BRATISLAVA – Aktuálna slovenská singlová jednotka Jozef Kovalík (119.) po svojom úspešnom prieniku do tretieho kola na Roland Garros prehodnotil svoj program a na úkor svojej prípravy na tráve uprednostnil možnosť predstaviť sa vo výbornej forme pred domácim publikom. Na kurtoch TK Slovan sa tak automaticky zaradil medzi najväčšie hviezdy tohtoročného Bratislava Open 2024.
Rozhovor, ktorý sme uskutočnili po sobotňajšom tréningu s Andrejom Martinom a pred jeho úvodným vystúpením proti rumunskému kvalifikantovi Sebastianovi Gimovi, sme pre jeho väčší rozsah rozdelili na dve časti a po včerajšej úvodnej vám dnes prinášame jeho pokračovanie. Tú prvú si môžete prečítať TU.
Čo pre vás znamená skutočnosť, že sa predstavíte pred domácim publikom?
„Úprimne sa na to nesmierne teším. Predsa len budem hrať na kurtoch môjho klubu, v ktorom som tenisovo vyrastal.“
Je podľa vás turnaj v Bratislave svojim obsadením porovnateľne kvalitný ako tie v Zadare a v Splite, kde ste triumfovali?
„Stihol som si pozrieť viacerých hráčov na tréningu, takže mám už o tom nejakú predstavu a myslím si, že už podľa toho môžem konštatovať, že je turnaj dobre obsadený. Každý challenger je nabitý dobrými hráčmi, z ktorých každý jeden bojuje o body pre účasť na grandslamoch. Viacero bývalých borcov z prvej stovky, ktorí štartujú na challengerových podujatiach, má ešte stále svoju výkonnosť. Náročné súboje ma tak určite neminú už od prvého kola.“
Na predturnajovej tlačovej konferencii organizátori ospravedlnili vašu neúčasť prípravou na turnaje na tráve. Čo sa zmenilo?
„Tento rok som bratislavský challenger pôvodne nemal v pláne. Chcel som absolvovať dôkladnú prípravu na Wimbledon a pred tým ešte aj dva turnaje na tráve. Napokon som sa v Paríži zdržal dlhšie. Už tento týždeň som pôvodne mal štartovať na tráve v Stuttgarte, ale nemal som šancu sa v tak krátkom čase adekvátne pripraviť. Z tohto dôvodu som chcel formu z antukových turnajov ešte využiť a som rád, že mi organizátori Bratislava Open túto príležitosť poskytli. Na trávu tak pôjdem až o týždeň neskôr.“
Umožní vám prechod na trávu udržať si aktuálnu formu?
„Trávnatý povrch je do určitej miery nevyspytateľný. Jeho rýchlosť je na každom turnaji odlišná. Niekedy môžete obetovať príprave na tráve dostatok času a napokon to v dôsledku zlého žrebu alebo nepriaznivých podmienok aj tak nedopadne podľa vašich predstáv. Kľúčové je, ako hráč zvládne úvodné turnajové kolo. Vynasnažím sa preniesť si svoje sebavedomie z antukových turnajov na trávu. Aj keď tráva nie je môj obľúbený povrch, viem na nej zahrať.“
Aké máte aj z tohto hľadiska očakávania pred Wimbledonom?
„Očakávania pred týmto slávnym grandslamovým podujatím nemám nikdy veľké. Pokúsim sa presadiť svojou hrou a uvidíme, čo to prinesie. V minulosti som sa už dokázal prepracovať do finále kvalifikácie po zdolaní kvalitných súperov. Bol by som samozrejme rád, ak by som aj tentokrát dokázal vyhrať nejaké zápasy.“
Po sezóne na trávnatých kurtoch, ktorá končí o niekoľko týždňov práve spomínaným Wimbledonom, nasleduje na hlavnom okruhu séria zaoceánskych podujatí na harde. Vy ste svojou hrou skôr typom antukového hráča. Preto predpokladáme, že uprednostníte európske turnaje na najpomalšom povrchu, alebo?
„Áno, po Wimbledone mám v pláne štartovať na antukových turnajoch. Vo svojom kalendári mám Hamburg, Bastad, Kitzbühel, možno aj Umag. Podľa postavenia v rebríčku sa uvidí, či sa niekde dostanem aj do hlavnej súťaže. Ale s určitosťou by som na nich chcel štartovať a až potom by som šiel do USA a pred US Open odohral aspoň jeden prípravný turnaj na harde.“
Prienik do tretieho kola na Roland Garros vás posunul na rozhranie prvej stovky, čo vám umožní štartovať v kvalifikácii turnajov hlavného okruhu a zároveň byť medzi najvyššie nasadenými na challengeroch. Ktorý typ turnajov uprednostníte?
