BRATISLAVA – Napriek tomu, že viaceré karanténne opatrenia vrátane izolácie od okolitého sveta už majú slovenskí tenisti za sebou, viacerí z nich naďalej žijú v pretrvávajúcej neistote.
Odkladanie otvorenia a mnohé nezodpovedané otázky ohľadom organizácie turnajovej sezóny na hlavných profesionálnych okruhoch, vrátane presúvania termínov grandslamových podujatí negatívne ovplyvňujú ich životy. Táto neistota má dopad nielen na plánovanie tréningového zaťaženia, alebo načasovanie optimálnej formy. Mnohí z tenistov bojujú aj s nejasnou finančnou perspektívou.
O tom, ako vplýva pocit neistoty a „nekonečného“ čakania na psychiku hráčov sme sa pozhovárali s renomovaným športovým psychológom PhDr. Tomášom Gurským, ktorý spolupracuje s viacerými úspešnými slovenskými olympionikmi a publikoval mnohé články v odborných aj športových periodikách.
Súhlasíte s tvrdením, že prvá fáza karantény v úplnej izolácii od okolitého sveta bola pre športovcov psychicky náročnejšia ako aktuálna situácia, keď už môžu intenzívne trénovať a bezprostredne komunikovať s okolím?
„Na to nie je jednoduchá odpoveď. Pre jedného je ťažšie zvládnuť náhlu zmenu, pre iného vydržať pri nej. Najťažšie je toto obdobie pre športovcov, ktorí sú v kvalifikačných súbojoch o olympijské miestenky. Mohli mať skvelú formu a dobre rozbehnutú kvalifikáciu, a naraz toto. Chce to veľkú mieru odolnosti a vnútornej motivácie. Mám zopár klientov v tejto situácii, zdá sa, že to zvládajú v pohode.“
Vrcholových tenistov momentálne najviac trápi neistota ohľadom stanovenia termínu otvorenia turnajovej sezóny. Nevedia, ako majú plánovať tréningové zaťaženie, ako načasovať optimálnu formu. Majú nejasnú finančnú perspektívu. Ako vplýva tento pocit neistoty a „nekonečného“ čakania na psychiku hráčov?
„Tí najlepší si vytvorili individuálne modely prípravy, ktoré reflektuje danú situáciu a ich stav. V zmysle hesla “všetko zlé je na niečo dobré” trénujú v priestoroch, ktoré majú v dosahu alebo v divokej prírode. Plne sa koncentrujú na zlepšenie svojich slabín alebo si doliečujú chronické zranenia.“
Ako je možné udržať športovca v mentálnej kondícií v čase neistoty aj po dobu niekoľkých mesiacov?
„Vidím tu dve náročné veci. Prvou je zmena životného rytmu, pretože hráči boli zvyknutí cestovať z turnaja na turnaj, medzitým rýchlo tréning, po niekoľkých turnajoch týždenná pauza, a takto to ide dokola. Druhou je zápasový adrenalín. Hráči môžu mať „absťák“ z toho, že nemôžu súťažiť. Súťaženie je návyk a droga. Dá sa to len čiastočne kompenzovať, napríklad v kondičnej alebo sparingovej oblasti. Robí sa súťaženie na diaľku, spojenie hráčov cez video počas kondičky, a pod. Hlavne nemať ponorku a udržiavať si veselú a pozitívnu myseľ.“
Viete si predstaviť dopad na psychiku tenistu i jeho motiváciu pokračovať v tréningu, ak by sa dozvedel, že by sa nezačalo hrať ani na jeseň?
„Teoreticky, čím dlhšia prestávka, tým ťažší návrat do hernej zápasovej pohody. Hráči sa v tomto smere individuálne líšia. Najlepšie zvládajú rýchle zmeny prirodzené talenty – tým stačí málo a hneď sú nazad. Tí, ktorí sa rozbiehajú pomalšie, budú mať v prvých turnajoch nevýhodu. Ale časom sa to zrovná.“
V akom časovom horizonte by mali byť športovci informovaní o štarte sezóny, aby sa vedeli optimálne mentálne „nastaviť“?
„Čím skôr. Najhoršie pôsobia časté zmeny v rozhodnutiach exekutívy, napríklad v otázke termínu olympiády a jej kvalifikácie. Neustále zmeny nahlodávajú psychiku, čo môže vyústiť do pasivity alebo rezignácie. Realizačné tímy musia v tomto smere pôsobiť na športovcov veľmi citlivo.“
Ako môže vplývať na psychiku súťaživého človeka vedomie, že zrejme bude hrať turnaje bez divákov?
„To sa dá len ťažko odhadnúť. V dnešnej ére sociálnych sietí a hier, práve teraz sú všade turnaje šampiónov vo virtuálnom prostredí. Vyzerá to tak, že budú televízne prenosy, ale divácke masy budú chýbať. Zaujímavé bude sledovať ako zareaguje marketingový trh aj samotní hráči. Samozrejme, že špičkoví tenisti boli navyknutí na obrovskú divácku kulisu. Mať mečbal na Wimbledone bez divákov? To bude výzva aj pre psychiku tých najlepších.“
Ako vnímate z pohľadu psychológa problémy profesionálnych hráčov na nižších priečkach svetového rebríčka, ktorí existenčne prežívajú iba na dlh?
„Pri finančnej kríze takého rozsahu sponzori výrazne ubudnú a zasiahne to najviac profesionálov strednej úrovne. Niektorí pravdepodobne predčasne ukončia kariéru. Vidíme napríklad vo futbale, že platy hviezd sa nezmenili, ale inak kluby škrtajú všade, kde sa len dá.“
Zaujímal by ma váš názor na rozdiel dopadu niekoľkomesačnej súťažnej – turnajovej prestávky na psychiku hráča v závislosti od jeho veku. Napríklad pri porovnaní mladšieho žiaka, ktorý si môže v čase karantény nájsť inú zábavu, s tenistom v puberte, ktorý rieši aj rôzne osobnostné pochybnosti, alebo s hráčom za kariérnym zenitom. Je možné určiť, ktorá veková kategória je z tohto pohľadu najviac ohrozená?
„Myslím si, že hráči v juniorskom veku začínajúci na tenisovej tour vydržia. Budú veriť, že na oslabenom trhu sa ľahšie presadia. Budú k tomu ale potrebovať dostatočné finančné zázemie a podporu, kým to dokážu. A sme zasa u otázky solventnosti rodičov.“
Vo všeobecnosti patrí tenis medzi finančne najnáročnejšie športy. Pandémia však zrejme ekonomicky postihla aj viaceré rodiny, v ktorých rodičia výrazne prispievali deťom na ich športový rast. Ako ovplyvniť zmýšľanie rodiča, ktorý zvažuje, či má dieťa napriek problémom naďalej podporovať?
„V detskom veku by športovanie malo byť univerzálne podporované štátom napriek akejkoľvek kríze. Napríklad subvencovaním športu detí a mládeže cez rôzne programy. Prevencia zdravia od detstva až po starobu je investícia, ktorá sa štátu jednoznačne vyplatí. Máme novú vládnu garnitúru, tak dúfajme, že si tento fakt nielen uvedomia, ale aj niečo pre to konkrétne urobia. V susedných štátoch naštartovali veľmi dobré programy, takže by sme sa mali inšpirovať, ako má vyzerať štátna podpora športu vo vyspelých krajinách.“
Zdroj: Igor Uher
Pridajte komentár