BRATISLAVA – Dominic Thiem narazil na Rafaela Nadala na štvrtom turnaji za sebou. Rakúšan bol vyzbrojený vedomím, že naposledy najlepšieho antukára všetkých čias dokázal poraziť. Očakával sa celkom prirodzene skvelý zápas, možno dokonca najlepší na celom turnaji, ktorý mal získať prezývku predčasné finále.
Zápas nestranných fanúšikov sklamal. Lepšie povedané, sklamal Dominic Thiem. V troch neúspešných setoch uhral sedem gemov; presne toľko, koľko minulý rok v rovnakej fáze rovnakého turnaja proti Novakovi Djokovičovi. A to je málo. Dominicovou jedinou obhajobou môže byť argument, že na Rafaela Nadala v tejto fáze sezóny opäť nemá nikto nárok, pokiaľ je Španiel oddýchnutý a v plnej sile.
Vráťme sa o jeden turnaj späť – na tisícku do Ríma. Tam Thiem vyradil Nadala po skvelom, útočnom, odvážnom a takmer bezchybnom tenise, na ktorý má všetky predpoklady. Nadal síce ťahal šnúru štyroch turnajov v piatich týždňoch a bol unavený, no to nijako výrazne neznižuje cenu Dominicovho skalpu.
Thiem odstránil z turnaja najväčšieho favorita, aby následne s bezzubým Djokovičom v semifinále totálne vyhorel. Prehra 1:6 0:6 bola doslova zahanbujúca a pri daných okolnostiach až priam nepochopiteľná. Mladého Rakúšana môže mrzieť najmä preto, že s rovnakým Djokovičom o 17 dní vymietol kurt.
V tom hypotetickom rímskom finále sa mohol stretnúť s Alexom Zverevom v nádhernom súboji dvoch najlepších reprezentantov novej tenisovej generácie. Bol by proti Zverevovi favorit a mal by skvelú možnosť. Dopadlo to tak, že prvý veľký kariérny titul získal práve Nemec a Thiem na markantný zápis do tenisovej histórie ešte stále čaká.
Tak ako minulý rok na Roland Garros, tak ako nedávno v Ríme, tak aj tretíkrát – teraz v Paríži – nezvládol Thiem váhu okamihu a príležitosti. Dostal výprask vo chvíli, keď hral o najväčší kariérny úspech. Nakladačkou ho vyprevadili hráči, ktorí sú desať rokov legendami, no na ktorých už momentálne tenisovo určite má.
Dominicov výraz pri opúšťaní kurtu hovoril za všetko. Je si toho všetkého vedomý. Prvý predpoklad na veľké veci v hre zvanej tenis je mať schopnosti v nohách a rukách. Ten ďalší sa týka omnoho komplexnejšieho orgánu. A práve tie najväčšie tituly sa vyhrávajú hlavou.
Dominic si na ten svoj bude musieť chvíľu počkať, v druhej polovici sezóny 2017 to bude mať veľmi ťažké, ak sa chce dopracovať k podobnej možnosti, aká sa pred ním otvorila počas tohtoročnej antukovej sezóny.
Ak sa dohodneme na tom, že práve Thiem sa so spomínaným Zverevom na diaľku pretekajú o to, kto po súčasných velikánoch preberie onedlho štafetu, musíme uznať, že mladý Nemec má nad mladým Rakúšanom v niečom, čo sa dá slovami iba ťažko uchopiť, zatiaľ miernu prevahu.
Pridajte komentár