Ahojte tenisoví nadšenci, tentoraz vám opíšem, čo sa mi stalo v knižnici. Osobne neverím na náhody, a preto ani táto nasledujúca príhoda nie je náhodná.
Išla som do knižnice, vybrať si hocijakú knihu. Keď som uvidela všetky tie možnosti, povedala som si, že si požičiam tú, ktorú prvú chytím. Kniha sa volala „Jak život šel“ od Miloša Šolca. Povedala som si, že zaujímavý nadpis a ešte k tomu aj napísaná po česky.
Doma som si ju v pokoji začala čítať a okamžite ma šokovala. Miloš Šolc bol bývalý tréner Jana Kodeša (víťaz Wimbledonu 1973). Nemohla som uveriť, že z toľkých kníh si vyberiem práve tenisovú. „Zhltla“ som ju za pár dní. Ukázala mi, že tenis je ešte krajší šport ako som si myslela. Nikdy som sa naň nepozerala ako na príručku života. Táto kniha mi však ukázala aj krásy amatérskeho tenisu, uvedomila som si vďaka nej, že tenis nie je krásny a dôležitý, len keď sa hrá profesionálne. Odkedy som si ju prečítala, vážim si každé zapinkanie len tak z radosti alebo štart v extralige či ligových zápasoch, ktoré tento rok hrávam v Neapole.
Musím priznať, že táto kniha má kresťanský podtón, ktorý nemusí sedieť každému. Nesnažím sa vám ju vnucovať, ale určite ju odporúčam, pretože si v nej príde na svoje každý tenisový nadšenec. Mne veľmi uľahčila vyrovnávanie sa so životom po tenisovej kariére. Veľa tenistov sa so zaradením do bežného života po kariére trápi celé roky. Mne výrazne pomohla viera a vzdelanie.
Vybrala som päť myšlienok, ako ukážku, čo si Miloš Šolc myslí o tenise.
„O čo budeme pilnejší než tí najpilnejší, o to budeme lepší.“
„Nikto nikdy neprehral, kým nestratil poslednú loptičku.“
„Tenis je účelným výchovným prostriedkom novodobej, náročnej a inteligentnej mládeže.“
„Tenisom k pestovaniu charakteru – zdravému rozvoju ducha aj tela.“
„Tenis je a vždy zostane bielym športom, športom kráľov a šľachticov ducha. Byť dobrým tenistom bude v budúcnosti znamenať byť človekom vychovaným, vzdelaným, prezieravým, pokojným, ušľachtilým človekom kráľovského ducha.“
V „rodnom“ jazyku som o tenise nič krajšie nečítala. Párkrát do roka cestujem ako sprievod na turnaje. Vždy si vytlačím dve konkrétne strany z tejto knihy a dávam ich hráčom ako pomôcku. Verím, že aj vám táto kniha pomôže dívať sa na tento šport z iného – krajšieho uhla.
PS: Bola som na poslednom Fed Cupe Dominiky Cibulkovej a po zápase som jej zagratulovala k úžasnej reprezentačnej kariére, z ktorej by si mala brať príklad mladšia generácia. Ale len čo sa týka športu.
PS 2: Počas Fed Cupu som si išla zahrať na centrálny dvorec, aby som aspoň takto zažila, aké je to hrať na takomto kurte, keď už mi to nebolo dopriate počas mojej kariéry. Je to super pocit.
Prajem veľa radosti, a, pamätajte, že čokoľvek prežívate, nikdy netrvá navždy.
Ďakujem za vaše pripomienky, otázky a teším sa na ďalšie zážitky, s ktorými sa s vami podelím.
Romy
Pridajte komentár