu súperku si Slovenka priať nemohla. Tu je päť dôvodov prečo.
Štýl
Herne Ostapenková prakticky nemá slabinu. Patrí medzi najagresívnejšie hráčky na okruhu. Výborne podáva, skvele riternuje a dokáže pritlačiť z obidvoch strán. Dominika, so 16-centimetrovým výškovým mankom, tak bola po servise skoro stále pod tlakom. Lotyška sa navyše veľmi dobre hýbe. Bolo jasné, že výmeny na 2-3 údery jej budú sedieť, ale počas celého duelu s Cibulkovou držala krok aj v tých dlhých. V „pavúku“ zostalo veľa skvelých hráčok. Žiadna z nich však neponúka takú kombináciu kanonády a skvelej obrany. Slovenka potrebovala pomoc a tá jednoducho neprišla.
Tráva
Výraznú úlohu zohral aj povrch, na ktorom sa hralo. Dominika si počas kariéry s trávou potykala, ale väčšia romanca z toho nikdy nevznikla. Pre Ostapenkovú to bola láska na prvý pohľad. Wimbledon vyhrala už ako juniorka a je ľahké vidieť prečo. Tráva s nizučkým odskokom robí z jej delových priamok takmer nehrateľné údery.
Fáza turnaja
Slovenskí priaznivci sa pred zápasom spoliehali na vzájomnú bilanciu. Veď Cibulková Lotyšku porazila v oboch predchádzajúcich súbojoch. Vždy to však bolo v úvodných kolách, a to robí pri Ostapenkovej veľký rozdiel. Porovnal by som to so Stanom Wawrinkom. Jelene často trvá, kým rozbehne ruky, nohy aj hlavu, ale keď všetko sadne na svoje miesto, môže poraziť kohokoľvek. V tejto sezóne vyhrala viac ako dva zápasy za sebou len dvakrát. V Miami z toho bolo finále a tu vo Wimbledone je krok od ďalšieho.
Hlava
Nie je náhoda, že obidva tieto turnaje patria k najväčším počas celého roka. Všetko je to o chuti, motivácii, jednoducho o hlave. A aj tam sa pýta to porovnanie s Wawrinkom. Kým niektorým hráčom sa s veľkými turnajmi či zápasmi roztrasú kolená, táto partička pre podobné momenty žije. Stačí si spomenúť na vlaňajší Roland Garros. Bolo úplne jedno, že Jelena ešte nezískala žiadny WTA titul. Aj to, kto proti nej stál. Jednoducho vycítila šancu a bez milosti ju využila. Sebavedomie či arogancia možno Ostapenkovú pripravili o tenisové kamarátky, ale veľmi ľahko jej môžu zabezpečiť miesto v tenisovej sieni slávy.
Doterajšie súperky
Vráťme sa teda naspäť k Dominike. Tá odohrala skvelý turnaj a s viacerými cennými skalpmi mohla ísť do súboja s Ostapenkovou sebavedome. Predchádzajúce prekážky ju však na štvrťfinále vôbec nepripravili. Kontová je výborná a hlavne na tráve ultra nebezpečná tenistka, ale momentálne hrá ďaleko za svojimi možnosťami. Jej taktika je príliš čitateľná. Aj keď je tiež veľmi agresívna, všetok tlak vyvíja z postavenia v kurte a zrýchľovania loptičiek z druhej strany. Len čo ju vytiahnete za základnú čiaru a zoberiete jej rytmus, nemá čo ponúknuť. Mertensová zas potrebuje hru kontrolovať. V defenzíve je polovičná a bez niekdajšej novoročnej formy ju Dominika ľahko zbavila sebavedomia. Osemfinále proti Sie Šu-wej bolo zas iba otázkou dostatočnej Cibulkovej agresivity a presnosti. Súperka Ostapenkovej kalibru si vyžadovala oveľa lepší komplexnejší výkon a na ten Dominika pripravená nebola.
Napriek tomu to bol pre Cibulkovú najlepší výkon a aj výsledok za poriadne dlhú dobu. Určite sa nemá za čo hanbiť. Je totiž veľmi ľahko možné, že podľahla iba budúcej wimbledonskej víťazke.
Pridajte komentár