„Bolo by vhodné nastaviť si optimálny mix z oboch typov turnajov. Ak by som hrával iba challengre s ambíciou zisku adekvátneho počtu bodov pre ďalší posun v rebríčku, musel by som ich rad radom vyhrávať. Ani postup do tretieho kola by mi však ďalší progres negarantoval. Naopak, na európskych antukových turnajoch či už v Hamburgu, alebo v Bastade, sa mi vlani darilo aj s dobrými hráčmi. Nemám preto dôvod na obavy.“
Máte stanovený cieľ, na ktorom mieste by ste sa chceli vidieť na konci roka?
„Od úvodu sezóny som napredoval iba postupne s cieľom vrátiť sa aspoň do druhej stovky, čo by mi zabezpečilo účasť v kvalifikácii grandslamových podujatí. Rebríčkové ciele väčšinou sledujú aktuálnu formu a preto stanoviť si kvótu v podobe prieniku do prvej stovky, alebo k prekonaniu svojho maxima (82.), by síce bolo pekné, ale momentálne to nemá pre mňa význam. Beriem to skôr tak, ako doposiaľ. Snažiť sa vyťažiť z nastávajúcich turnajov možné maximum a až potom sa uvidí, kam ma moje výsledky zaradia.“
Viac ako pol roka ste figurovali v stovke, keď ste mali 26. Teraz máte o päť rokov viac. Ste starší a skúsenejší. Ako hodnotíte svoju niekdajšiu výkonnosť v porovnaní s tou súčasnou?
„Potom, ako som sa pred piatimi rokmi prepracoval na 82. priečku, som musel nútene pauzovať šesť mesiacov pre zranenie pravého zápästia. Po semifinále v Hamburgu som ešte skúsil hrať na US Open, ale pre veľké bolesti to už nešlo. Určitou výhodou bolo, že som nemusel obhajovať žiadne body a postavenie v rebríčku som mal zmrazené. Po návrate do turnajového diania som však doplatil na to, že som nebol ešte zvyknutý hrať s hráčmi na tak vysokej úrovni a ešte k tomu po tak dlhej pauze. Na nasledujúcich turnajoch ATP sa mi nepodarilo nič uhrať. Neviem teraz posúdiť, či som mal jednoducho smolu a za iných okolností by som sa možno udržal v prvej stovke dlhšie. alebo to tak jednoducho malo aj byť.“
Teraz ste však v odlišnej situácii…
„Áno, samozrejme. Fyzicky sa cítim veľmi dobre. Neprenasledujú ma žiadne vážnejšie zranenia a hrám úplne iný tenis. Okrem toho, ako starší hráč už trocha inak vnímam aj samotný tenis.“
Cítite, že máte aktuálne výkonnosť na to, aby ste vyrovnali svoje najlepšie postavenie?
„Aktuálne cítim, že výkonnosť na to, aby som sa vrátil na niekdajšiu pozíciu určite mám.“
Využívate aj trénerské skúsenosti svojho svokra Mariána Vajdu? Chodíte si k nemu niekedy po rady?
„Áno, je veľkou výhodou mať v rodine tak výborného trénera. Stretávame sa, keď sme doma v priateľskej atmosfére, nijak to nesilíme. O tenise sa vždy obaja radi pozhovárame. Ja sa pýtam, on mi poradí a pomôže, keď na mojej hre niečo vidí.“
Z toho, čo sme si mohli všimnúť počas vášho tréningu s Andrejom Martinom hráte podstatne agresívnejšie, než doposiaľ. Zodpovedá predvedená tréningová intenzita úrovni, akú predvádzate počas zápasov?
„Isteže, počas tréningu ide hráč na hranicu rizika, v zápase tomu tak za normálnych okolností vždy nie je. Takto sa prirodzene nedá odohrať každý fiftín počas zápasu. Avšak sú situácie, kedy je naozaj nutné hrať práve takto. Záleží to od súpera, podmienok a podľa toho, ako sa v ten deň na kurte cítim. Je však dobré vedieť, že dokážem hrať aj s takouto intenzitou a zároveň aj presne a bez chýb.“
Voľnú kartu na domáci turnaj ste dostali od zväzu. Vyplýva z toho, že ste najprv volali na sekretariát Igorovi Moškovi, alebo priamo Braňovi Stankovičovi?
„Telefonoval som s obidvoma. Ale komunikoval som predovšetkým s Tiborom Tóthom, ktorý potom riešil moju účasť na zväze. V konečnom dôsledku sa museli Tibor s Braňom dohodnúť, lebo kvôli mne museli voľné karty pre hráčov znovu prerozdeliť. Aj z tohto dôvodu som im vďačný za prejavenú dôveru a ochotu.“
Trúfate si vyhrať bratislavský turnaj?
„Keď som si už vypýtal tú voľnú kartu, tak by sa aj patrilo, no nie? :)“smiech
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár