BRATISLAVA – Slovenský mužský tenis opäť zostal pred bránami finálového turnaja Davisovho pohára. Napriek prehre mohli odísť zverenci nehrajúceho kapitána Tibora Tótha z bratislavského NTC so vztýčenou hlavou. Žiadny z nich sa za svoje výkony s favorizovanými Talianmi nemusí hanbiť.
Predvedený tenis, ktorý mohli diváci v piatok a sobotu vidieť, jednoducho bavil a mal svoju kvalitu. V komentári si aspoň stručne zhodnotíme jednotlivo našich hráčov a na záver ponúkame jedno upozornenie alebo skôr úvahu nad budúcnosťou mužského tenisu na Slovensku, ktorá sa zrejme nebude každému príjemne čítať, hlavne nie kompetentným z Príkopovej 6.
Gombos opäť zo seba vydal všetko
Po poslednom fiftíne rozhodujúceho zápasu nešťastný a evidentne sklamaný Norbert Gombos (110. v rebríčku ATP) vydal v oboch súbojoch zo seba úplne všetko a predviedol výkon, ktorému v rámci jeho možností nemôže nikto nič vytknúť. V oboch zápasoch, či už s Jannikom Sinnerom (11. v rebríčku ATP) alebo s Lorenzom Musettim odohral 31- ročný rodák z Galanty s favoritmi viac ako dôstojné partie, v ktorých nebol do posledných gemov jasný konečný výsledok. Dvadsaťročný Sinner hral o niečo priamočiarejšie, v dlhších výmenách mal navrch a svoje podania získaval v rozhodujúcom sete s väčším prehľadom. Výborný tenis ponúkol aj druhý Gombosov súboj s ešte len devätnásťročným talentom Lorenzom Musettim (57. v rebríčku ATP) hrajúcim s jednoručným bekhendom, ktorý vynikal variabilnosťou svojej hry. Bez preháňania bolo zážitkom sledovať ako mladý Talian z hlbokej defenzívy ďaleko za základnou čiarou dokázal vďaka svojim čopovaným alebo liftovaným úderom tesne k základnej čiare súpera prejsť do útoku a s chirurgicky presným zakončením z oboch strán zbierať body pri podaní slovenského tenistu.
Horanský prekvapil
Pre mnohých bol prekvapujúci výsledok prvej dvojhry Filipa Horanského (203. v rebríčku ATP) s papierovým favoritom Lorenzom Sonegom (23. v rebríčku ATP). Výkon dvadsaťdeväťročného náhradníka za pozitívne testovaného Alexa Molčana bol naozaj kvalitný i statočný zároveň, avšak do určitej miery a bez prihliadnutia na okolnosti, nekriticky a zbytočne zveličene označovaný ako životný. Pre väčšiu objektívnosť je nutné uviesť, že o tri roky mladší Sonego na rozdiel od domáceho tenistu absolvoval pred asociačným termínom trojicu antukových turnajov v Južnej Amerike a jediný neúspešný zápas na harde v mexickom Acapulcu. Navyše, napriek tomu, že Horanský o sebe tvrdí, že sa lepšie cíti na antuke, bolo evidentné, že disponuje technikou úderov, ktorej lepšie sedí tvrdý a rýchlejší povrch než jeho talianskemu súperovi. V druhom súboji s vysoko favorizovaným, aj keď z predchádzajúcej štvorhry unaveným Sinnerom, už Horanský svoj tieň neprekročil. Ale objektívne, nikto to od neho požadovať ani nemohol. Za bod z úvodnej dvojhry si zaslúži uznanie.
Zelenay zatienil aj Poláška
Nemožno obísť ani výborný výkon Igora Zelenaya (145. v rebríčku štvorhry), ktorý bez toho aby sme znižovali výkon Filipa Poláška, bol na kurte centrálneho dvorca v NTC v súboji s dvojicou Simone Bolelli (21. v rebríčku štvorhry), Jannik Sinner lepším z dvojice Slovákov. Tridsaťdeväťročný veterán z Trenčína stabilne podával, s prehľadom a istotou riešil situácie pri sieti. V úvode rozhodujúceho setu svojho o tri roky mladšieho partnera viackrát podržal. Na hre Filipa Poláška (14. v rebríčku štvorhry) bolo najmä v druhom sete vidieť, že nie je úplne vo svojej koži. V tom rozhodujúcom však zvolenský rodák vyburcoval nielen seba, ale aj celé publikum k požadovanému výkonu. A napriek tajbrejkovému vyvrcholeniu štvorhry, muselo byť pri pohľade na nášho najlepšieho tenistu úplne každému jasné, že tento zápas slovenská dvojica z rúk už nepustí.
Nastavme si zrkadlo
Ešte predtým, ako sa kompetentní z Príkopovej 6, tak ako majú vo zvyku po vydarenom reprezentačnom víkende, začnú navzájom uznanlivo potľapkávať po pleci, pripomenieme niekoľko postrehov. V prvom rade treba naozaj súhlasiť s tvrdením, že napriek celkovej prehre s vysokým favoritom to bolo zo strany Slovákov naozaj vydarené predstavenie. Avšak aj tento zápas nastavil pre slovenský mužský tenis zrkadlo s jedným naozaj veľkým výkričníkom. V komentári sme okrem rebríčkového postavenia všetkých aktérov úmyselne uviedli aj ich vek. A tu prichádzame k nie príliš lichotivému zisteniu o tom, čo môžeme v blízkej budúcnosti očakávať.
V tomto ohľade by sme si mohli vystačiť aj s konštatovaním, že „najmladšie ucho“ z výberu Tibora Tótha, ktoré bolo cez víkend v NTC k videniu, bol Filip Horanský, ktorý má už dvadsaťdeväť rokov. O štyri roky viac, než najstarší z trojice Talianov, ktorí sa predstavili vo dvojhre. Ale skúsme byť dôslední a poukážme na niekoľko, na prvý pohľad nudných faktov o hosťujúcom tíme. Svetová jedenástka v mužskom rebríčku Jannik Sinner má 20 rokov. Dvadsiaty prvý muž rebríčka Lorenzo Sonego má 26 rokov. Najmladším z trojice singlistov hosťujúceho tímu je ešte len devätnásťročný Lorenzo Musetti, ktorému patrí aj s ohľadom na jeho vek obdivuhodná 57. pozícia. Zároveň nemožno nepripomenúť, že Taliani pricestovali do Bratislavy bez svojho najlepšieho hráča, dvadsaťpäťročného Mattea Berrettiniho, ktorý osídľuje aktuálne siedmu priečku mužského poradia. A na záver iba lakonické konštatovanie, že v prvej stovke rebríčka ATP sme narátali spolu šesť Talianov.
Ako je na tom tím z opačnej strany dvorca? Rok po tridsiatke má Horanského singlový kolega Norbert Gombos. Filip Polášek má tridsaťšesť a Igor Zelenay ešte o tri roky viac. Aj keď je životnosť deblových špecialistov podstatne vyššia, zrejme každý pochopí, že naša doposiaľ nezdolaná dvojica tu nebude večne. Na rovinu, koľko ešte potiahnu? Jednu, dve sezóny? Vo štvorhre sme mali dlhé roky práve vďaka Poláškovi veľkú oporu. Kto však príde do výberu po ňom? Kto príde po Zelenayovi a Gombosovi? Samozrejme, máme ešte dvadsaťtriročného Alexa Molčana, ktorý je aktuálne na výbornej 66. priečke. Avšak akého ďalšieho mladého tenistu ešte máme? V druhej stovke je k dispozícii 32-ročný Andrej Martin. Alebo nie veľmi výrazný 193. v poradí Jozef Kovalík, ktorý tento rok oslávi tridsiatku. A naša perspektíva? Pre porovnanie s Talianmi, najlepší devätnásťročný Slovák je aktuálne 932. v poradí Miloš Karol.
Dokedy ešte?
Prečo pripomíname práve tento ukazovateľ? Už sme pomaly zabudli na tie lepšie časy slovenského tenisu. V ére samostatnosti sme mali silné generácie hráčov Maroša Vajdu s Braňom Stankovičom. Vrchol sme zažili v nezabudnuteľnom súboji s Chorvátskom v roku 2005 s Karolom Kučerom, Dominikom Hrbatým, Karolom Beckom a Michalom Mertiňákom. Po odchode tejto generácie nás pekne dlho držali nad vodou Martin Kližan s Filipom Poláškom. Kližan skončil, Polášek to ešte chvíľu potiahne. Čo však bude o rok, o dva? Je to už dlhá doba, čo na vzniknutú situáciu upozorňujeme. Rovnako tak, ako viacero bývalých hráčov a skúsených trénerov, ktorí upriamujú pozornosť na nefunkčný systém výchovy mladých tenistov u nás. Na absenciu tréningových centier mládeže alebo vrcholových stredísk. Už niekoľko dekád sa na zväze prekrývajú problémy občasnými úspechmi, vzájomným potľapkávaním sa po pleciach s poukázaním na dosiahnuté výsledky dlhodobo systematickej práce NTC. Otázka znie: „Dokedy ešte?“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár